Autor: Vojtech Vlček
Zdroj: © Res Claritatis Monitor | ročník XI., číslo 20/2014, s. 7-8
preklad: Janka Potančoková | Dioecesis Rosnaviensis
Datum napsání:
20.04.2014
Zoltán Lajos Meszlényi ¦ 1892-1951 ¦ mučeník
sviatok: 4. marec
Narodil sa 2. januára 1892 v Hatvane, neďaleko Budapešti, v tradičnej katolíckej rodine. Otec Zoltán Meszlényi starší bol učiteľom v Rimavskej Sobote na Slovensku, kde tiež rodina žila. Matka Etela Burszky bola ženou v domácnosti. V rodine sa narodilo päť detí. Malý Zoltán navštevoval miestnu ľudovú školu a následne nastúpil na tunajšie zjednotené protestantské gymnáziu. Z dôvodu preloženia otca do Budapešti sa rodina presťahovala do metropoly Uhorska, kde mladý Zoltán pokračoval v štúdiách na gymnáziu. V roku 1904 zasiahla rodinu tragická udalosť - smrť matky. Otec sa čoskoro potom znova oženil. Zoltán dokončil posledné dva roky štúdií na benediktínskom gymnáziu v Ostrihome.sviatok: 4. marec
Práve tu zrejme dozrelo jeho rozhodnutie stať sa kňazom a na jeseň 1909 vstúpil do kňazského seminára v Ostrihome. Arcibiskup Kolos Vaszary ho poslal v roku 1909 študovať do Ríma do bohosloveckého ústavu Germanicum - Hungaricum a Zoltán študoval na Gregoriánskej univerzite. Bol veľmi nadaným študentom. Okrem materského jazyka ovládal aj latinčinu, taliančinu, nemčinu, angličtinu a francúzštinu, čiastočne tiež slovenčinu a španielčinu. V dvadsiatich rokoch sa stal doktorom filozofie. Kvôli prvej svetovej vojne - kedy sa Taliansko a Rakúsko - Uhorsko stali nepriateľskými štátmi - , pokračoval na bohosloveckých štúdiách v Innsbrucku. Tu ho aj biskup Egger Franz 28. októbra 1915 vysvätil za kňaza. Po roku následných štúdií tu tiež získal doktorát z teológie.
Pomocný biskup v Ostrihome
Jeho prvým kňazským pôsobiskom bolo Komárno, kde nastúpil ako kaplán od septembra 1916. Odtiaľto bol povolaný na arcidiecézny úrad do Ostrihomu, kde potrebovali jeho jazykové znalosti a vzdelanie v odbore kánonického práva. V roku 1919 zažil teror komunistickej republiky a bol aj s ostatnými duchovným vysťahovaný z biskupského paláca. Rovnako ako väčšinu Maďarov ho zasiahla Trianonská dohoda a veľké rozdelenie bývalého Uhorska. V jej dôsledku ostrihomská arcidiecéza stratila veľkú časť svojho územia - v prospech Československa. Na Slovensku zostali i jeho početní príbuzní a zmenou hraníc tiež stratil majetok po matke v Rimavskej Sobote. Kardinál János Csernoch poveril Zoltána Meszlényiho reorganizáciou ostrihomskej diecézy a ustanovil ho arcibiskupským sekretárom.
V rámci výkonu tejto funkcie sprevádzal arcibiskupa na rade zahraničných ciest. Po nástupe nového ostrihomského arcibiskupa Jusztiniána Serédiho sa stal Zoltán Lajos Meszlényi riaditeľom arcibiskupskej kancelárie a roku 1931 kanonikom. V 30. rokoch sa výraznou mierou podieľal na organizovaní hnutia Katolícka akcia v Maďarsku a na prípravách celosvetového eucharistického kongresu v Budapešti v roku 1938. Kvôli svojmu značnému vyťaženiu musel bojovať so zdravotnými ťažkosťami - chronické problémy so srdcom a štítnou žľazou. 28. októbra 1937 bol kardinálom Serédim vysvätený na biskupa a stal sa titulárnym biskupom v Sinope a pomocným biskupom ostrihomskej arcidiecézy. Za druhej svetovej vojny podobne ako ďalší maďarskí ordinári kritizoval nacizmus a snažil sa pomáhať prenasledovaným Židom.
V stopách kardinála Mindszentyho
Po smrti Jusztiniána Serédiho sa stal ostrihomským arcibiskupom József Mindszenty, ktorý poveril biskupa Meszlényiho zriadením Katolíckej univerzity. V Maďarsku však v povojnovom období rástol tlak komunistickej štátnej moci proti Cirkvi a k založeniu univerzity už nedošlo, pretože bol zatknutý aj samotný kardinál Mindszenty. Jeho zástupcom - kapitulným vikárom v ostrihomskej arcidiecéze sa stal v júni 1950 práve pomocný biskup Zoltán Meszlényi. Komunistické vedenie na čele s M. Rákosím sa snažilo prinútiť Meszlényiho k odstúpeniu a do čela diecézy chcelo presadiť povoľného a s režimom spolupracujúceho kňaza Miklósa Beresztóczyho, čo sa im však nepodarilo.
Preto bol v noci 29. júna 1950 biskup Meszlényi zatknutý príslušníkmi tajnej polície. O následných udalostiach života sú Uchované len útržkovité informácie zo svedectva väzňov a dokumentácie tajnej polície. Najprv bol odvezený do trestaneckého tábora Recsk a potom do tábora Kistarcsa. Tu bol izolovaný od ostatných väzňov, zadržiavaný v zime v nevykurovanej cele, odopierali mu jedlo, údajne musel chodiť bosý po ostrých kameňoch a bol tiež bitý a mučený. Na následky trýznenia zomrel 4. marca 1951. Jeho smrť bola zatajovaná a dátum smrti sfalšovaný na 11. januára 1953. Až po troch rokoch po jeho smrti bolo jeho blízkym oznámené jeho úmrtie.
Blahoslavený
Ostatky mučeníka boli prevezené na nový centrálny cintorín v Budapešti a uložené v neoznačenom hrobe. Až v roku 1966 bola vykonaná exhumácia jeho ostatkov a tie boli následne pochované bez prítomnosti verejnosti v ostrihomskej katedrále. Po páde komunizmu boli skúmané okolnosti väznenia a úmrtia biskupa Meszlényiho a v roku 2004 bol otvorený jeho kanonizačný proces. 31. októbra 2009 bol v Ostrihome vyhlásený za blahoslaveného. Beatifikačnú svätú omšu slúžil kardinál Erdő a samotný akt blahorečenia vykonal z poverenia Benedikta XVI. prefekt Kongregácie pre svätorečenie, arcibiskup Angelo Amato. Sviatkom tohto nového blahoslaveného maďarskej Cirkvi je deň jeho úmrtia - 4. marec.
