sviatok: 17. máj
Paschal sa narodil 16. mája 1540 v mestečku Torrehermosa v španielskom Aragónsku. Narodil sa presne na sviatok Turíc (v španielčine Pascua de Pentecostés), preto dostal meno Paschal. Jeho rodičia boli chudobní, ale hlboko veriaci roľníci. Už od siedmich rokov pracoval ako pastier oviec. Keďže nemohol chodiť do školy, naučil sa čítať sám tak, že prosil ľudí, ktorých stretol, aby mu ukázali písmená v knihe modlitieb, ktorú nosil stále so sebou. Už ako mladý chlapec bol známy svojou poctivosťou - ak jeho ovce niekomu spôsobili škodu na úrode, vždy ju z vlastného vrecka nahradil.
Keď mal približne dvadsaťštyri rokov, vstúpil do reformovaného rádu františkánov (alkantariánov). Mohol sa stať kňazom, pretože mal obrovský duchovný vhľad, ale z hlbokej pokory to odmietol. Chcel zostať obyčajným rehoľným bratom. V kláštore vystriedal rôzne úlohy: Vrátnik: Mal na starosti prijímanie chudobných a pocestných, ku ktorým bol nesmierne láskavý. Kuchár a záhradník: Všetku fyzickú prácu obetoval Bohu. Paschal bol známy prísnym pokáním. Chodil bosý, jedol len tie najskromnejšie zvyšky a spal na tvrdom dreve.
Jeho najväčšou láskou bola Eucharistia. Každú voľnú chvíľu, najmä v noci, trávil pred svätostánkom. Keď kvôli práci nemohol byť v kostole, duchovne sa spájal s najbližším oltárom priamo z poľa alebo kuchyne. Raz ho predstavení poslali na nebezpečnú cestu do Francúzska, kde v tom čase zúrili náboženské vojny s hugenotmi (kalvínmi). Paschal na verejnosti neohrozene bránil reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii. Hugenoti ho za to prenasledovali, hádzali doňho kamene a takmer ho pripravili o život.
Paschal zomrel presne v deň svojich 52. narodenín, 17. mája 1592 v kláštore vo Villarreale. S jeho pohrebom sa spája slávny eucharistický zázrak: Traduje sa, že počas pohrebnej svätej omše, vo chvíli premenenia (keď kňaz dvíhal Hostiu a kalich), mŕtvy Paschal v rakve dvakrát otvoril oči, aby sa naposledy poklonil svojmu Pánovi. Za svätého ho vyhlásil pápež Alexander VIII. v roku 1690 a pápež Lev XIII. ho ustanovil za patróna eucharistických diel a kongresov.
-----
Liturgická modlitba 〉 Bože, ty si ozdobil svätého Paschala obdivuhodnou láskou k eucharistickému tajomstvu tvojho Syna; dopraj aj nám, aby sme z tohto božského hodovania čerpali takú duchovnú silu, akú z neho dostával on. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Osobná modlitba za eucharistickú úctu 〉 Svätý Paschal, ty si celý svoj život premenil na neustálu poklonu Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Ty si v Hostii videl svojho Kráľa, Priateľa a Spasiteľa. Prosím ťa, vypros mi u Boha milosť, aby moje srdce zahorelo rovnakou láskou k Eucharistii. Pomôž mi, aby som k svätému prijímaniu pristupoval vždy s čistým srdcom, s hlbokou úctou a túžbou po premene života. Nauč ma nachádzať pokoj v tichej adorácii a prinášať Kristovu lásku do mojich každodenných povinností. Svätý Paschal, oroduj za mňa (za moju rodinu) a sprevádzaj ma na ceste k večnej radosti. Amen.
Zamyslenie 〉 Paschal Baylon nám ukazuje, že svätosť nezávisí od titulov, vzdelania ani od dôležitého postavenia. Bol to obyčajný pastier a kuchár. Jeho tajomstvo nespočívalo v tom, čo robil, ale s akou láskou to robil. V dnešnom uponáhľanom svete nás sv. Paschal učí dvom dôležitým veciam: Stíšenie pred svätostánkom › Paschal čerpal silu z ticha a prítomnosti Ježiša v Eucharistii. Hľadáme v našom dni aspoň pár minút na to, aby sme sa stíšili pred Bohom? Posvätenie všednosti › Paschal varil, upratoval a otváral dvere s vedomím, že slúži samotnému Kristovi. Každá naša denná povinnosť - práca v kancelárii, starostlivosť o rodinu, upratovanie - sa môže stať modlitbou, ak ju robíme s láskou.