Národná púť Slovákov ⋅ príhovor 3

V piatu sobotu veľkého pôstu, čo je práve dnes, východná cirkev má špeciálnu bohoslužbu na česť Bohorodičky Panny Márie. Táto modlitba je charakteristická pre byzantskú tradíciu východnej cirkvi a voláme ju Akatist. Preto aj piata sobota Veľkého pôstu sa volá Akatistová sobota. Túto modlitbu môžeme nazvať vrcholom veľkého kultu a hlbokej úcty voči Božej Matke. Táto modlitba je vyjadrením oslavy vďačného ľudu Matke Božej za záchranu pred nepriateľom. Ľudia z úcty k tomu čo matka Božia pre nich urobila, boli ochotný stáť a nesadať počas celej tejto oslavnej piesne.

V prvej časti Akatistu, teda v prvých šiestich kondakoch a ikosoch prevládajú historické témy zo života Bohorodičky a Ježiša Krista jej Syna a v druhej časti zase nachádzame dogmaticko-morálnu tematiku.

Modlitba Akatistu k Presvätej Bohorodičke aj svojou melódiou ale hlavne svojim obsahom je veľmi silným a mohutným prameňom ale aj spôsobom úcty k Bohorodičke, k Matke nášho Boha a Spasiteľa Ježiša krista. Text Akatistu, poetickou formou modlitby a okrídlený nádhernou melódiou spevu, nám približuje teológiu východnej cirkvi Byzantskej tradície. Tu sú poetickou formou ospievané všetky hlavné dogmy, ktoré sa týkajú Presvätej Bohorodičky Panny Márie.

V prvom rade je to dogma o Božom materstve Panny Márie. Veľmi krásnymi metaforami je vyjadrená táto pravda: Mária porodila a je matkou Boha (Ikos 1, Ikos 12):

Raduj sa, nádherný trón kráľovský!
Raduj sa, lebo si v živote nosila Stvoriteľa vesmíru!
Raduj sa, Bohu i Slovu vhodný príbytok!
Raduj sa, lebo si porodila svetlo zázračné!

Nachádzame tu aj alúzie na dogmu o Vtelení Božieho Syna (Ikos 2, Ikos 5, Ikos 12):

Raduj sa, rebrík, po ktorom sám Boh z neba zostúpil!
Raduj sa, lono, v ktorom sám Boh prebýval!
Raduj sa, lebo si Krista, milujúceho ľudí, zrodila!
Raduj sa, príbytok Božej múdrosti!

Tento hymnus oslavuje aj  večné panenstvo Márie, panenstvo Matky Božej pred, počas a po narodení Krista, čo je neraz symbolický vyjadrené na ikonách tromi hviezdami skrášľujúcimi Bohorodičku (Ikos 3, Ikos 8):

Raduj sa, nevädnúca ratolesť stromu života!
Raduj sa, kvet, ktorý nikdy nevädne!
Raduj sa, lebo v tebe sa spojilo panenstvo s materstvom!
Raduj sa, archa pozlátená Svätým Duchom!
Raduj sa, lebo ty si oheň pokušení zhasila!

V riadkoch modlitby Akatistu nachádzame aj vyznanie viery Cirkvi o „pokrove“ teda o ochrane Márie. Ona je tá, ktorá drží svoju ochrannú ruku nad ľuďmi, Ona je tá čo sa neprestajnom prihovára v nebi za nás (Ikos 2, Ikos 6, Ikos 7):

Raduj sa, most, po ktorom ľudstvo zo zeme do neba prechádza!
Raduj sa, lebo sprostredkúvaš Božie milosrdenstvo hriešnikom!
Raduj sa, ochranný plášť širší ako obloha!
Raduj sa, uprosenie spravodlivého sudcu!
Raduj sa, mojej duše záchrana!
Raduj sa, lebo cez teba majú ľudia v Bohu dôveru!

Rozjímanie o nádherných milostiach Bohorodičky, o úlohe Matky Božej, čo sa týka našej spásy, o jej blízkej prítomnosti na našej pozemskej púti, o jej príhovore za nás pred tvárou nášho Stvoriteľa, prirodzene vzbudzuje v našom srdci veľkú vieru v jej pomoc, ochranu a nádej na spásu prostredníctvom jej príhovoru. Tieto krásne pocity viery nádherne vyjadruje aj záverečný kondák takýmito slovami: Nekonečne velebená Bohorodička a Matka najsvätejšieho Slova, prijmi ako dar túto našu oslavu, chráň nás od všetkých pokušení a vysloboď od večných múk, aby sme ti vždy spievali: Aleluja.

Aj v tomto Jubilejnom Roku sme pútnikmi nádeje. Nech aj tento nádherný a hlboký Hymnus, oslava Bohorodičke bude z našej strany vyjadrením viery, že na tejto ceste, púti životom nekráčame osamotení ale v prítomnosti matky Božej.