Autor: Martina Grochálová
Zdroj: © Katolícke noviny, č. 41/2020, s. 8-9 | katolícky týždenník na Slovensku
Datum napsání:
11.10.2020
Hildegarda z Bingenu ¦ 1098-1179
mníška, mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka, botanička, hudobná skladateľka a učiteľka Církvi.
Videniami vysvetľovala Písmo a povzbudzovala na zmenu života
mníška, mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka, botanička, hudobná skladateľka a učiteľka Církvi.
Videniami vysvetľovala Písmo a povzbudzovala na zmenu života
NARODENIE: 16. september 1098, Bermersheim vor der Höhe, Nemecko
ÚMRTIE: 17. september 1179, kláštor Rupertsberg, Bingen am Rhein, Nemecko
SVIATOK: 17. sempember
Hoci sa sv. Hildegarda z Bingenu stala oficiálne svätou až v roku 2012, v povesti svätosti žila v mysliach ľudí už za svojho života i dlhých osem storočí po smrti. Pápež Benedikt XVI. ju vyhlásil za učiteľku Cirkvi. Okrem nej sú učiteľkami Cirkvi iba tri ženy - sv. Terézia Avilská, sv. Terézia z Lisieux a sv. Katarína Sienská. Bola to múdra a rozvážna žena, ktorú si Boh vyvolil osobitným spôsobom. V šľapajach sv. Hildegardy, ktorej život bol presiaknutý benediktínskou spiritualitou, kráčajú dnes benediktínky v nemeckom kláštore v Rüdesheime nad Rýnom. Sestra Hiltrud Gutjahrová (79) sprevádza pútnikov, ktorí prichádzajú do Kostola sv. Hildegardy v Eibingene hneď pod kláštorným kopcom, a predstavuje im komplexnosť Hildegardinho života i učenia. Svätá Hildegarda bola výnimočne nadaná a vzdelaná rehoľníčka s mimoriadnym povolaním. Prečo si Boh vybral práve ženu, aby ohlasovala toto posolstvo? Sestra Hiltrud vysvetľuje, že v 12. storočí sa šľachtický stav ocitol v kríze - aristokrati mali často vzdelanie, ale nemali povolanie, preto sa stávalo, že biskup chodieval na poľovačky namiesto toho, aby ohlasoval Krista. Hildegarda sa stala ohlasovateľkou radostnej zvesti i kazateľkou, ktorá svojím slovom neraz zaťala do živého.
Živé svetlo
Hildegarda už v detstve prežila mystickú skúsenosť, ktorú nazvala „živým svetlom“ a ktorá sa v jej víziách opakovala. „Nebo i zem sa stali nekonečným morom žiary a jasu. Vychádzali z neho prúdy svetla a krúžili okolo. Svetlo bolo ako tisíce blčiacich sĺnk, a predsa bolo nádherné a jemné ako svetlo hviezd. Nekonečný jas však zasiahol jej srdce, blčiace ako plameň, režúce ako meč,“ vykresľuje videnie sv. Hildegardy nemecký spisovateľ Wilhelm Hünermann v životopisnom románe Živé svetlo. Hildegarda opisuje podobné videnie v čase, keď mala 43 rokov, v svojom diele Liber Scivias - Poznaj cesty: „Ohnivé svetlo s najsilnejšou žiarou, ktoré sa ukázalo na otvorenom nebi, prenikalo celý môj mozog i hruď a zapaľovalo ich bez toho, aby zhoreli.“
Živé svetlo ju prenikalo po celý život. Znázornené je na oltárnom obraze nad relikviárom s ostatkami sv. Hildegardy v Eibingene, kde zachytáva videnie Najsvätejšej Trojice. Všade navôkol je jasné svetlo ako obraz Boha Otca. V strede sú postavy ľudí predstavujúcich obraz Ježiša Krista a zlatý stred znázorňuje Ducha Svätého. Tieto tri obrazy sa navzájom prelínajú a zlievajú - je to jeden Boh. „Hildegarda Boha vidí a počuje, Boží hlas k nám stále hovorí, aj v tejto chvíli,“ vysvetľuje sestra Hiltrud a cituje slová z videnia sv. Hildegardy: „Ako človeku som ti zjavil, aby si ma oslovoval Otec, Syn a Duch Svätý. A pretože horím láskou k človeku, poslal som k ľuďom svojho Syna.“ Benediktínka zdôrazňuje, že Boh sa prihovára k človeku, nie zvieratám.
„Prejavuje sa to tým, že sme nazvaní po mene. Preto môžeme aj Bohu povedať Otec, Ježišovi brat, Spasiteľ, ženích, priateľ. Svätý Duch, moja sila. A je jedno, či oslovíme Ježiša alebo Ducha Svätého, vždy je to jeden Boh. Dôležité je, aby sme žili vo vzťahu k Bohu, inak nemáme budúcnosť. Musíme horieť láskou k Bohu, aby sme žili. Zárukou, že to je pravda, je sám Ježiš Kristus.“ Ako uvádza autorka najnovšieho životopisu svätice z Bingenu benediktínka Maura Zátonyiová, ktorá sa venuje výskumu Hildegardinho života, v liste opátovi Wibertovi z Gemblouxu rozlišuje sv. Hildegarda dve formy svetla objavujúceho sa v jej videniach - svetlo, ktoré ustavične žije, a svetlo, ktoré označuje ako „tieň živého svetla“. V jej víziách sa tak podľa Zátonyiovej spája videnie (visio) a odkrytie zmyslov (intellectus).
Osobitosť videní
Hildegardine mystické videnia sa podľa emeritného pápeža Benedikta XVI. podobajú tým, aké mali proroci Starého zákona. „Vyjadrovali kultúrne a náboženské pojmy vtedajšej doby a interpretovali Sväté písmo v Božom svetle, pričom sa vzťahovali na rozličné životné okolnosti. Všetci, čo ju počúvali, sa cítili vyzvaní viesť konzekventný a angažovaný kresťanský život,“ povedal v svojej katechéze o obľúbenej svätici v roku 2010 Benedikt XVI. Hildegarda počula Boží hlas v latinčine a zapisovala ho. Vnímala vnútorným zrakom a počula vnútorným sluchom. Nezvyčajné bolo to, že na rozdiel od iných mystičiek ako Terézia Avilská, Brigita Švédska či Katarína Sienská mala videnia bez toho, aby sa dostala do stavu extázy.
Obrazy si pamätala dovtedy, kým ich nezapísala. Napriek mystickému rozmeru svojej spirituality bola ženou činu - venovala sa sestrám, liečila chorých, jazdila na koni - nech robila čokoľvek, Boh jej dával videnia, ale nikto z ľudí, ktorí boli pri nej, o nich nevedel. Hildegardine videnia súvisia aj so skúmaním liečivých rastlín. Hoci sa zameriavala hlavne na tie, ktoré rástli v regióne, kde žila, Boh ju vo videniach posielal aj do ďalekých krajín, aby spoznala účinky iných bylín, ktoré v Európe nerastú. Bola tak v Číne, Indonézii či na Taiwane. „Dôveryhodnosť týchto videní sa prejavuje v tom, že doteraz jestvuje opis týchto rastlín iba od sv. Hildegardy,“ vysvetľuje sestra Hiltrud. Na oknách Kostola sv. Hildegardy sú znázornené výjavy z jej videní, napríklad pôvod Cirkvi.
„Predstavuje Ježiša na kríži a za ním je ženská postava, zhora vidno ruku, ktorá predstavuje Boha Otca. Tá ženská postava je Cirkev. Svadobným darom je Kristova krv. Je to obraz Cirkvi ako Kristovej nevesty. Cirkev pochádza od samotného Boha, nie z Ríma. Vždy, keď kňaz prichádza k oltáru, tak žiada od Boha svadobné dary pre Ježiša Krista. My ich môžeme prijímať. Cirkvou je každý pokrstený, nielen pápež, biskupi a kňazi. Cirkvou som do tej miery, ako milujem Ježiša,“ hovorí sestra Hiltrud a dopĺňa, že Cirkev a Ježiš sú jedno, nemožno ich oddeliť. Podľa Benedikta XVI. sú Hildegardine mystické vízie bohaté na teologický obsah.
„Vzťahujú sa na najdôležitejšie udalosti dejín spásy a v prvej línii ponúkajú poetický a symbolický jazyk,“ hovorí emeritný pápež a dodáva, že prvé dielo tejto teologičky Liber Scivias obsahuje 35 videní o udalostiach dejín spásy od stvorenia až po koniec sveta. Jej videnia slúžili zároveň ako výklad spisov Starého a Nového zákona. „V celom jej diele ide o to, aby sprostredkovala chápanie Biblie. Týmto programom stavia Hildegarda svoje vizionárske dielo do hermeneutického vzťahu k Svätému písmu,“ myslí si Maura Zátonyiová.
Vzťah k stvoreniu
Špeciálnou témou sv. Hildegardy je vzťah človeka k stvoreniu. Zdôrazňovala, že je dôležité byť vnútorne zdravý, pretože ak máme v sebe zlobu, nemôžeme byť zdraví ani telesne. Pre celkové zdravie sú podľa nej dôležité tri veci - modlitba, vnútorná vyrovnanosť a spojenie so stvorením. Podstatná je osobná zodpovednosť, pretože to, čo hovoríme, myslíme si, robíme, má dosah na celé stvorenie a na celý vesmír. „Každý môj hriech zraňuje druhého človeka. Žiaľ, mnohí ľudia dnes zabudli na Boha, a preto aj vo vesmíre vládne nepokoj, vznikajú prírodné katastrofy,“ myslí si sestra Hiltrud a cituje z druhej Hildegardinej knihy Liber vitae meritorum - Kniha životných zásluh o náreku elementov: „Plačú a nemôžu ďalej fungovať, pretože ich človek uviedol do zmätku.“ Keď človek niečo zlé vypustí z úst, v Hildegardinom chápaní znečistí ovzdušie.
„Voda smrdela, zem bola vyprahnutá. Tým, že sa prvky rôzne pomiešali, vznikajú prírodné katastrofy. Človeka to má vyľakať, pretože mnohé hynie, ale pre Boha nie je smrť koniec. Copak, ako sa to píše aj v Apokalypse, Boh chce pritiahnuť človeka na svoju hruď. Boh stvoril každého človeka z lásky, nechce mŕtvych ľudí, a preto dovolil, aby sa jeho Syn stal človekom,“ ozrejmuje sestra Hiltrud. Cieľom nášho života je pozerať sa na Boha a byť s Bohom a my kresťania by sme mali žiť pre tento cieľ. Svätá Hildegarda je pre mnohých známa predovšetkým pre skúmanie bylín a opis ich liečivých účinkov. Sama však mala krehké zdravie, a to sa zhoršovalo vždy, keď nepočúvla Boží hlas v svojich videniach. Jej plodný a tvorivý život zachytávajú viaceré životopisné knihy, no sestry benediktínky odporúčajú ísť k prameňu a prečítať si jej diela či listy, ktoré písala významným osobnostiam svojej doby.
