Svätý Ludolf patril k rádu premonštrátov. Jeho životná cesta nebola len o tichu kláštora, ale o zápase za slobodu cirkvi a práva utláčaných. V roku 1236 sa stal biskupom v nemeckom Ratzeburgu. Ako biskup bol známy svojou prísnosťou k sebe samému, no nesmiernou láskavosťou k chudobným.
Ludolf sa dostal do ostrého sporu s vojvodom Albrechtom Saským. Dôvodom bola snaha vojvodu privlastniť si cirkevné majetky a obmedzovať práva veriacich. Ludolf, verný svojmu svedomiu, odmietol ustúpiť. Za svoju neústupnosť bol uväznený v krutých podmienkach. Hoci ho neskôr prepustili, jeho zdravie bolo podlomené zlým zaobchádzaním a mučením. Krátko po prepustení, 29. marca 1250, zomrel vo Wismeri. Je uctievaný ako mučeník za slobodu cirkvi. V umení býva zobrazovaný v biskupskom rúchu s okovami alebo palmou mučeníctva.
Modlitba k svätému Ludolfovi 〉 Všemohúci Bože, ty si dal svätému biskupovi Ludolfovi silu, aby radšej podstúpil utrpenie a smrť, než by zradil slobodu tvojej Cirkvi a spravodlivosť. Prosíme ťa, na jeho príhovor nám daruj ducha vytrvalosti. Nech v našich každodenných bojoch nestrácame nádej a vieme rozlíšiť tvoju vôľu od tlaku sveta. Posilňuj nás v láske k chudobným a daj nám odvahu brániť pravdu s pokorou, ale bez strachu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Zamyslenie 〉 Ludolfov život nám kladie otázku: Kde končí kompromis a začína zrada hodnôt? Žijeme v dobe, ktorá nás učí „vychádzať s každým“ aj za cenu pravdy. Ludolf nám však ukazuje, že skutočná láska k blížnemu niekedy znamená povedať jasné „nie“ nespravodlivosti. Jeho sila nepramenila z politickej moci, ale z modlitby a disciplíny rehoľného života. Skúsme dnes nájsť jednu vec, v ktorej sme poľavili zo svojich hodnôt len preto, aby sme „mali pokoj“. Skúsme túto vec odovzdať Bohu a prosiť o Ludolfovu odvahu stáť si za správnou vecou.