Po čase strávenom v kláštornej komunite zatúžil po ešte prísnejšom spôsobe života. So súhlasom opáta odišiel žiť ako pustovník do jaskyne na Skalke pri Trenčíne, kde sa k nemu neskôr pripojil jeho verný žiak, svätý Benedikt. Svoradov život na Skalke bol naplnený neuveriteľnou askézou, ťažkou fyzickou prácou pri klčovaní lesov a neustálou modlitbou. Podľa dobových svedectiev jedol počas štyridsaťdňového pôstu len jeden orech denne. Aby neusnul počas nočných modlitieb, sedával na dubovom kláte obklopenom ostrým tŕním a na hlavu si dával drevenú korunu so zavesenými kameňmi, ktoré ho pri každom sklone hlavy udreli a prebudili.
Okolo roku 1030 svätý Andrej Svorad ticho odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi v Nitre. Až po jeho smrti mnísi zistili, aké obete prinášal - pod šatami nosil železnú reťaz, ktorá sa mu časom vrástla hlboko do tela. Pochovali ho v Katedrále svätého Emeráma v Nitre, kde dodnes odpočívajú jeho relikvie. V roku 1083 ho pápež Gregor VII. vyhlásil za svätého, čím sa spolu s jeho žiakom Benediktom stal prvým oficiálne kanonizovaným svätcom na našom území.
-----
Modlitba k svätému Andrejovi Svoradovi za vnútorný pokoj a ticho 〉 Pane a Bože náš, ty si povolal svätého Andreja Svorada, aby v samote a prísnom živote hľadal tvoju tvár. Na jeho príhovor nás osloboď od hluku tohto sveta, ktorý tak často prehlušuje tvoj hlas. Daruj nám milosť stíšiť sa, nájsť si čas na dôverný rozhovor s tebou a s trpezlivosťou znášať každodenné kríže. Pomôž nám, aby sme v tichu svojho srdca objavovali tvoju prítomnosť a tvoju nekonečnú lásku. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Modlitba k svätému Andrejovi Svoradovi o vytrvalosť v skúškach 〉 Svätý Andrej Svorad, ty si v tmavej jaskyni a v ťažkej práci zostal verný svojmu poslaniu a neochvejne si bojoval s pokušeniami. Vyprosuj nám u Boha silu a vytrvalosť v chvíľach, keď na nás dolieha únava, pochybnosti či telesné slabosti. Nauč nás prinášať drobné obete s láskou a radosťou, aby sme rástli v svätosti a raz sa s tebou mohli radovať v nebeskom kráľovstve. Amen.
Zamyslenie 〉 Keď dnes hľadíme na radikálny spôsob života svätého Andreja Svorada, jeho askéza nám môže pripadať cudzia alebo príliš prísna. Žijeme v dobe, ktorá uctieva pohodlie, okamžité uspokojenie potrieb a neustálu pripojenosť na informačný šum. Svoradova jaskyňa a jeho železná reťaz však nie sú oslavou bolesti pre bolesť samotnú. Sú symbolom absolútnej slobody od materiálnych vecí a túžby uvoľniť v srdci miesto pre Boha. Svorad nám pripomína, že skutočné ticho a samota nie sú prázdnotou, ale priestorom pre stretnutie s Niekým, kto nás presahuje. Nemusíme odchádzať do skál ani nosiť reťaze, no sme pozvaní nájsť si svoju vlastnú „jaskyňu ticha“ uprostred dňa - vypnúť telefón, stíšiť myseľ a na chvíľu len tak spočinúť v Božej prítomnosti.
〉 Skutočné víťazstvo nad sebou samým nezačína veľkými hrdinskými činmi pred očami sveta, ale v tichom premáhaní vlastnej pohodlnosti v skrytosti srdca.