Pre mladú, hlboko veriacu Hedvigu to bola obrovská osobná obeta. Musela sa vzdať svojej lásky a vydať sa za muža oveľa staršieho, ktorý pochádzal z úplne iného kultúrneho a náboženského sveta. Hedviga strávila dlhé hodiny v modlitbách pred čiernym krížom vo wawelskej katedrále, kde hľadala silu prijať toto ťažké rozhodnutie. Pochopila, že jej osobný život môže poslúžiť vyššiemu Božiemu zámeru - pokresťančeniu celej Litvy, ktorá bola posledným pohanským štátom v Európe. V roku 1386 sa zosobášila s Jagelom, ktorý prijal krst a meno Vladislav II. Týmto aktom sa nielen spojili Poľsko a Litva do mocnej únie, ale začala sa masová evanjelizácia litovského národa, ktorú Hedviga osobne a veľmi citlivo podporovala, pričom dbala na to, aby sa diala pokojnou cestou a nie mečom.
Ako kráľovná sa Hedviga stala skutočnou matkou svojho ľudu. Hoci disponovala obrovskou mocou a bohatstvom, žila v hlbokej skromnosti a pod kráľovským šatstvom nosila kajúce rúcho. Preslávila sa svojou nesmiernou charitou, zakladala nemocnice, útulky pre chudobných a sirotince, pričom sama chorých navštevovala a ošetrovala. Bola veľkou odporkyňou nespravodlivosti a často zasahovala v prospech poddaných pred tvrdosťou šľachty. Legendárnym sa stal jej výrok smerovaný kráľovi, keď musel vrátiť dedinčanom neprávom zhabaný dobytok: „Dobili sme im síce ich statok, ale kto im vráti ich slzy?“
Okrem sociálnej oblasti sa Hedviga nezmazateľne zapísala do dejín kultúry a vzdelanosti. Uvedomovala si, že pevná viera potrebuje vzdelaných kňazov a elitu, preto venovala všetky svoje osobné šperky a kráľovské klenoty na obnovu a rozvoj krakovskej univerzity, dnešnej Jagelovskej univerzity. Taktiež podporovala preklady svätého Písma a liturgických textov do ľudového jazyka, aby boli bližšie obyčajným ľuďom. Jej život na pozemskom tróne však trval krátko. V roku 1399, po trinástich rokoch manželstva, porodila vytúženú dcéru Alžbetu Bonifáciu. Radosť netrvala dlho, dievčatko po troch týždňoch zomrelo a o niekoľko dní neskôr, 17. júla 1399, ho na večnosť nasledovala aj samotná kráľovná Hedviga, vyčerpaná popôrodnými komplikáciami. Mala len okolo 25 rokov. Celé Poľsko a kresťanský svet smútili za panovníčkou, ktorú už za jej života považovali za svätú. Pre jej hlbokú vieru, lásku k chudobným a obetu za šírenie evanjelia ju v roku 1997 na krakovskom kenským námestí svätorečil pápež Ján Pavol II., ktorý ju sám nesmierne uctieval.
Modlitba k svätej Hedvige za dar obety a lásky 〉 Bože, ty si svätú kráľovnú Hedvigu naučil hľadať tvoju vôľu nadovšetko a uchránil si jej srdce pred pýchou sveta. Na jej príhovor ťa prosíme, daj nám milosť, aby sme dokázali obetovať svoje osobné túžby pre dobro našich blížnych a pre šírenie tvojho kráľovstva na zemi. Vypros nám srdce plné súcitu k chudobným, chorým a opusteným, aké mala ona. Pomáhaj nám vidieť v každom človeku tvoj obraz a s láskou slúžiť tým, ktorí to najviac potrebujú. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Litániová modlitba k svätej Hedvige Kráľovnej 〉 Pane, zmiluj sa nad nami. Kriste, zmiluj sa nad nami. Pane, zmiluj sa nad nami. Svätá Mária, Matka Božia, oroduj za nás. Svätá Hedviga, vzor kresťanských panovníkov, oroduj za nás. Svätá Hedviga, ochrankyňa chudobných a utláčaných, oroduj za nás. Svätá Hedviga, ktorá si obetovala vlastné šťastie pre spásu iných, oroduj za nás. Svätá Hedviga, mecénka vzdelania a pravdy, oroduj za nás. Svätá Hedviga, verná dcéra Cirkvi, oroduj za nás. V každom čase nášho nepokoja a rozhodovania, oroduj za nás. B Oroduj za nás, svätá Hedviga, aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení.
Zamyslení 〉 Život svätej Hedvigy Kráľovnej pred nás stavia radikálne zrkadlo toho, čo v skutočnosti znamená pojem „úspech“ a „naplnenie“. Žijeme v dobe, ktorá oslavuje individualizmus, osobný komfort a presadenie vlastného ja za každú cenu. Hedviga však ukazuje úplne inú cestu – cestu svätosti cez obetu. Predstavme si mladé dievča, ktoré má pred sebou vidinu romantickej lásky a bezstarostného života. V jednom okamihu sa však musí všetkého vzdať pre vyššie dobro, pre spásu tisícov duší, ktoré dovtedy nepoznali Krista. Jej rozhodnutie nebolo prejavom slabosti, ale naopak, prejavom nesmiernej vnútornej sily ukotvenej v hlbokom modlitbovom živote. Hedviga pretvorila svoje sklamanie na prameň živej vody pre celé národy.
Tento príbeh nás pozýva zamyslieť sa nad tým, ako my sami reagujeme, keď plány v našom živote nevychádzajú podľa našich predstáv. Dokážeme v ťažkých chvíľach a pri nečakaných krížoch hľadať Boží zámer, alebo upadáme do horkosti a hnevu? Hedviga nám pripomína, že moc a postavenie nie sú cieľom, ale len nástrojom na službu. Ozdoby a bohatstvo pre ňu nemali hodnotu, ak v ich tieni trpeli ľudia hladom alebo nevedomosťou. Jej odkaz je živý aj dnes: skutočná veľkosť človeka sa nemeria tým, koľko toho pre seba získa, ale tým, koľko je ochotný stratiť a darovať pre druhých.