Veľmi dôležitými zamestnancami zodpovednými za formáciu mladých ľudí sú učitelia a vychovávatelia. Takisto majú viacero patrónov, no dnes si predstavíme francúzskeho svätca zo sedemnásteho storočia - sv. Jána de la Salle (30. apríl 1651 - 7. apríl 1719). Od rodičov dostal náboženské vzdelanie a už v jedenástich rokoch sa stal klerikom. O päť rokov neskôr ho ustanovili za kanonika katedrály v Remeši, čo bola veľká pocta. Vstúpil do seminára, lenže po smrti rodičov sa musel vrátiť domov, aby sa postaral o mladších súrodencov.
Začal pochybovať o svojom kňazskom povolaní, no nakoniec sa utvrdil v tom, že Pán ho volá do svojej služby, a tak sa stal kňazom. Po ničivých vojnách, ktoré v šestnástom a sedemnástom storočí zmietali Európou, mnoho detí zostalo na ulici, bez príbuzných, jedla a prístupu k adekvátnemu vzdelaniu. Ján sa nechcel na túto desivú situáciu iba bezmocne prizerať, preto založil bezplatnú školu pre chlapcov z ulice, kde sa mohli učiť v materinskom jazyku (nie v latinčine, ako to bolo vtedy zvykom). Vzdal sa miesta kanonika, všetkých svojich príjmov a majetkov a žil len z almužny.
K Jánovi sa pridalo niekoľko mužov, ktorí tiež začali chlapcov bezplatne vyučovať. O nejaký čas sa Ján rozhodol, že skupina si zaslúži aj duchovné vedenie a zostavil rehoľné pravidlá. Tak vznikol Inštitút školských bratov. Ján neskôr založil aj učiteľský seminár, kde sa ľudia mohli pripravovať na učiteľské povolanie. Otvoril prvú priemyselnú, technicky orientovanú školu v Európe. Napriek veľkej zodpovednosti zostal pokorný a skromný, často sa postil. Zomrel na Veľký piatok v roku 1719.