Zdroj: © Viliam Akvitánsky (z Gellone), mních › zivotopisysvatych.sk | William of Gellone › wikipedia.org | St. William of Gellone › newadvent.org
Datum napsání:
28.05.2026
Viliam z Gellone ¦ asi 1085-1142 ¦ mních
sviatok: 28. máj
Viliam sa narodil okolo roku 1085 v talianskom meste Vercelli do šľachtickej rodiny. Už v mladom veku však pocítil silné volanie k hlbšiemu duchovnému životu, ktoré bolo ďaleko od svetského luxusu. Keď mal približne pätnásť rokov, rozhodol sa pre radikálny krok - opustil domov a vydal sa na pešiu púšť do slávnej svätyne v Santiago de Compostela v Španielsku. Aby bola jeho pokánie opravdivé, počas cesty nosil na tele ťažké železné obruče. Po návrate do Talianska túžil odísť do Svätej zeme (Jeruzalema), no Boh mal s ním iné plány. Cestou ho prepadli lúpežníci, čo pochopil ako Božie znamenie, že nemá hľadať sväté miesta v cudzine, ale má sa utiahnuť do samoty a slúžiť Bohu priamo v Taliansku.Viliam hľadal úplnú samotu pre modlitbu. Okolo roku 1114 sa usadil na opustenom, lesnatom a divokom vrchu Monte Vergine (v preklade Vrch Panny Márie) v južnom Taliansku. Žil tu ako pustovník v prísnom pôste, bdení a neustálej modlitbe. Jeho svätosť a prísny asketický život však nezostali utajené. Čoskoro sa k nemu začali pridávať ďalší muži - kňazi i laici - ktorí túžili žiť podľa jeho príkladu. Viliam tak bol nútený postaviť pre nich kláštor a dať rodiacej sa komunite pravidlá. Okolo roku 1124 zasvätil na tomto vrchu kostol Matke Božej. Tak vznikla Kongregácia z Montevergine (viliamiti), ktorá prijala prísnu rehoľnú regulu svätého Benedikta.
Viliam bol známy svojou extrémnou prísnosťou. Spolu s bratmi žil len z chleba, vody, zeleniny a divokých bylín; víno, mäso či mliečne výrobky boli zakázané. Časom však medzi mníchmi nastala nespokojnosť - niektorým sa zdal tento spôsob života príliš tvrdý a vyčítali Viliamovi, že milodary, ktoré kláštor dostával, rozdáva chudobným namiesto toho, aby zlepšil podmienky v kláštore. Viliam, vedený hlbokou pokorou a túžbou vyhnúť sa svárom, sa rozhodol kláštor opustiť. Vedenie Montevergine prenechal svojmu žiakovi (sv. Jánovi z Prisglicca) a sám odišiel hľadať novú samotu.
Jeho vplyv sa však rozšíril ešte viac. Pod patronátom neapolského kráľa Rogera II., ktorý si Viliama nesmierne vážil pre jeho múdrosť a svätosť, založil niekoľko ďalších kláštorov v Apúlii a Kampánii (medzi nimi aj známy kláštor San Salvatore v Goleto). Svätý Viliam zomrel 25. júna 1142 (niektoré pramene uvádzajú 1141) v kláštore Goleto. Jeho liturgická spomienka sa však v mnohých kalendároch slávi 28. mája (čo súvisí s prenesením jeho relikvií alebo lokálnou tradíciou). Bol známy darom zázrakov, uzdravovania a videní. Jeho pozostatky boli neskôr prenesené späť na Montevergine, ktoré je dodnes významným mariánskym pútnickým miestom.
-----
Liturgická modlitba 〉 Bože, ty si dal svätému Viliamovi, mníchovi, milosť opustiť svet a v samote hľadať teba jediného. Na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme uprostred pozemských starostí nestratili zo zreteľa večné hodnoty a s čistým srdcom kráčali za tvojím Synom, Ježišom Kristom, ktorý žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
Osobná modlitba k sv. Viliamovi za stíšenie a pokoj 〉 Svätý Viliam, ty si v tichu hôr našiel poklad, ktorý prevyšuje všetko bohatstvo sveta - blízky vzťah s Bohom. Vypros mi u Pána milosť stíšenia. Moje srdce je často nepokojné, plné obáv o zajtrajšok a rozptýlené hlukom tohto sveta. Nauč ma milovať chvíle modlitby, kedy môžem byť sám s Bohom.Vypros mi aj tvoju svätú slobodu, aby som nelipol na veciach, na uznaní ani na svojej pravde, ale aby mojím jediným cieľom bolo plnenie Božej vôle. Pomáhaj mi s trpezlivosťou znášať nepochopenie od druhých, tak ako si ho znášal ty. Amen.
Krátka strelná modlitba na deň sv. Viliama 〉 Svätý Viliam, oroduj za nás, aby sme v tichu srdca objavili Božiu prítomnosť.
Zamyslenie 〉 Život svätého Viliama nám nastavuje zrkadlo v dvoch oblastiach: v hľadaní ticha a v slobode od vlastnenia. Žijeme v dobe, ktorá je presýtená hlukom, informáciami a neustálym nepokojom. Viliam neutekal pred svetom preto, že by ním pohŕdal, ale preto, že pochopil, že v hluku človek ľahko prepočuje Boží hlas. Montevergine - divoká hora - sa pre neho stala miestom stretnutia. Každý z nás potrebuje vo svojom dni alebo týždni takéto svoje malé „Montevergine“ - päť minút ticha, kedy vypne telefón, stíši myšlienky a povie: „Hovor, Pane, tvoj sluh počúva.“ Druhým momentom je jeho ochota odísť, keď vznikol konflikt. Keď bratia kritizovali jeho prísnosť, Viliam sa nezačal biť o svoju pravdu ani o svoju pozíciu zakladateľa. Zbalil sa a odišiel. Ukázal tým neuveriteľnú vnútornú slobodu. Nestaval kláštory pre svoje ego, ale pre Boha. Ako často my bojujeme za svoju pravdu, za svoje pozície v rodine či v práci? Svätý Viliam nás učí, že pokoj v duši a Božia vôľa majú vždy prednosť pred našou hrdosťou.
