Autor: Dana Jaceková
Zdroj: © Katolícke noviny, č. 32/2011 » katolícky týždenník na Slovensku
Datum napsání:
10.08.2011
Rita z Cascie » 1381-1457 « patrónka neriešiteľných situácií a orodovníčka v beznádejných prípadoch.
Svätá Rita sa narodila v roku 1381 v neďalekom Roccaporene a v Cascii prežila väčšinu svojho života. Pútnické miesto spravuje Rehoľa sv. Augustína a každý rok tam prichádzajú tisícky veriacich, aby si uctili jej pozostatky, ktoré sú od roku 1947 uchovávané v tamojšej svätyni v krištáľovej urne. Ako povedal bl. Ján Pavol II., Rita je svätá „ani nie tak pre chýr divov, ktorý jej ľudová úcta pripisuje, ako pre jej účinné orodovanie pred Bohom a pre jej ohromujúcu normálnosť každodenného života“.
Miesto zázrakov
Prechádzka starým mestom a kláštorom, výstup na Scoglio v Roccaporene, kam sa Rita chodievala modliť, či návšteva jej rodného domu a nádherné záhrady ruží sú miestami ako stvorenými na modlitbu a meditáciu. Ak má človek viac času, môže zájsť do neďalekej Norcie, rodiska sv. Benedikta a Školastiky, alebo vystúpiť na Monte Patino, Monte Vettore či Monte Terminillo - vrchy, ktoré obklopujú Casciu a sú vhodnými miestami na jednodňovú turistiku. Údolie Castellucia je azda najkrajšie počas kvitnúcej jari, ale aj v lete možno o ňom hovoriť ako o jednom z najmagickejších miest v celom Taliansku.
Podľa slovenského kňaza Martina Kramaru, ktorý chodieval dlhé roky vysluhovať z Ríma do Cascie sviatosť zmierenia, je miestom zázrakov. „Nemám o tom nijaké pochybnosti. Ako spovedník som tam bol svedkom mnohých obrátení a viem o ľuďoch, ktorým svätá Rita mimoriadnym spôsobom zmenila život. Mám veľmi rád atmosféru baziliky aj augustiniánskeho kláštora a čas strávený pri svätej Rite je pre mňa vždy časom duchovnej obnovy,“ hovorí Martin Kramara. Ak sa rozhodnete zastávke na tomto pútnickom mieste venovať aspoň jeden deň, určite niečo z týchto pocitov prenikne aj do vášho vnútra.
Odpúšťať, odpúšťať, odpúšťať.
Svätá Rita bola jediným dieťaťom svojich rodičov, ktorí sa zasadzovali za uzmierenie v politických a rodových bojoch a tento zmysel pre pokoj vštepovali aj svojej dcére. Ako šestnásťročná sa vydala za mladíka hnevlivej povahy, s ktorým mala dvoch synov. Jednoduchým životom, bohatým na modlitbu, pomohla manželovi k obráteniu a čestnému životu. Keď prišiel pre rodové spory o život, Rita nezatrpkla a dokázala úplne odpustiť všetkým, ktorí jej spôsobili bolesť. Obaja synovia však túžili po pomste a Rita si v duchu želala, nech ich radšej postihne smrť, akoby mali spáchať ťažký hriech.
Nakoniec nečakane umreli v čase, keď v Európe zúril mor. Rita zostala napriek utrpeniu a osobným tragédiám verná evanjeliu a svojou modlitbou a láskou napokon dokázala dosiahnuť uzmierenie znepriatelených rodín. Ako vdova a matka nebohých synov sa rozhodla vstúpiť do augustiniánskeho kláštora v Cascii, kde žila 40 rokov, slúžiac Bohu a blížnym s ušľachtilou radosťou a pozornosťou. Posledných 15 rokov rokov života nosila na čele stigmu jedného z tŕňov Kristovej koruny. Hoci ju uctievali ako svätú hneď po smrti, oficiálne ju kanonizoval až pápež Lev XIII. v máji 1900.
Krvácajúca hostia
V Bazilike sv. Rity sa uchováva relikvia z eucharistického zázraku, ktorý má pôvod v roku 1330 v Siene. V jednom z domov ležal chorý muž, ktorý prosil kňaza o viatikum. Kňaz takmer bez úcty vložil premenenú hostiu medzi stránky breviára a šiel k chorému. Po príchode otvoril breviár a našiel v ňom hostiu vlhkú od krvi. Utekal do Kláštora sv. Augustína, kde kázal bl. Šimon z Perugie. Ten kňazovi udelil rozhrešenie, no ponechal si obe stránky breviára. Jednu daroval kláštoru v Perugii, druhú augustiniánom v Cascii. Na stránke z Cascie sa nachádza škvrna väčšieho rozsahu, čo potvrdzuje, že práve na nej bola položená hostia svojou krvácajúcou stranou. V roku 1389 pápež Bonifác IX. potvrdil autenticitu zázraku. Na záchranu relikvie v časoch zrušenia rádov bola prenesená z Kostola sv. Augustína do Baziliky sv. Rity, kde sa uchováva dodnes. Pri pohľade na stránku z breviára proti svetlu si možno všimnúť, že stopy krvi na nej vytvorili profil ľudskej tváre.
Ruža na znak vernosti
Symbolom sv. Rity je ruža a viaže sa k istej udalosti z posledných rokov jej života, keď bola chorobou pripútaná na lôžko. Od príbuznej žiadala, aby jej priniesla ružu zo záhrady, kde vyrastala. Hoci bola v tom čase zima a hornatú Umbriu pokrýval sneh, príbuzná skutočne našla jednu rozkvitnutú ružu. Symbolizovala nielen lásku, ale svojimi tŕňmi aj celý život sv. Rity, ktorá aj napriek ťažkým obdobiam ostala verná Bohu až do konca. V Bazilike sv. Rity v Cascii sa dohovoríte aj po slovensky. Často tam totiž chodia vysluhovať sviatosť zmierenia slovenskí kňazi, študujúci v Ríme. Ak by ste počas leta na nijakého nenatrafili, v tamojšom kláštore žije augustinián P. Angelo, ktorý roky pôsobil v Košiciach, hovorí dobre po slovensky a je výborným radcom v duchovnej i v turistickej oblasti.
---
Do Cascie sa odporúča cestovať autom, pretože pútnické miesto je pomerne vzdialené od hlavných autobusových a vlakových liniek. Ak sa vyberiete na cestu zo Slovenska, môžete sa tam zastaviť napríklad cestou do Ríma. V takom prípade použite diaľnicu po talianskom pobreží Jadranu až po Civitanova Marche, odtiaľ odbočte na smer Macerata-Tolentino a v Muccii na smer Visso-Valnerina. Ak sa rozhodnete putovať do Cascie z Ríma, máte niekoľko možností. Buď môžete odbočiť na diaľničnom obchvate na výjazd Orte (Uscita Orte), ďalej po štátnej ceste Flaminia do Spoleta a odtiaľ cez štvorkilometrový tunel smerom na Valnerinu. V prípade, že plánujete v Cascii stráviť viac ako deň, máte priamo tam k dispozícii niekoľko penziónov, horských hotelov a súkromných apartmánov so širokou škálou počtu hviezdičiek, s cenami pohybujúcimi sa v priemere okolo 70 eur na noc za dvojposteľovú izbu.
Svätá Rita sa narodila v roku 1381 v neďalekom Roccaporene a v Cascii prežila väčšinu svojho života. Pútnické miesto spravuje Rehoľa sv. Augustína a každý rok tam prichádzajú tisícky veriacich, aby si uctili jej pozostatky, ktoré sú od roku 1947 uchovávané v tamojšej svätyni v krištáľovej urne. Ako povedal bl. Ján Pavol II., Rita je svätá „ani nie tak pre chýr divov, ktorý jej ľudová úcta pripisuje, ako pre jej účinné orodovanie pred Bohom a pre jej ohromujúcu normálnosť každodenného života“.
Miesto zázrakov
Prechádzka starým mestom a kláštorom, výstup na Scoglio v Roccaporene, kam sa Rita chodievala modliť, či návšteva jej rodného domu a nádherné záhrady ruží sú miestami ako stvorenými na modlitbu a meditáciu. Ak má človek viac času, môže zájsť do neďalekej Norcie, rodiska sv. Benedikta a Školastiky, alebo vystúpiť na Monte Patino, Monte Vettore či Monte Terminillo - vrchy, ktoré obklopujú Casciu a sú vhodnými miestami na jednodňovú turistiku. Údolie Castellucia je azda najkrajšie počas kvitnúcej jari, ale aj v lete možno o ňom hovoriť ako o jednom z najmagickejších miest v celom Taliansku.
Podľa slovenského kňaza Martina Kramaru, ktorý chodieval dlhé roky vysluhovať z Ríma do Cascie sviatosť zmierenia, je miestom zázrakov. „Nemám o tom nijaké pochybnosti. Ako spovedník som tam bol svedkom mnohých obrátení a viem o ľuďoch, ktorým svätá Rita mimoriadnym spôsobom zmenila život. Mám veľmi rád atmosféru baziliky aj augustiniánskeho kláštora a čas strávený pri svätej Rite je pre mňa vždy časom duchovnej obnovy,“ hovorí Martin Kramara. Ak sa rozhodnete zastávke na tomto pútnickom mieste venovať aspoň jeden deň, určite niečo z týchto pocitov prenikne aj do vášho vnútra.
Odpúšťať, odpúšťať, odpúšťať.
Svätá Rita bola jediným dieťaťom svojich rodičov, ktorí sa zasadzovali za uzmierenie v politických a rodových bojoch a tento zmysel pre pokoj vštepovali aj svojej dcére. Ako šestnásťročná sa vydala za mladíka hnevlivej povahy, s ktorým mala dvoch synov. Jednoduchým životom, bohatým na modlitbu, pomohla manželovi k obráteniu a čestnému životu. Keď prišiel pre rodové spory o život, Rita nezatrpkla a dokázala úplne odpustiť všetkým, ktorí jej spôsobili bolesť. Obaja synovia však túžili po pomste a Rita si v duchu želala, nech ich radšej postihne smrť, akoby mali spáchať ťažký hriech.
Nakoniec nečakane umreli v čase, keď v Európe zúril mor. Rita zostala napriek utrpeniu a osobným tragédiám verná evanjeliu a svojou modlitbou a láskou napokon dokázala dosiahnuť uzmierenie znepriatelených rodín. Ako vdova a matka nebohých synov sa rozhodla vstúpiť do augustiniánskeho kláštora v Cascii, kde žila 40 rokov, slúžiac Bohu a blížnym s ušľachtilou radosťou a pozornosťou. Posledných 15 rokov rokov života nosila na čele stigmu jedného z tŕňov Kristovej koruny. Hoci ju uctievali ako svätú hneď po smrti, oficiálne ju kanonizoval až pápež Lev XIII. v máji 1900.
Krvácajúca hostia
V Bazilike sv. Rity sa uchováva relikvia z eucharistického zázraku, ktorý má pôvod v roku 1330 v Siene. V jednom z domov ležal chorý muž, ktorý prosil kňaza o viatikum. Kňaz takmer bez úcty vložil premenenú hostiu medzi stránky breviára a šiel k chorému. Po príchode otvoril breviár a našiel v ňom hostiu vlhkú od krvi. Utekal do Kláštora sv. Augustína, kde kázal bl. Šimon z Perugie. Ten kňazovi udelil rozhrešenie, no ponechal si obe stránky breviára. Jednu daroval kláštoru v Perugii, druhú augustiniánom v Cascii. Na stránke z Cascie sa nachádza škvrna väčšieho rozsahu, čo potvrdzuje, že práve na nej bola položená hostia svojou krvácajúcou stranou. V roku 1389 pápež Bonifác IX. potvrdil autenticitu zázraku. Na záchranu relikvie v časoch zrušenia rádov bola prenesená z Kostola sv. Augustína do Baziliky sv. Rity, kde sa uchováva dodnes. Pri pohľade na stránku z breviára proti svetlu si možno všimnúť, že stopy krvi na nej vytvorili profil ľudskej tváre.
Ruža na znak vernosti
Symbolom sv. Rity je ruža a viaže sa k istej udalosti z posledných rokov jej života, keď bola chorobou pripútaná na lôžko. Od príbuznej žiadala, aby jej priniesla ružu zo záhrady, kde vyrastala. Hoci bola v tom čase zima a hornatú Umbriu pokrýval sneh, príbuzná skutočne našla jednu rozkvitnutú ružu. Symbolizovala nielen lásku, ale svojimi tŕňmi aj celý život sv. Rity, ktorá aj napriek ťažkým obdobiam ostala verná Bohu až do konca. V Bazilike sv. Rity v Cascii sa dohovoríte aj po slovensky. Často tam totiž chodia vysluhovať sviatosť zmierenia slovenskí kňazi, študujúci v Ríme. Ak by ste počas leta na nijakého nenatrafili, v tamojšom kláštore žije augustinián P. Angelo, ktorý roky pôsobil v Košiciach, hovorí dobre po slovensky a je výborným radcom v duchovnej i v turistickej oblasti.
---
Do Cascie sa odporúča cestovať autom, pretože pútnické miesto je pomerne vzdialené od hlavných autobusových a vlakových liniek. Ak sa vyberiete na cestu zo Slovenska, môžete sa tam zastaviť napríklad cestou do Ríma. V takom prípade použite diaľnicu po talianskom pobreží Jadranu až po Civitanova Marche, odtiaľ odbočte na smer Macerata-Tolentino a v Muccii na smer Visso-Valnerina. Ak sa rozhodnete putovať do Cascie z Ríma, máte niekoľko možností. Buď môžete odbočiť na diaľničnom obchvate na výjazd Orte (Uscita Orte), ďalej po štátnej ceste Flaminia do Spoleta a odtiaľ cez štvorkilometrový tunel smerom na Valnerinu. V prípade, že plánujete v Cascii stráviť viac ako deň, máte priamo tam k dispozícii niekoľko penziónov, horských hotelov a súkromných apartmánov so širokou škálou počtu hviezdičiek, s cenami pohybujúcimi sa v priemere okolo 70 eur na noc za dvojposteľovú izbu.
