Na uhorský trón zasadol v roku 1077 po smrti svojho brata Gejzu I. Hoci sa stal kráľom, korunu prijal s veľkou pokorou a podľa tradície sa odmietol dať slávnostne korunovať svätoštefanskou korunou, pretože sa považoval len za správcu kráľovstva z Božej milosti, nie za jej absolútneho pána. Jeho vláda sa niesla v znamení nastolenia prísneho vnútorného poriadku, spravodlivosti a obrany kresťanskej viery. Ladislav vydal tri zákonníky, ktoré nekompromisne trestali krádeže, chránili majetok a bezpečnosť obyvateľov, no zároveň upevňovali postavenie cirkvi a kresťanskej morálky v krajine, ktorá ešte stále bojovala so zvyškami pohanstva. Dokázal stabilizovať rozvrátené hospodárstvo a vrátil ľuďom pocit bezpečia.
Ako vojak a stratég bol Ladislav legendárnou postavou. Bol obdarovaný mimoriadnou fyzickou silou a hrdosťou – kroniky ho opisujú ako muža o hlavu vyššieho od ostatných, s postavou hrdinu a srdcom leva. Preslávil sa najmä v bitke pri Kerleši v roku 1068, kde ešte ako knieža porazil Kumánov a zachránil z rúk pohanského bojovníka kresťanské dievča, čo sa stalo jedným z najčastejších motívov stredovekých fresiek v našich kostoloch. Napriek svojej neporaziteľnosti na bojisku však nikdy netúžil po útočných vojnách. Bojoval vždy len vtedy, keď bolo potrebné brániť vlasť, slabých a vieru. Po víťazných bitkách často plakal nad padlými nepriateľmi a prikazoval pre nich kresťanský pohreb.
Jeho hlboký duchovný život sa prejavoval v zakladaní nových biskupstiev, kláštorov a chrámov. Významne zasiahol aj do našich dejín, keď okolo roku 1083 založil Nitrianske biskupstvo a podriadil ho Ostrihomu, čím upevnil cirkevnú organizáciu na území dnešného Slovenska. Ladislav bol tiež tým, kto inicioval kanonizáciu prvých uhorských svätých – kráľa Štefana I., jeho syna Imricha, biskupa Gerarda a tiež pustovníkov Svorada-Andreja a Benedikta, ktorí pôsobili pri Nitre. Týmto krokom definitívne začlenil Uhorsko do rodiny kultúrnych kresťanských európskych národov. Samotný kráľ žil príkladným osobným životom, vynikal čistotou, štedrosťou voči chudobným a vdovám a osobnou skromnosťou, pričom pod kráľovským plášťom často nosil drsné kajúce rúcho.
Na sklonku života bol pre svoju autoritu a rytierske cnosti vybraný za vodcu prvej križiackej výpravy, ktorá mala oslobodiť Svätú zem. Tejto cti sa však už nedožil. Zomrel uprostred príprav na výpravu 29. júla 1095 v Nitre (podľa iných prameňov v dnešnom Maďarsku pri hraniciach s Českom). Pochovali ho v ním založenej katedrále vo Veľkom Varadíne (dnešná Oradea v Rumunsku), kde sa pri jeho hrobe začali diať mnohé zázraky. Za svätého ho v roku 1192 vyhlásil pápež Celestín III. Svätý Ladislav sa stal patrónom vojakov, hraničiarov a ochrancom pred epidémiami, no predovšetkým vzorom kresťanského panovníka, ktorý pochopil, že skutočná veľkosť nespočíva v moci, ale v službe Bohu a blížnemu.
Modlitba k svätému Ladislavovi za odvahu a spravodlivosť 〉 Bože, ty si svätému kráľovi Ladislavovi daroval neochvejnú odvahu na obranu viery a hlbokú múdrosť pri spravovaní tvojho ľudu. Na jeho príhovor ťa prosíme, posilni našu vieru v časoch skúšok a daruj nám ducha spravodlivosti. Pomáhaj nám rásť v láske k pravde, aby sme sa nebáli postaviť za slabých a utláčaných. Nech nám jeho príklad rytierskej cnosti a obetavosti pripomína, že skutočné víťazstvo dosahujeme vtedy, keď premáhame zlo dobrom. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Modlitba k svätému Ladislavovi za ochranu rodiny a vlasti 〉 Svätý Ladislav, mocný obranca kresťanského ľudu a patrón našich predkov, k tebe sa utiekame v našich potrebách. Ty si svojou neúnavnou prácou a pevným štítom chránil mier a pokoj v našej domovine. Vyprosuj u nebeského Otca požehnanie pre naše rodiny, aby v nich vládla jednota, vernosť a živá viera. Ochraňuj našu vlasť pred morálnym úpadkom, nenávisťou a rozdelením. Vypros našim duchovným i svetským predstaveným srdce plné múdrosti a zodpovednosti, aby sme všetci spoločne kráčali po cestách, ktoré vedú k Božiemu kráľovstvu. Amen.
Zamyslenie 〉 Život svätého kráľa Ladislava nám ponúka hlboké zamyslenie nad tým, ako často vnímame úspech a moc. V dnešnom svete sa moc spája s dominanciou, presadzovaním vlastných záujmov a niekedy aj s bezohľadnosťou. Ladislav však ukazuje úplne iný rozmer autority. Hoci bol obávaným bojovníkom a vlastnil absolútnu pozemskú moc, jeho srdce zostalo tiché, pokorné a vnímavé na Boží hlas. Dokázal zosúladiť prísnosť zákona s milosrdenstvom evanjelia. Učí nás, že bez ohľadu na to, aké postavenie v spoločnosti zastávame – či sme vedúci v práci, rodičia v rodine, alebo len hľadáme svoje miesto – našou prvoradou úlohou je prinášať poriadok tam, kde je chaos, a pokoj tam, kde vládne strach. Jeho slzy nad padlými nepriateľmi sú pre nás výzvou, aby sme ani v zápasoch života nestratili ľudskosť a súcit. Svätý Ladislav nás pozýva, aby sme si obliekli duchovnú výzbroj viery, spravodlivosti a čistej lásky, pretože to sú jediné zbrane, ktoré dokážu skutočne premeniť svet okolo nás.
Myšlienka svätého Ladislava: Nič mi neprospeje vlastniť korunu na zemi, ak pre svoju pýchu stratím korunu večnej slávy v nebesiach.