Okolo roku 1152, keď mala Alžbeta dvadsaťtri rokov, sa jej život radikálne zmenil. Začala trpieť ťažkými telesnými chorobami a hlbokými depresiami, ktoré sprevádzali kruté duchovné útoky a pokušenia. V týchto chvíľach najväčšieho utrpenia však do jej tmy preniklo Božie svetlo. Začala zakúšať mimoriadne mystické vytrženia a videnia, v ktorých sa jej zjavovala Panna Mária, anjeli a rôzni svätí. Tieto vízie neboli pre ňu len útechou, ale často aj ťažkým bremenom, pretože Boh od nej žiadal, aby zjavovala pravdu a napomínala vtedajšiu spoločnosť i Cirkev. Alžbeta sa spočiatku zdráhala hovoriť o svojich zážitkoch, no pod hrozbou Božieho trestu a na naliehanie svojich duchovných vodcov začala svoje videnia diktovať.
Kľúčovou postavou v jej živote sa stal jej vlastný brat Egbert, ktorý bol mníchom a neskôr opátom v tom istom kláštore. Egbert starostlivo zaznamenával všetko, čo mu Alžbeta v extázach alebo po nich rozprávala. Takto vznikli jej hlavné spisy, medzi ktoré patrí trojdielna kniha „Vízie“ (Visiones), dielo „O Božej ceste“ (Liber Viarum Dei), ktoré býva prirovnávané k dielam jej slávnej súčasníčky svätej Hildegardy z Bingenu, a spisy o mučeníctve svätej Uršule. Alžbeta v nich ostro kritizovala morálny úpadok vtedajšieho duchovenstva, herézy a svetskosť, pričom volala po hlbokom pokání a obnove Cirkvi. V roku 1157 bola pre svoju múdrosť a duchovnú zrelosť zvolená za magistru (predstavenú) ženskej komunity v Schönau, kde s láskou viedla svoje spolusestry napriek neustálemu telesnému strádaniu.
Svätá Alžbeta prežila posledné roky svojho života v neustálom spojení s trpiacim Kristom. Jej pozemská púť sa završila 18. júna 1164 (niektoré pramene uvádzajú rok 1165), keď ako tridsaťpäťročná zomrela v povesti svätosti. Hoci nikdy nebola oficiálne kanonizovaná pápežským dekretom, jej kult bol schválený a jej meno bolo zapísané do Rímskeho martyrológia. Jej hrob v kláštore Schönau sa stal miestom úcty a pútí, kde veriaci hľadali príhovor tejto pokornej, no odvážnej Božej služobnice.
-----
Modlitba k svätej Alžbete zo Schönau 〉 Všemohúci a milosrdný Bože, ty si svätú Alžbetu obdaroval darom hlbokej mystiky a prorockého hlasu, aby uprostred utrpenia svedčila o tvojej pravde. Na jej príhovor nám daruj milosť, aby sme dokázali s trpezlivosťou znášať kríže nášho života a v každej tme videli svetlo tvojej prítomnosti. Daj nám odvahu hovoriť pravdu s láskou a neustále pracovať na obnove našich sŕdc i celej Cirkvi. Prosíme ťa o to skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý s tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
Zamyslenie 〉 Život svätej Alžbety zo Schönau nám pripomína, že telesná slabosť a utrpenie nie sú prekážkou pre naplnenie Božieho plánu, ale môžu sa stať miestom najhlbšieho stretnutia s Ním. Alžbeta nebola ušetrená pochybností, duchovného boja ani fyzickej bolesti, no práve v tejto bezmocnosti sa prejavila Božia sila. Jej odvaha poukazovať na chyby vtedajšej Cirkvi a spoločnosti nás dnes pozýva k vnútornej pravdivosti. Kladieme si otázku, či dokážeme v tichu svojho srdca načúvať Božiemu hlasu a či máme odvahu žiť podľa evanjelia aj vtedy, keď to od nás vyžaduje obetu a ide to proti prúdu moderného sveta.