sviatok: 19. jún
Vo veku štrnástich rokov urobila rázne rozhodnutie, ktoré prekvapilo jej okolie, no pre ňu bolo prirodzeným vyústením jej vnútornej túžby. Odmietla všetky ponuky na sobáš a z rúk samotného svätého Filipa Beníciho prijala habit servitských terciárok. Týmto krokom položila základ novej ženskej vetve rehole, ktorej členky sa kvôli svojmu špecifickému odevu s dlhým závojom začali nazývať Mantellatky. Juliána sa však nestiahla do prísnej klauzúry. Spolu so svojimi spoločníčkami zostala žiť vo svete, no ich život bol radikálne premenený evanjeliom. Venovali sa neúnavnej modlitbe, prísnemu pôstu, ale predovšetkým aktívnej službe chorým, chudobným a všetkým, ktorí stáli na okraji vtedajšej florentskej spoločnosti. Juliána vynikala obrovskou empatiou a dokázala prinášať pokoj aj do tých najzatvrdnutejších sŕdc a uzmierovať dlhoročné rodové nepriateľstvá.
Postupom času sa komunita okolo Juliány rozrastala a ona bola v roku 1305 zvolená za jej prvú predstavenú. Napriek tejto oficiálnej autorite zostala v srdci tou najmenšou služobnicou. Napísala pre svoje sestry rehoľné pravidlá, ktoré neskôr schválil aj pápež Martin V. Jej osobný asketický život bol však nesmierne náročný. Často sa postila celé dni, pričom v stredu a v piatok neprijímala takmer žiadnu potravu, a celé noci trávila v hlbokej kontemplácii nad Kristovým utrpením. Tento prísny životný štýl a neustále sebazapieranie si však časom vybrali svoju daň na jej zdraví. V starobe ochorela na vážnu chorobu žalúdka, kvôli ktorej nedokázala udržať žiadnu pevnú stravu, čo pre ňu znamenalo obrovskú telesnú i duchovnú bolesť.
Najväčšia a najznámejšia udalosť Julianinho života sa viaže práve k jej odchodu na večnosť v roku 1341. Keď ležala na smrteľnej posteli, jej žalúdok bol natoľko zoslabnutý, že nemohla prijať sväté prijímanie, čo pre ňu bolo najväčším utrpením, keďže túžila po spojení s Kristom pred smrťou. S plačom preto poprosila kňaza, aby Eucharistiu aspoň priniesol k jej lôžku a položil jej ju na hrudník na plátno nad jej srdcom. V tom momente sa stal zázrak, ktorý dodnes fascinuje veriacich po celom svete. Hostia zrazu zmizla a Juliána s úsmevom na tvári vydýchla naposledy. Keď neskôr sestry pripravovali jej telo na pohreb, našli na jej hrudi, presne na mieste, kde bola položená Hostia, fialový otlačok v tvare kruhu s obrazom ukrižovaného Krista. Tento eucharistický zázrak sa stal symbolom jej celoživotnej lásky a vernosti. Juliána bola svätorečená v roku 1737 pápežom Klementom XII.
-----
Modlitba k svätej Juliane Falkonieri 〉 Ó, svätá Juliána, čistá nevesta Ježiša Krista a vzor dokonalej eucharistickej úcty. Ty si celý svoj život zasvätila službe chorým a chudobným a tvoje srdce horelo takou nesmiernou láskou k Spasiteľovi, že sám Pán odpovedal na tvoju túžbu eucharistickým zázrakom v hodine tvojej smrti. Vypros nám, prosíme, u Pána milosť, aby sme aj my mali rovnakú smäd po živom chlebe, ktorý zostúpil z neba. Pomáhaj nám žiť v čistote, pokore a láske k našim blížnym. Obzvlášť ťa prosíme, buď s nami v našich posledných chvíľach života, aby sme posilnení nebeským pokrmom mohli bezpečne prejsť do Otcovho domu. Amen.
Litániová prosba k svätej Juliane 〉 Svätá Juliána Falkonieri, verná služobnica Panny Márie, oroduj za nás. Svätá Juliána, vzor trpezlivosti v chorobách, oroduj za nás. Svätá Juliána, ktorej srdce bolo označené pečaťou Krista, oroduj za nás. Aby sme si vždy s úctou a čistým srdcom kľakali pred oltárom, vypros nám u Pána.
Zamyslenie 〉 Život svätej Juliány Falkonieri nám aj po storočiach kladie zásadnú otázku o tom, kde hľadáme zdroj svojej vnútornej sily a čím sýtime svoju dušu. Žijeme v dobe, ktorá je neustále hladná po zážitkoch, úspechu a materiálnom zabezpečení, no napriek tomu často prežívame hlbokú duchovnú prázdnotu. Juliána nám svojím radikálnym životom ukazuje, že skutočné nasýtenie ľudského srdca nepochádza z vecí tohto sveta, ale z tichej prítomnosti Boha. Jej obdivuhodná schopnosť slúžiť trpiacim nebola len výsledkom ľudskej dobroty, ale priamym dôsledkom jej hlbokého eucharistického života. Ona nečerpala zo seba, ale z Krista. Zázrak na jej smrteľnej posteli nie je len historickou kuriozitou, ale silným posolstvom o tom, že Boh pozná túžby nášho srdca a odpovedá na ne aj vtedy, keď sa ľudské možnosti zdajú byť úplne vyčerpané. Keď sme slabí, chorí alebo prežívame duchovnú vyprahnutosť, svätá Juliána nás učí skloniť sa s pokorou a dôverovať, že Pán si nájde cestu, ako sa dotknúť nášho vnútra a premeniť ho svojou láskou.