Zdroj: © Католицький Медіа-Центр | kmc.media
preklad: P. Artur Bilyk, CSsR
Datum napsání:
28.10.2011
Jerzy Popiełuszko ¦ 1947-1984 ¦ kňaz a mučeník
sviatok: 19. október
Juraj Popieluszko sa narodil 14. septembra 1947 v dedinke Okopy, Podleské vojvodstvo v roľníckej rodine. Od malička aktívne pomáhal v kostole a po skončení strednej školy vstúpil do seminára vo Varšave, z ktorej bol mobilizovaný do poľskej armády. Hoci Poľsko bolo „komunistické“ aj naďalej ostávalo hlboko náboženskou krajinou, preto vláda bola donútená robiť „chytrejšiu“ politiku, ako bola na Ukrajine: seminaristov brali na vojnu, a snažili sa „prekuť“ náboženského ducha v „dielni“ učilišťa pre klerikov v Bartoszyciach. Popieluszko ostal verný Cirkvi, ktorá slúžila Bohu a nie vláde, preto 28. mája 1972 prijal kňazské svätenie z rúk legendárneho kardinála Štefana Wyszynskeho, zložil duchový sľub - „Boh ma posiela, aby som ohlasoval Evanjelium a liečil všetkých skrušene srdcia.“ sviatok: 19. október
Do roku 1980 otec Popieluszko vykonával zakázanú pastoráciu medzi zdravotníkmi, povzbudzoval študentov a stredný personál zdravotníkov. Vďaka snahe, ktorú vynaložil otec Popieluszko bola zorganizovaná dobrovoľná zdravotná služba počas prvej návštevy pápeža Jána Pavla II Poľska v roku 1979. Zlomným momentov v jeho živote bola nedeľa 31. augusta 1980, kedy delegácia hutníkov poprosila kardinála Wyszynskeho poslať kňaza do hutníckej fabriky v ktorej prebiehal štrajk. Poliaci sú už takí: štrajk začínajú modlitbou. Samotný kňaz nato spomína takto: „Ten deň a tu svätú omšu nezabudnem nikdy. Išiel som tam y určitými obavami. Situácia bola úplne napätá. Ako ma tam príjmu? Bude tam priestor pre svätú omšu? Kto bude čítať? Spievať?“ Ľudia ho však privítali potleskom a pripravili aj oltár a kríž. Zaznel tam aj spev pracovníkov, ktorí začali spievať pieseň: „Poďakujme Bohu“.
Práve toto poslúžilo Popieluszkovi, aby začal slúžiť štrajkujúcim pracovníkom, každú nedeľu slúžil pre nich Svätú omšu a neskôr zorganizoval pre nich nedeľnú školu kde prednášal nielen náboženské a morálne prednášky, ale približoval im aj dejiny a literárnu tvorbu Poľského národa. Napokon Popieluszko sa stal jedným z duchovných otcov „solidarity“ a po politickom puči Jaruzelskeho a zavedením stanného práva po ktorých nasledovalo zatknutie mnohých pracovníkov, práve tomuto kňazovi sa to stalo osožným, aby sa stal jedným z organizátorov podpory štrajkujúcich, najmä, dodávajúc štrajkujúcim materiálnu pomoc. Od 28. februára 1982 práve Popieluszko odslúžil 28 omši za Poľsko. Počas homílii poukazoval na hroznú situáciu a kritizoval aj politiku, ktorú v vtedy v Poľku propagovali komunisti. V septembri 1983 organizoval symbolickú púť do Čenstochovej - mesta každého poľaká (tu sa nebesia zmilovali nad Poľskom počas „pôvodne“ v 17. st., darujúc im oslobodenie od švédskej invázie). Septembrové púte do svätyne obrazu sa stali tradíciou pre celú poľskú „solidaritu“.
Pastoračnú činnosť otca Popeluszky bola pod dohľadom štátnej služby: stále ho sledovali, „neznámi ľudia“ mu ničili auto, rozbíjali okná, dvakrát zapríčinili autonehodu a dvakrát sa mu vtrhli do bytu, do ktorého mu hodili aj výbušninu. Zároveň sa vláda snažila zničiť ho aj v „práci“: biskupom prichádzali listy zo sťažnosťami, že homílie kňaza Popieluszka sa rozchádzajú so záujmami štátnej moci. V septembri 1981 začalo vyšetrovanie z paragrafu „zneužívania náboženskej slobody a svedomia voči Poľskej Národnej Republike“, preto od júna 1984 Popieluszka 13 krát volali na vyšetrovanie a na krátku dobu ho zavreli do vyšetrovacej väzby. Najviac ho „ničil“ cez tlač riaditeľ tlačovej kancelárie komunistického úradu Juraj Urban (pod pseudonymom „Ján Rem“). Napriek tomu, že útoky sa neustále zväčšovali Popieluszko neprijal ponuku emigrovať do Vatikánu, kde si mohol odpočinúť, nechcel nechať bojisko viery na ktorom sa bojovalo za slobodu. Lenže „rozkaz znel jasne“ zničiť rebela, preto 13. októbra bola zapríčinená prvá autonehoda. Druha bola naplánovaná na 19. októbra 1984.
V ten deň sa P. Juraj zúčastnil návštevy farnosti svätých poľských mučeníkov v Bydhošti, do ktorej bol pozvaný. Toto stretnutie sa skončilo slovami: „Modlime sa, aby sme boli slobodní od strachu a vyhrážok, ale v prvom rade od túžby pomsty a násilia“. V ten istý deň, keď sa vracal do Varšavy, na ceste do Toruňa, neďaleko obce Gursk, Juraj Popieluszko spolu so svojim vodičom Waldemarom Chrostovskym boli zadržaní spolupracovníkmi samostatnej jednoty D departementu 4 Ministerstva vnútra. Spolupracovníci boli oblečení do dôstojníckej železničiarskej uniformy. Chrotovskému sa podarilo ujsť z auta, Popieluszka však zviazali a prevážali ho v kufri. 30 októbra našli jeho telo v rieke Visla pri Włocławku. Ruky mal zviazané tak, že keby chcel nimi hýbať zaťahoval si by slučku na krku. Telo bolo zaťažené vrecom kameňov. Expertíza, ktorá sa uskutočnila v Bielostoku pod vedením Prof. Márii Byrdy, ukázala že Juraj Popieluško bol mučený.
Vražda a príčiny smrti kňaza vyvolalo verejné pobúrenie. Pohreb, ktorý sa uskutočnil 3. novembra 1984 zhromaždil veľký počet ľudí a zmenil sa na veľkú manifestáciu. Popieluszko bol pochovaný v areáli farského kostola sv. Stanislava Kostku vo Varšave, pod kopcom a pod kameňmi, ktoré znázorňujú tvár kríža. Toto miesto je ohradené kameňmi, ktoré sú pospájané reťazami, spolu s náhrobným kameňom pripomínajú ruženec. Blahorečenie Juraja Popielusza sa uskutočnilo vo Varšave na námestí Piłsudského 6. júna 2010. Svätú omšu slúžil arcibiskup Anželo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý v mene pápeža Benedikta XVI. prečítal beatifikačný list. Spolu s prefektom svätú omšu koncelebrovalo okolo 100 kardinálov, arcibiskupov, biskupov a tiež 1600 kňazov.
