Autor: Louise Perrotta
Zdroj: © Slovo medzi nami | ročník 9, č. 12/2008 | slovomedzinami.sk
Datum napsání:
06.12.2008
Mikuláš z Myry ¦ 270-343
‹ ‹ ‹ biskup » Lepší než Santa Claus › › ›
Zoznámte sa so svätým Mikulášom, divotvorcom ...‹ ‹ ‹ biskup » Lepší než Santa Claus › › ›
Istý priateľ zápasil s ťažkosťami. Bolo to vidieť na jeho očiach a v jeho rastúcom odcudzení sa rodine a Cirkvi. Keď som vytušila, že sa rúti do veľkých problémov, modlila som sa zaňho. Keďže núdza bola taká veľká a kríza tak blízko, zverila som svojho priateľa do opatery svätému Mikulášovi z Myry. Možno sa vám tento biskup ranej Cirkvi nebude zdať ako samozrejmá voľba, keď ide o prihovorenie sa za beznádejný prípad. Ale Mikuláš je už dlho najobľúbenejším z „divotvorných“ svätcov uctievaných východnými kresťanmi. Takmer všetko okolo Mikuláša je zázrak. Jeho legendárna štedrosť a súcit s chudobnými. Zázraky uzdravenia a pomoci, ktoré konal, niekedy na diaľku. Dokonca i jeho kosti sú divotvorné. Už od jeho smrti v štvrtom storočí vylučujú tekutinu, ktorá sa spája s mnohými telesnými a duševnými uzdraveniami.
Štedrý darca ...
Mikulášov život obklopuje isté tajomstvo. Je to preto, že dávni životopisci v úsilí vyzdvihnúť jeho svätosť mali sklon prikrášľovať fakty a príbehy, ktoré o ňom ľudia rozprávali. Historici sa zhodujú v tom, že Mikuláš sa narodil v druhej polovici tretieho storočia a že niekedy v nasledujúcom storočí sa stal biskupom Myry v Malej Ázii (terajšie Demre v Turecku). Myra a neďaleká Patara, ktorá sa považuje za jeho rodisko, boli obchodnými centrami v rímskej provincii Lycia. Keďže sa svätý Pavol zastavil v oboch (Sk 21, 1-2; 27, 5), rada si predstavujem, že Mikuláš mohol byť potomkom Pavlových konvertitov spred dvesto rokov.
Podľa tradície bol Mikuláš jediným dieťaťom nábožných a zámožných rodičov, ktorí zomreli, keď bol ešte mládenec. Ale na rozdiel od mladíka v evanjeliu mu jeho bohatstvo nezabránilo nasledovať Ježiša. Od mladosti bol známy ako štedrý darca, najmä voči chudobným. Životopisy hovoria, ako sa stal Mikuláš mníchom, ako navštívil Svätú zem a ako ho Božím zásahom zvolili za biskupa. Zdôrazňujúc jeho oddanosť Ježišovi opisujú jeho väznenie a mučenie počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána. Niektoré zdroje sa zmieňujú o búrlivej zrážke na Nicejskom koncile (325), kde Mikuláš zaútočil na Ária pre popieranie Kristovho božstva.
Pripravený a schopný ...
Charakter a množstvo písomných dokumentov o Mikulášovi naznačujú, že niečo v ňom sa hlboko dotýkalo ľudí. Čo to bolo? Terajší pravoslávny biskup Myry, metropolita Chryzostom, ponúka presvedčivú odpoveď. V rozhovore so spisovateľom Jeremy Sealsom vysvetľoval, že Mikuláš „žil svoj život medzi ľuďmi. Nebol neprístupný ani sa od nich neoddeľoval. Pomáhal im v ich utrpeniach, či boli chudobní alebo ohrození, prenasledovaní alebo hladní“. Hoci sa Mikuláš nechcel stať biskupom, prijal to ako Božie povolanie. Vedel tiež, že to bude od neho vyžadovať, aby už viac nežil pre seba, ale pre ľudí, ktorí sú mu zverení.
Pretože sa usiloval žiť tento ideál, stal sa verným priateľom a ochrancom, prístupným každému, kto za ním prišiel. A nielen to - Mikuláš väčšinu svojho života používal dva takmer neuveriteľné duchovné dary: dar uzdravovať a dar „mocných skutkov“ (pozri 1 Kor 12, 9-10). Keď Boh pôsobil cez Mikuláša pri zachraňovaní ľudí, ktorí boli v tiesni, začali kolovať príbehy o zázrakoch. Niektoré z nich sa v rozprávaniach stali veľmi nadnesenými, ale iné uchovali spomienku na ozajstné udalosti. Prezrádzajú, prečo sa Mikuláš stal veľmi obľúbeným patrónom toľkých tak rozdielnych skupín - detí, námorníkov, väzňov, cestujúcich a chudobných.
Zázraky milosrdenstva ...
Jeden príbeh hovorí, ako Mikuláš počas plavby do Svätej zeme opakovane utišoval hroznú búrku, ktorá sa dvíhala okolo Cypru. Skrze jeho modlitby zachránil Boh posádku a cestujúcich pred stroskotaním a uzdravil námorníka, ktorý spadol zo stožiara. Iný príbeh opisuje biskupa Mikuláša, ako sa ponáhľa na miesto popravy a zasahuje, aby zachránil troch nevinných ľudí, práve keď mal padnúť meč. Príbeh pokračuje rozprávaním o troch rímskych dôstojníkoch, ktorých krivo obvinili. Keď sa to Mikuláš dozvedel, vo sne sa zjavil cisárovi Konštantínovi, aby ho varoval pred justičným omylom.
Mikuláš bol známy aj ako ochranca detí. Je veľa obmien prípadu, v ktorom určil vraha a vzkriesil jeho tri mladé obete. Pri inej príležitosti zachránil sedliackeho chlapca, ktorého uniesli a odviezli na Krétu. Najznámejšia príhoda sa týka troch mladých dievčat, ktorých otec - veľmi chudobný, aby ich mohol živiť alebo im poskytnúť veno potrebné na to, aby sa mohli vydať - sa rozhodol poslať ich, aby si zarábali prostitúciou. Mikuláš, upozornený Bohom, vyriešil problém tak, že počas troch nasledujúcich nocí im vhodil do izby cez otvorené okno vrecko svojho vlastného zlata.
Každý pozná Mikuláša ...
Zázraky neprestali ani po Mikulášovej smrti 6. decembra okolo roku 345 po Kristovi. Ľudia poznali jeho svätosť a putovali do Myry modliť sa k jeho hrobu. Chorých mazali tekutinou vytekajúcou z jeho kostí (nazývanou manna) a boli zaznamenané mnohé uzdravenia. Zázraky pokračovali i po roku 1087, keď námorníci tajne odviezli jeho ostatky do Bari na juhovýchodnom pobreží Talianska. Aj toto mesto sa stalo významným pútnickým miestom. Úcta k svätému Mikulášovi sa šírila rýchlosťou blesku a dostala sa dokonca i do Ruska. Východorímsky cisár Justinián postavil na jeho počesť v Konštantínopole veľký chrám; nasledovalo mnoho ďalších kostolov. Do pätnásteho storočia bol Mikuláš najobľúbenejším nebiblickým svätým v kresťanskom svete. Po celej Európe si ho ľudia pripomínali 5. decembra: večer pred jeho sviatkom, keď pripravovali darčeky pre chudobné deti tak, aby nevedeli, kto im ich dáva - to je zvyk, ktorý pripomínal Mikulášovo štedré srdce.
Prichádza Santa ...
Začiatkom devätnásteho storočia sa v New Yorku začal objavovať úplne iný druh zázrakov. Vývojom, ktorý by našim predkom vo viere pripadal divný a zarážajúci, bol svätý biskup Mikuláš novo prezentovaný ako tučný, bradatý škriatok v červenom oblečení. Začalo sa to roku 1809, keď sa Newyorská historická spoločnosť rozhodla propagovať svätého Mikuláša a znovu obnoviť kresťanské tradície prvých holandských osadníkov mesta. Títo osadníci v Novom svete však v skutočnosti nepokračovali vo svojich mikulášskych tradíciách, čo sa im rýchlo vypomstilo. V tom istom roku spisovateľ Irving Washington uverejnil satirický opis dejín newyorských Holanďanov.
Paródia obsahovala opisy zábavného svätého Mikuláša fajčiaceho fajku, ktorý lietal nad korunami stromov a spúšťal sa dolu komínmi, aby poroznášal darčeky. Fikcia sa okamžite stala mestskou legendou. Roku 1822 vyšla nesmierne populárna báseň Clementa Clarka Moorea Návšteva svätého Mikuláša. Táto dala biskupovi jeho kožuch, sane a soba spolu so zmenou dátumu: noc pred Vianocami. Ilustrátori a komerční umelci urobili zvyšok. Roku 1931 statný Santa Claus (z holandského mena pre svätého Mikuláša Sinterklaas) robil reklamu na Coca-Colu. V súčasnosti pozná Santu celý svet . Žiaľ, nie mnohí by poznali tvár svätého Mikuláša.
Zázraky v Bari ...
Napriek všetkému vedci pracujú na odhalení „skutočnej tváre Santu“. Proces začal roku 1950, keď bola reštaurovaná Bazilika svätého Mikuláša v Bari. Exhumovali kosti svätca a bola zriadená vatikánska komisia, aby ich preskúmala. Profesor anatómie Luigi Martino dôkladne skúmal, meral a röntgenoval kosti v rakve. Určil, že patrili staršiemu mužovi, ktorý meral okolo 170 cm, jedol prevažne vegetariánsku stravu a mal široké čelo, pomerne veľké oči a trochu vystupujúce lícne kosti. Dr. Martino napísal, že stav niektorých kostí napovedá, že istý čas strávil vo vlhkom väzení. Usúdil, že výsledky jeho skúmania zodpovedajú životu svätého Mikuláša.
Trochu neskôr profesor súdnej patológie Francesco Introna použil najnovšie metódy na analýzu údajov o lebke. Jeho zistenia odhalili, že Mikuláš mal zlomený nos - pravdepodobne ďalšia pamiatka na väzenie. Odborníčka na tvárovú antropológiu Dr. Carolina Wilkinsonová potom pomocou počítača vytvorila trojrozmernú rekonštrukciu jeho hlavy. Tento model a náčrty dr. Martina prejavujú podobnosť s tradičnými vyobrazeniami Mikuláša odovzdávanými ikonografmi. Štúdie z päťdesiatych rokov 20. storočia zahŕňajú aj skúmanie manny. Vedci sa zhodli, že pôvod tekutiny je nevysvetliteľný a že skutočne vychádza z kostí, nie z vonkajšieho zdroja. Mannu uznali za autentickú relikviu, ktorú vyberajú vždy 9. mája, čo pripomína prenesenie kostí z Myry do Bari. Pravoslávni i katolíci sa spájajú, aby spoločne slávili tento sviatok a robia z neho ekumenickú udalosť.
Svätec všetkých ...
Svätý Mikuláš má nepochybne široký záber. Zahŕňa katolíkov i pravoslávnych a rovnako priťahuje kresťanov mnohých iných tradícií - anglikánov, luteránov a ďalších protestantov. Carol Myersová z Centra svätého Mikuláša v Hollande v Michigane poznamenáva, že „aj medzi mnohými evanjelikálnymi protestantmi je istý posun k svätému Mikulášovi ako protilieku proti sekularizovanému Santa Clausovi“. Aj dominikáni, ktorí pôsobia v bazilike v Bari, vnímajú svätého Mikuláša ako patróna ekumenizmu. Modlia sa s mnohými východnými kresťanmi prichádzajúcimi do svätyne a spolupracujú hlavne na obnovení úplného spoločenstva medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou. S týmto zámerom sa starajú o pravoslávnu kaplnku v bazilike blízko Mikulášovho hrobu. Vedú aj ekumenický ústav, ktorý mnohými spôsobmi spája pravoslávnych i katolíkov.
Keď Pán Boh dá, jedného dňa navštívim Bari a budem sa tam modliť za jednotu kresťanov. Stretnem sa s pravoslávnymi i východnými katolíckymi pútnikmi, ktorí sa denne obracajú na svätého Mikuláša, divotvorcu, pre potreby veľkých i malých. A pridám sa k nim, keď budú ďakovať Bohu za zázraky, ktoré urobil na Mikulášov príhovor. Budem mu ďakovať hlavne za to, ako zachránil môjho priateľa, ktorý kedysi zápasil s problémami, keď prestal brať ohľad na pravdu a skomplikoval si život. Nikdy sa presne nedozviem, ako to Boh urobil. Viem len to, že každú nedeľu som stála pred ikonou svätého Mikuláša a upierala som na neho oči, keď som prosila o Božie milosrdenstvo. Počas tých mesiacov začal môj priateľ reagovať na milosť. Postupne nepochybne znovu ožil v Pánovi. Dnes, niekoľko rokov neskôr, je ako iný človek - je radostný, plný viery, žije pre Ježiša a vychováva svoje deti, aby robili to isté. No znova som každú nedeľu pred ikonou svätého Mikuláša, ale tentoraz sa modlím za inú ťažkú situáciu. Toľko ľudí potrebuje zázrak! Keď prídem do Bari, budem ďakovať Bohu - a jeho služobníkovi Mikulášovi - za šťastný koniec mnohých príbehov.
