Na jar roku 597 výprava úspešne pristála na ostrove Thanet v kentskom kráľovstve. Miestny kráľ Ethelbert bol v tom čase pohanom, no jeho manželka Berta, franská princezná, bola oddanou kresťankou. Táto skutočnosť misionárom výrazne uľahčila situáciu. Kráľ ich prijal s úctou, hoci spočiatku pod šírym nebom, pretože sa bál prípadných kúziel a čarov, ak by sa stretli v uzavretom priestore. Augustín a jeho spolubratia naňho hlboko zapôsobili svojím svätým životom, skromnosťou, modlitbami a spevom liturgických litánií. Ethelbert im dovolil usadiť sa v Canterbury a slobodne kázat, pričom im daroval starý kostol svätého Martina, ktorý predtým využívala kráľovná Berta.
Úspech misie bol nevídaný a rýchly. Ešte v tom istom roku, pravdepodobne na sviatok Turíc, prijal kráľ Ethelbert krst, čo podnietilo tisíce jeho poddaných, aby ho nasledovali. Podľa historických prameňov bolo na Vianoce roku 597 v Canterbury pokrstených viac ako desaťtisíc ľudí. Augustín následne odcestoval do Galie, kde ho arleský arcibiskup na pokyn pápeža vysvätil za biskupa. Po návrate založil v Canterbury biskupský stolec a začal budovať základy stabilnej cirkevnej organizácie v Anglicku. Založil tiež Kláštor svätých Petra a Pavla, ktorý bol neskôr premenovaný na jeho počesť.
Pápež Gregor Veľký naďalej pozorne sledoval Augustínovo pôsobenie, posielal mu nových pomocníkov, liturgické knihy, posvätné ruda a slávne pallium, čím ho ustanovil za prvého arcibiskupa Canterbury. V listoch ho však otcovsky varoval pred pýchou kvôli zázrakom, ktoré Boh skrze neho konal, a pripomínal mu dôležitosť pokory. Augustín sa neskôr pokúšal zjednotiť novú anglosaskú cirkev so staršími keltskými kresťanmi, ktorí prežívali na západe ostrova, no pre kultúrne rozdiely a prísne rímske požiadavky k plnej dohode nedošlo. Napriek tomu položil pevné základy, z ktorých anglické kresťanstvo čerpalo po celé stáročia. Svätý Augustín z Canterbury zomrel 26. mája roku 604 a jeho sviatok v katolíckej cirkvi slávime 27. mája.
-----
Modlitba k svätému Augustínovi z Canterbury 〉 Všemohúci a milosrdný Bože, ty si poslal svätého biskupa Augustína, aby anglickému národu priniesol svetlo evanjelia. Na jeho príhovor ťa prosíme, daj, aby sme aj my s rovnakou odvahou a vytrvalosťou šírili tvoju pravdu vo svojom okolí. Vypros nám dar živej viery a horlivosti pre tvoje kráľovstvo, aby sme slovom i skutkom svedčili o tvojej láske. Pomáhaj nám prekonávať strach z neznámeho a daj, nech sme nástrojmi pokoja a jednoty tam, kde vládne nepokoj. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Liturgická modlitba 〉 Bože, ty si svetlom evanjelia svätého biskupa Augustína priviedol anglické národy k poznaniu tvojej pravdy; dopraj nám na jeho príhovor, aby tí, čo blúdia, našli cestu k tebe, a my všetci aby sme vytrvali v tvojej svätej službe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Zamyslenie 〉 Život svätého Augustína z Canterbury nám pripomína, že strach a neistota sú prirodzenou ľudskou súčasťou, no s Božou milosťou ich dokážeme prekonať. Keď Augustín na začiatku svojej cesty cúvol pred neznámym nebezpečenstvom, nebol to koniec jeho príbehu, ale moment, v ktorom sa prejavila dôležitosť duchovného vedenia a poslušnosti. Pápež Gregor ho neodsúdil, ale vrátil mu odvahu. Pre nás je to povzbudením, že aj keď niekedy vo svojom duchovnom živote alebo životných rozhodnutiach zaváhame, Boh nám vždy ponúka novú šancu pohnúť sa vpred. Úspech misie v Canterbury nebol postavený na meči či nátlaku, ale na tichom svedectve modlitby, svätého života a vernosti evanjeliu, čo dokázalo obmäkčiť aj srdce pohanského kráľa. Svätý Augustín nás učí, že tie najväčšie víťazstvá viery sa rodia z pokornej vytrvalosti a dôvery v Božie vedenie, aj keď stojíme pred zdanlivo neprekonateľnými prekážkami.