O rannom živote Kvirína sa nezachovali presné historické záznamy. Vieme však, že na začiatku 4. storočia pôsobil ako biskup v meste Siscia (dnešný Sisak v Chorvátsku). Bol to rešpektovaný pastier, známy svojou hlbokou vierou, múdrosťou a nesmiernou láskavosťou k chudobným.
V roku 303 (niektoré pramene uvádzajú roky 305 alebo 309) rozpútal rímsky cisár Dioklecián spolu so svojím spoluvládcom Galeriom jedno z najkrvavejších prenasledovaní kresťanov v dejinách. Miestodržitelia dostali jasný rozkaz: vyhladiť kresťanstvo a donútiť všetkých obyvateľov obetovať pohanským bohom. Keď prenasledovanie dorazilo do Sisacie, veriaci naliehali na svojho biskupa, aby sa zachránil útekom a mohol tak cirkev viesť z úkrytu. Kvirín opustil mesto, no rímski vojaci ho čoskoro vystopovali a zatkli.
Miestny vladár Maximus ho dal okamžite spútať a postaviť pred súd. Žiadal od neho jediné – aby hodil kadidlo na oltár pohanských bohov, čím by zachránil svoj život. Starnúci biskup však odpovedal: „Plním príkazy môjho nebeského Kráľa a Boha, ktorého slovo ma posilňuje. Nemôžem sa klaňať modlám vyrobeným ľudskými rukami.“
Maximus ho dal kruto zbičovať. Kvirín aj uprostred rán ďakoval Bohu za to, že smie trpieť pre vieru. Následne ho uvrhli do väzenia. Tam svojím pokojom a modlitbami zapôsobil na žalárnika menom Marcel (Marcellus). Keď Marcel uvidel zázračné svetlo, ktoré v noci ožiarilo biskupovu celu, padol na kolená, uveril v Krista a Kvirín ho priamo vo väzení pokrstil.
Keďže Maximus nemal plnú právomoc vyniesť trest smrti nad takým významným občanom, poslal Kvirína v ťažkých putách k najvyššiemu miestodržiteľovi prvej Panónie, Amanciovi. Biskup musel pešo absolvovať dlhú a úmornú cestu na sever. Počas nej ho na cestách vítali miestni kresťania, ktorých napriek svojim ranám povzbudzoval a žehnal im. Dorazili do mesta Savaria (dnešné Szombathely v Maďarsku, blízko rakúskych hraníc). Amancius sa pokúsil biskupa zlomiť poslednýkrát. Keď Kvirín opäť neochvejne odmietol zradiť Krista, miestodržiteľ vyniesol rozsudok: smrť utopením.
Kati priviazali Kvirínovi na krk ťažký mlynský kameň a zhodili ho z mosta do dravých vôd rieky Perint (prítok rieky Rába). V tej chvíli sa však stal zázrak, ktorý podrobne opisuje rímsky kresťanský básnik Prudentius. Stalo sa tak 4. júna. Kresťania neskôr našli jeho telo na brehu a s úctou ho pochovali.
V 5. storočí, keď Panóniu pustošili nájazdy barbarov, utekajúci kresťania vzali kosti svojho svätého biskupa so sebou do Ríma. Pochovali ho v katakombách pri Via Appia. V roku 1140 boli jeho ostatky slávnostne prenesené do **Baziliky Santa Maria in Trastevere v Ríme, kde odpočívajú dodnes.
-----
Liturgická modlitba 〉 Všemohúci a večný Bože, ty si dal svätému biskupovi Kvirínovi milosť, aby tvoje sväté meno oslávil mučeníckou smrťou. Pomáhaj nám, slabým ľuďom, aby sme na jeho príhovor s láskou znášali všetky pozemské protivenstvá a celou silou smerovali k tebe, lebo ty jediný si náš život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Osobná prosba za vytrvalosť v ťažkostiach 〉 Svätý Kvirín, neohrozený pastier a svedok Kristov, ty si radšej prijal ťažký kameň a hlbokú vodu, než by si mal zradiť pravdu evanjelia. Vyprosuj mi u Pána neochvejnú vieru. Keď na mňa doliehajú mlynské kamene mojich starostí, chorôb, strachu alebo nepochopenia od ľudí, vyprosuj mi milosť, aby som sa neponoril do zúfalstva. Nauč ma uprostred skúšok chváliť Boha a svedčiť o jeho láske pred tými, ktorí ma obklopujú. Pomôž mi preplávať úskaliami tohto života s očami upretými na večnosť. Amen.
Krátka modlitba k sv. Kvirínovi 〉 Svätý Kvirín, verný pastier a statočný mučeník, vyprosi nám odvahu ohlasovať Krista slovom aj životom. Pomôž nám zostať pevnými vo viere aj v ťažkých chvíľach. Vypros ochranu tým, čo sú prenasledovaní, a pokoj našim srdciam. Nech tvoja vytrvalosť zapáli aj nás pre lásku k Bohu. Amen.
Zamyslenie 〉 Príbeh svätého Kvirína nás stavia pred otázku: Čo drží človeka nad vodou, keď sa ho svet pokúša stiahnuť ku dnu? V dnešnej dobe nás málokto ohrozuje fyzickým mečom alebo mlynským kameňom. No mlynské kamene našich dní majú inú podobu - sú to strach z odsúdenia okolím, tlak prispôsobiť sa väčšine, materializmus alebo duchovná vlažnosť. Tieto neviditeľné závažia sa nás snažia stiahnuť pod hladinu priemernosti a prinútiť nás „obetovať modlám“ dnešného sveta (úspechu za každú cenu, sebeckému pohodliu či ľudskej chvále). Svätý Kvirín nám ukazuje, že kto má srdce pevne ukotvené v Bohu, ten nestratí pokoj ani uprostred prúdu útrap. Jeho mlynský kameň sa premenil na symbol víťazstva. Keď budeme najbližšie cítiť, že sa topíme v problémoch alebo pochybnostiach, spomeňme si na panónskeho biskupa. Viera nie je len do pekného počasia; je to sila, ktorá nás drží nad vodou vtedy, keď ľudské sily zlyhávajú.