Autor: Jan Chlumský
Zdroj: © Katolický týdeník, č. 12/2012 | List českých a moravských diecézí
preklad: Janka Potančoková | Dioecesis Rosnaviensis
Datum napsání:
25.03.2012
Jana Molla ¦ 1922-1962 ¦ pediatrička, matka štyroch detí
sviatok: 28. apríl
Narodila sa 4. októbra 1922 v talianskej obci Magenta pri Miláne ako desiate z trinástich detí. Z ich rodiny vzišli tri povolania ku kňazskému a rehoľnému životu. Po štúdiách a vojne, v roku 1949, bola promovaná na doktorku medicíny. Lekárske povolanie bolo pre ňu formou starostlivosti tiež o dušu. Vyjadrila to slovami: „My máme možnosti, ktoré nemajú kňazi. Naša úloha nekončí, keď lieky nepomáhajú. Je tu duša, ktorú treba priviesť k Bohu. Tu má vplyv slovo lekára. Každý lekár má pacientovi pripomenúť, čo pre neho ešte môže urobiť kňaz.“ Svoje rozhodnutie pre manželstvo stotožňovala s Božím povolaním k materstvu. Svadobný deň bol potom pre ňu i jej muža Petra Mollu ich najkrajším - 24. septembra 1955 ich sobášil Janin brat. Všetky tehotenstvá znášala Jana s ťažkosťami. Prvý sa narodil syn Pierluigi (Peter Ludvik); druhým dieťaťom bola Mária Zita (zv. Mariolina); ako tretia sa narodila Laura a štvrtým dieťaťom bola dcéra, za ktorú Jana dala svoj život - Jana Emanuela. V čase tehotenstva jej bol diagnostikovaný nádor maternice.sviatok: 28. apríl
Pred Janou boli tri možnosti: Buď s nádorom odstrániť maternicu i s dieťaťom, čo bolo pre matku najbezpečnejšie, alebo odstrániť nádor aj dieťa s ponechaním maternice, čím by sa zažehnalo akútne nebezpečenstvo, a treťou možnosťou bolo pokúsiť sa operáciou odstrániť len nádor s tým, že čerstvé jazvy na maternici pri záťaži tehotenstva hrozí prasknutie, ktoré by malo za následok smrť matky a asi aj dieťaťa. Pre Janu bolo od začiatku samozrejmosťou urobiť všetko pre záchranu dieťaťa, preto bola jedine pre tretiu možnosť, aj keď ako lekárka riziko plne chápala. Vedela, že má malú vyhliadku na prežitie, ale nikdy nestrácala nádej, že Boh môže zachrániť aj jej život. Chirurgické odstránenie nádoru prebehlo bez komplikácií. Aj napriek bolesti sa opäť vrátila k svojej práci až do konca tehotenstva. Ešte pred pôrodom zdôrazňovala: „Keby ste sa museli rozhodovať medzi mnou a dieťaťom, tak žiadne váhanie, voľte dieťa! Ja si to želám, zachráňte ho.“
Na Veľký piatok 1962 sa dieťa narodilo cisárskym rezom a malo pôrodnú váhu 4, 5 kg. Darilo sa mu dobre, ale matke zo dňa na deň horšie. Než zomrela, prežila sedemdňový smrteľný zápas. Po prebratí z prvej kómy povedala manželovi, že bola už na druhej strane a videla niečo úžasné. Pripomenula, že sa spolu mali príliš dobre a že nie je spravodlivé predstúpiť pred Pána bez mnohého utrpenia. Ďalšie dni následkom infekcie prežívala veľké bolesti a trpela aj tým, že deti zostanú bez nej. Jej posledné slová boli: „Ježišu, milujem Ťa, Ježišu, milujem Ťa!“ Najmladšia dcéra Jana Emanuela, narodená z jej obete, neskôr urobila rozhodnutie: vzdať česť mamičke tým, že svoj život zasvätí starostlivosti a službe starých ľudí, preto sa stala lekárkou . Mnohé prosby vysielané k Jane Molla boli vypočuté, stali sa aj zázraky. Pre heroický stupeň lásky k ľudskému životu od počatia aj pre žiarivý príklad života bola Jana pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1994 za účasti deväťdesiatsedemročného manžela i dcéry Emanuel blahorečená a roku 2004 vyhlásená za svätú.
Najmladšia dcéra Jana Emanuela neskôr napísala: „Najdrahšia mamička, nemala som ten nesmierny dar poznať Ťa v tomto živote, ale Pán mi vo svojom nekonečnom milosrdenstve a dobrote chcel dať ešte väčší dar, jedinečný a nezmerateľný; daroval mi svätú matku! Ako sa mu žem odvďačiť?“
