Maximin sa narodil v meste Silly vo vtedajšej Galii (dnešné Francúzsko) do vznešenej a zbožnej rodiny. Už od mladosti vynikal bystrou mysľou a túžbou po duchovnom živote. Jeho kroky viedli do Trevíru (Trier, dnešné Nemecko), ktorý bol v tom čase jedným z najdôležitejších politických a kultúrnych centier Rímskej ríše a sídlom cisárov. V Trevíre sa stal žiakom vtedajšieho biskupa svätého Agricia. Pod jeho vedením Maximin duchovne rástol, prijal kňazské svätenie a získal si obrovskú úctu miestnych veriacich i kléru. Keď Agricius okolo roku 332 zomrel, voľba nového pastiera diecézy bola jednoznačná - na biskupský stolec zasadol Maximin.
Maximovo biskupské pôsobenie spadalo do obdobia, kedy Cirkev vnútorne pustošila ariánska heréza (ktorá popierala božstvo Ježiša Krista). Maximin bol neochvejným zástancom Nicejského vyznania viery. Jeho vernosť pravde sa naplno prejavila v roku 336, keď rímsky cisár Konštantín Veľký poslal do vyhnanstva v Trevíre svätého Atanáza (Athanasia) Alexandrijského, hlavného obrancu pravovernosti na Východe. Biskup Maximin sa nezľakol cisárskeho hnevu. Prijal Atanáza s najvyššími poctami, poskytol mu útočisko, materiálne zabezpečenie a bratskú podporu. Stali sa z nich blízki priatelia a spojenci v boji za čistotu viery. Maximin podobne prichýlil aj ďalšieho prenasledovaného biskupa, svätého Paula z Konštantínopola. Maximov hlas mal v Cirkvi veľkú váhu; zúčastnil sa na dôležitých synodách v Miláne, Kolíne i na koncile v Sardike (dnešná Sofia), kde rázne odsúdil arianizmus.
Okrem teologických bojov bol Maximin známy ako nesmierne ľudský a obetavý pastier. Trevír bol v tom čase sužovaný nájazdmi germánskych kmeňov a politickou nestabilitou. Maximin organizoval pomoc pre chudobných, vykupoval zajatcov a prejavoval obdivuhodnú sociálnu citlivosť. Pripisovali sa mu mnohé zázraky a uzdravenia, vďaka čomu ho ľudia milovali. Svätý Maximin zomrel okolo roku 346 (niektoré pramene uvádzajú rok 349) počas návštevy svojho rodiska v Akvitánsku. Jeho telo neskôr s veľkou úctou preniesli späť do Trevíru a pochovali v chráme, ktorý dnes nesie jeho meno (Abbatia Sancti Maximini).
-----
Liturgická modlitba 〉 Všemohúci a večný Bože, ty si svätého biskupa Maximina obdaroval neochvejnou vierou a odvahou chrániť tvoju Cirkev pred bludmi. Na jeho príhovor nám udeľ milosť, aby sme aj my zostali pevní vo vyznávaní pravdy a s láskou pomáhali našim bratom a sestrám v núdzi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Osobná modlitba za vernosť a odvahu 〉 Svätý Maximin, pastier trevírsky, ty si sa nezľakol hrozby mocných a s otvoreným srdcom si prijal prenasledovaných bratov vo viere. Vypros mi u Boha rovnakú odvahu. Pomáhaj mi, aby som mal silu zastať sa pravdy tam, kde vládne lož a nespravodlivosť. Vyžeň z môjho srdca strach z toho, čo si o mne pomyslia iní, a naplň ma svätou odvahou svedčiť o Kristovi slovom i skutkom. Prosím ťa aj za našich duchovných pastierov, aby boli takými neochvatenými obrancami viery, akým si bol ty. Amen.
Zamyslenie 〉 Život svätého Maximin nám kladie provokatívnu otázku: Na koho stranu sa postavíme, keď ide do tuhého? Maxim mal všetko - rešpektované postavenie, pokojné sídlo v tieni cisárskeho paláca a priazeň ľudu. Mohol diplomaticky mlčať, keď do mesta dorazil vyhnaný a očiernený biskup Atanáz. Mohol sa vyhovoriť na „politickú korektnosť" alebo na to, že problémy Východu sa ho netýkajú. On však riskoval všetko, pretože vedel, že pravda a priateľstvo v Kristovi stoja nad priazňou mocných. V dnešnom svete, kde sa pravda často ohýba podľa neutrality, popularity alebo osobného prospechu, je Maximin vzorom svätej nekompromisnosti. Učí nás, že byť kresťanom znamená mať "chrbtovú kosť". Znamená to zastať sa toho, komu sa krivdí, aj keby nás to malo niečo stáť.