Mladý Lev získal vzdelanie v rímskom kláštore svätého Martina pri Bazilike svätého Petra, kde neskôr prijal aj mníšske rúcho. Pre svoju hlbokú zbožnosť, intelekt a výnimočné organizačné schopnosti si rýchlo získal veľkú dôveru pápeža Gregora IV., ktorý ho vysvätil za subdiakona. Nasledujúci pápež Sergius II. ho neskôr ustanovil za kardinála-kňaza významného chrámu Quattuor Coronatorum. Keď Sergius II. v januári 847 zomrel, Rím sa nachádzal v zúfalom stave po ničivom nájazde Saracénov z predchádzajúceho roka, kedy boli vyplienené aj hrobky svätých apoštolov Petra a Pavla. Voľba nového pontifika bola blesková a jednomyseľná - Lev bol zvolený a bez čakania na cisársky súhlas bol 10. apríla 847 konsekrovaný ako Lev IV., aby mohol okamžite začať riešiť katastrofálnu situáciu.
Jeho prvou a najnaliehavejšou úlohou bolo zabezpečiť obranu mesta pred ďalšími útokmi. Lev IV. sa s nesmiernou energiou pustil do obnovy rímskych hradieb a vybudovania úplne nového, mohutného opevnenia okolo rímskej štvrte Borgo a Baziliky svätého Petra, ktorá dovtedy ležala nechránená mimo mestských hradieb. Toto opevnené územie dodnes nesie na jeho počesť názov „Leoninské mesto“ (Civitas Leonina). Keď v roku 849 hrozila ďalšia moslimská invázia, Lev IV. osobne požehnal spojené kresťanské loďstvo v prístave Ostia. V následnej námornej bitke pri Ostii kresťanské sily, posilnené nečakanou búrkou, ktorá rozohnala nepriateľskú flotilu a ktorú mnohí považovali za zázrak vyprosený pápežom, nepriateľa rozhodujúco porazili.
Okrem vojenských a obranných zásluh bol Lev IV. známy svojím hlbokým duchovným životom. Dôsledne dbal na dodržiavanie cirkevnej disciplíny, reformoval liturgiu, organizoval synody a s láskou sa staral o chudobných a utečencov, ktorí prišli o všetko. Traduje sa, že mal dar robiť zázraky. Najznámejší z nich zachytil aj slávny renesančný maliar Rafael na freske vo Vatikáne – keď v rímskej štvrti Borgo vypukol ničivý požiar, pápež Lev IV. urobil znamenie kríža smerom k plameňom a požiar zázračne uhasil, čím zachránil mesto pred totálnym spustošením. Po ôsmich rokoch obetavého pontifikátu zomrel v povesti svätosti a bol pochovaný v Bazilike svätého Petra.
-----
Modlitba za ochranu a pevnú vieru 〉 Svätý Lev IV., ty si bol pevným štítom a obrancom Božieho ľudu v časoch neistoty a ohrozenia. Vypros nám u nebeského Otca odvahu čeliť búrkam dnešného sveta s rovnakou dôverou a vnútornou silou, akú si mal ty. Pomáhaj nám budovať hradby živej viery okolo našich sŕdc, aby do nich neprenikol žiaden nepriateľ spásy. Chráň našu Cirkev a veď nás k jednote v Kristovi. Amen.“
Modlitba za odvahu v ťažkostiach 〉 Pane a Bože náš, ty si dal svätému Levovi IV. múdrosť a silu chrániť tvoje sväté mesto a tvoj ľud pred skazou. Na jeho mocný príhovor nás posilňuj v našich každodenných bojoch so zlom a pokušeniami. Daj nám milosť, aby sme s vierou v tvoju moc dokázali silou lásky a kríža uhasiť plamene hnevu, strachu a nepriateľstva v našich životoch. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Zamyslenie 〉 Lev IV. nebol len duchovným otcom, ktorý sa utiahol do ticha modlitby a pasívne čakal, kým Boh vyrieši hrozivé problémy jeho doby. Hoci bol v prvom rade človekom modlitby, neváhal si doslova vyhrnúť rukávy a fyzicky pracovať na obnove mestských hradieb a organizácii obrany. Dokázal dokonale spojiť vieru s činom. Ukazuje nám, že naša viera nesmie byť pasívna. Keď čelíme životným krízam – či už spoločenským, rodinným alebo osobným – sme povolaní modliť sa tak, akoby všetko záviselo od Boha, ale zároveň konať s plným nasadením tak, akoby všetko záviselo od nás. Skutočné hradby, ktoré Lev postavil, neboli len z kameňa, ale predovšetkým z modlitby, obety a odhodlania chrániť to, čo je v našich životoch sväté.
〉 Kto chce postaviť neochvejnú pevnosť pre svoju dušu, musí začať položením základov hlbokej pokory, pretože žiadna hradba neobstojí, ak nie je spojená pevnou maltou lásky a viery › sv. Lev IV.