Po návrate z tejto náročnej púte chcel pokračovať vo svojom asketickom živote a jeho veľkým snom bolo navštíviť Svätú zem v Jeruzaleme. Cestou na juh Talianska sa však stretol so svätým Jánom z Matery, ktorý ho od tejto dlhej cesty odhovoril. Ján mu vnukol myšlienku, že Boh ho nechce vidieť ako putujúceho cudzinca v ďalekých krajoch, ale praje si, aby mu slúžil priamo v Taliansku. Viliam toto usmernenie prijal ako Boží hlas, utiahol sa do úplnej samoty a usadil sa na pustom, hornatom a lesnatom mieste zvanom Monte Virgiliano, ktoré neskôr na počesť Panny Márie premenoval na Montevergine.
Na tomto odľahlom mieste žil Viliam sprvu ako pustovník v hlbokej kontemplácii, obklopený iba divou prírodou. Podľa legendy sa k tomuto obdobiu viaže aj známy zázrak s vlkom, ktorý mu usmrtil osla slúžiaceho na nosenie dreva. Viliam vlka potrestal tým, že ho prinútil prevziať prácu zabitého zvieraťa, a vlk mu potom poslušne pomáhal. Chýr o Viliamovom svätom živote, prísnom pôste a duchovnej múdrosti sa rýchlo rozšíril do celého okolia. Čoskoro sa k nemu začali pridávať ďalší muži, ktorí túžili po rovnakom spôsobe života, čo Viliama viedlo k založeniu kláštora a mníšskej kongregácie, ktorá prijala regulu svätého Benedikta s dôrazom na mimoriadnu chudobu a prísnosť.
Časom však medzi mníchmi vznikli nezhody, pretože pre mnohých boli Viliamove nároky na askézu a chudobu príliš tvrdé. Viliam, verný svojmu mierumilovnému duchu, nechcel vyvolávať konflikty. Rozhodol sa preto kláštor na Montevergine opustiť a nechal ho v rukách svojich spolubratov. Spolu s niekoľkými vernými učeníkmi odišiel ďalej na juh, kde zakladal ďalšie kláštorné komunity. Jeho svätosť si získala aj pozornosť neapolského kráľa Rogera II., ktorý si Viliama nesmierne vážil, vybral si ho za svojho osobného radcu a duchovného vodcu a štedro podporoval jeho dielo. Svätý Viliam zomrel 25. júna 1142 v kláštore Goleto pri meste Sant'Angelo dei Lombardi, zanechajúc po sebe živé dedičstvo modlitby a mníšskej disciplíny.
-----
Modlitba k svätému Viliamovi o dar pokory a vernosti 〉 Pane a Bože náš, ty si povolal svätého Viliama, aby opustil svet i svoje pohodlie a hľadal ťa v tichu a samote hôr. Na jeho príhovor nám daruj milosť, aby sme dokázali stíšiť svoj nepokojný život a uprostred každodenného hluku počuli tvoj hlas. Vyprosuj nám skrze neho silu zriekať sa márností tohto sveta, odvahu niesť svoje každodenné kríže s trpezlivosťou a vernosťou a dar hlbokej pokory, s ktorou budeme s láskou slúžiť našim blížnym. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Modlitba k svätému Viliamovi za duchovné vedenie a ochranu 〉 Svätý Viliam, múdry vodca duší a verný služobník Panny Márie, obraciame sa k tebe v našich neistotách. Ty si bol ochotný zmeniť svoje vlastné plány, keď ti Boh ukázal inú cestu. Pomôž nám spoznať Božiu vôľu v našich životoch a daj nám silu kráčať po nej bez strachu a pochybností. Chráň nás pred pokušeniami pohodlnosti a sebectva a sprevádzaj nás svojím mocným príhovorom, aby sme raz spolu s tebou mohli chváliť Najsvätejšiu Trojicu v nebeskom kráľovstve. Amen.
Zamyslenie 〉 Život svätého Viliama z Vercelli nám ponúka hlboké svedectvo o tom, čo znamená skutočná sloboda a odpútanie sa od sveta. V dnešnej dobe, ktorá je posadnutá úspechom, materiálnym bohatstvom a neustálym hlukom, nám tento stredoveký opát pripomína, že tie najcennejšie veci sa rodia v tichu a v skrytosti. Viliam mal všetko, čo mu svet mohol ponúknuť - pôvod, postavenie i majetok –, no pochopil, že bez Boha zostáva ľudské srdce prázdne. Jeho radikálny odchod do samoty hôr nebol útekom pred realitou, ale odvahou postaviť sa tvárou v tvár sebe samému a Bohu. Pre moderného človeka je Viliamov život výzvou, aby sme si dokázali vytvoriť svoj vlastný „vnútorný Montevergine“ - priestor stíšenia, kde vypneme sociálne siete, utíšime svoje ambície a dovolíme Bohu, aby k nám prehovoril.
Ďalším fascinujúcim momentom jeho života je jeho schopnosť podriadiť sa Božej vôli, aj keď to znamenalo zriecť sa vlastných zbožných túžob. Viliam chcel ísť do Jeruzalema, čo bol nepochybne svätý a krásny úmysel. Keď mu však Boh skrze iného človeka ukázal, že jeho poslanie je inde, Viliam neprotestoval. Dokázal potlačiť svoje vlastné ego a prijať plán, ktorý preňho pripravil Boh. Ako často my sami trváme na svojich vlastných predstavách o živote, a to dokonca aj v duchovných veciach, a odmietame prijať zmeny, ktoré nám prinášajú okolnosti? Svätý Viliam nás učí svätej poddajnosti a dôvere, že Boží plán s nami je vždy lepší než ten náš, aj keď spočiatku vedie cez neznáme a náročné cesty.