Národná púť Slovákov ⋅ príhovor 2

Drahí moji bratia a sestry, ktorí ste tu, ale aj všetci, ktorí sa spájate prostredníctvom katolíckch masmédií, v úvode chcem pozdraviť terajšieho Petra, pápeža Františka, lebo sme v jeho chráme, a uistiť ho o našich modlitbách za jeho zdravie. Milí spolubratia v biskupskej a kňazskej službe, rehoľníci a zasvätení, vážený pán prezident, páni ministri a členovia vlády SR, milí pútnici, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Vieme, že sprievodným heslom tohto Jubilejného roka je nádej. Svätý Otec podčiarkuje, že je to hodnota, ktorú svet dnes zvlášť potrebuje. Život bez nádeje, teda život bez Boha, je síce niekedy pohodlný, ale veľmi krátky a nenaplnený, mení sa skôr na egoizmus, nepokoj, súperenie a konflikty.

My však túžime po pokoji, a preto chceme mať nádej, ktorá nás formuje a usmerňuje k pokoju a šťastiu. Preto si vždy pripomínajme, že naša nádej má meno. Je to Ježiš Kristus, ktorý nás utvrdzuje v tom, že jestvuje večný život, a preto náš pozemský život podľa Božieho slova má zmysel a má aj svoj cieľ. Oplatí sa živiť v sebe túto nádej, oplatí sa ísť za jej hlasom a kráčať v jej šľapajach. Preto sme sa aj my v tomto čase svätého roka vydali na púť. Prechádzame otvorenými svätými bránami, aby sa aj naše srdce otvorilo pôsobeniu kresťanskej nádeje, aby sa obmäkčilo a vedelo prosiť o odpustenie i odpustiť, a aby malo empatiu a zľutovanie s biednymi a slabými. Lebo toto je pravé ovocie našej nádeje a viery - láska k Bohu i blížnemu.

Vo viere v Božieho Syna sa veriaci ľudia vždy znova a znova budú stretávať, putovať i modliť sa, prosiť i chváliť Boha. Dôvod je jasný - vyznanie, ktoré pred Ježišom vyslovil apoštol Šimon Peter v Cézarey Filipovej: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha! (Mt 16, 16). Toto vyznanie je pevným základom našej kresťanskej nádeje. Na tomto Petrovom vyznaní Ježiš postavil svoju Cirkev. Toto je skala, na ktorej Cirkev stojí dodnes. Jeruzalemčania, ako sme počuli v dnešnom evanjeliu, pochybovali o tom, že Ježiš je Mesiáš, nevložili svoju nádej do Krista, a preto mu chceli siahnuť na život a zbaviť sa ho. No nedokázali to, pretože, ako hovorí evanjelista: Ešte neprišla jeho hodina (Jn 7, 30).

Najvážnejšou chvíľou v Ježišovom živote bola totiž hodina, o ktorej on sám povedal krátko pred svojim umučením: Nadišla hodina, aby bol syn človeka oslávený! (Jn 12, 20-33). Bola to hodina jeho ukrižovania a smrti. K tejto hodine smeroval celý Ježišov pozemský život. Prirovnáva sa k pšeničnému zrnku, ktoré musí odumrieť, aby prinieslo úrodu. Aj on musí zomrieť, aby z jeho kríža vytrysklo požehnanie a záchrana pre celý svet.

Drahí bratia a sestry! Kráčať po stopách nádeje a nasledovať Ježiša znamená byť pripravený na hodinu, v ktorej máme potvrdiť zmysel svojho života a lásku k Bohu. V rozhodujúcich hodinách nášho života nebojme sa prihlásiť k Bohu a tým pádom aj k človeku. Vyznajme hodnoty, ktoré chránia dôstojnosť každého ľudského života - aj toho nenarodeného, ale aj toho, ktorý vyhasína a je v opatere paliatívnej liečby v našich hospicoch, ktoré sú v tomto čase zo strany nášho štátu a našej spoločnosti neraz podceňované a nedocenené. Priznajme sa k hodnotám, ktoré upevňujú rodinný život a manželstvo muža a ženy. Dajme najavo svoju ochotu obetovať niečo zo seba a zo svojho času. Svedectvo obetavého prístupu je v živote človeka tým najcennejším pokladom. Zomierať sebe, odumierať vlastnému egoizmu a vlastným ambíciám kvôli inej ľudskej osobe, ktorá potrebuje moju pomoc, môj čas, opateru a starostlivosť - toto je najväčší výkon, aký môže podať aj dnešný moderný človek. Toto je ovocie nádeje. Žiť i rozdať sa pre niekoho, pre inú ľudskú bytosť - to je cieľom a zmyslom života v manželstve, v kňazstve i v akejkoľvek verejnoprospešnej funkcii, povolaní, zamestnaní či úlohe. Bez nádeje a bez Boha sa však tieto výkony budú zdať akoby nemožné a nedosiahnuteľné. Bez nádeje sa rýchlo vyčerpáme a rezignujeme a to aj v bežných prejavoch dobroty či láskavosti. Bez nádeje z nás budú iba minimalisti a vypočítavci, ktorí sa na všetko budú pozerať iba cez peniaze a technické či ekonomické ukazovatele.

Boh však dodáva silu i motiváciu a nádej upevňuje trpezlivosť a lásku. Preto sme už toľkokrát vo svojom živote prišli na to, že Boh je jediným pevným bodom a jedinou nádejou v našom živote. Ten, kto toto vyznáva a dúfa, nebude sklamaný ani zahanbený. Pripomínajme si to, čo hovorí sv. Pavol, že nádej nikdy nezahanbuje, ani nesklame (Rim 5, 5).

Putujme teda s radosťou po svätých miestach našej viery tu vo Večnom meste a pamätajme na to, že dôležité hodiny nášho života vyskúšajú našu vernosť a vytrvalosť v našej nádeji a viere. No vedzme, že najdôležitejšia hodina nášho života bude hodina našej smrti. Tam sa pred Božou tvárou odkryje a ukáže všetko. Prosme už teraz Pannu Máriu, nech nám pomáha svojím príhovorom, aby sme dokázali pred Ježišom potvrdiť našu oddanosť, vernosť a obetavú lásku! Amen.