Autor: P. Aldo Vendemiati | Dioecesis Veronensis
preklad: Zuzana Gabriela | Archidioecesis Bratislaviensis
Datum napsání:
16.02.2025
Cieľ púte nádeje je v nebi ...
Téma Svätého roka, ktorý práve slávime, znie „Pútnici nádeje“. Nemali by sme rýchlo povedať, že témou je „nádej“, lebo tak by sme sa vystavili nebezpečiu, že zabudneme, že nádej nás robí pútnikmi. Nádej sa nám páči a fascinuje nás, lebo je to pozitívne slovo a fascinuje nás, lebo je to vágne slovo. V súčasnosti ohlasovaným adjektívom by ju bolo možné označiť ako „inkluzívnu“, lebo zahrňuje všetko - s rizikom - že sa nevyjadrí nič iné ako istý optimizmus, ktorý v tom podstatnom zostáva neodôvodnený a neurčitý. No taký optimizmus nemôže nikdy motivovať púť. Pútnik je niekto, kto má presne určený cieľ a jasnú trasu, aby ho dosiahol. Biblické texty tejto nedele [1] nám môžu pomôcť lepšie si vyjasniť myšlienky. V druhom čítaní (1 Kor 15, 12-20) sa slovu „nádej“ priraďuje presný doplnok: Je to nádej v Krista! A to je už zásadný charakteristický znak. Naša nádej je vzťah ku Kristovi a tým vzťah vykúpenia. Áno, ale vykúpenia z čoho? Tu sa ten znak prehlbuje, lebo spontánne by sme si želali byť zachránení od chudoby, hladu, utrpenia, nenávisti, vylúčenia, od urážok a opovrhnutia. Ježiš nám však nielenže neposkytuje záruku proti týmto veciam, ale on ich pretrpí sám a ako prvá osoba a ako počujeme v evanjeliu (Lk 6, 20-26) - on blahoslaví tých, ktorí toto spolu s ním pretrpia.
Je tu určitý bod, v ktorom sa druhé čítanie a dnešné evanjelium prekrývajú. Sv. Pavol píše: „Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“ A Ježiš hovorí: „Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi!“ V texte evanjelia je jasná alternatíva medzi súčasnosťou a budúcnosťou: vy, ktorí teraz hladujete (súčasnosť) budete nasýtení. (budúcnosť); vy, ktorí teraz plačete, budete sa smiať; vy, čo ste teraz nasýtení, budete hladovať; vy, čo sa teraz smejete, budete žialiť a plakať!
Cieľ pútnickej cesty nádeje spočíva v budúcnosti, mimo tohto života. Ten cieľ je v nebi. Prvé blahoslavenstvo je však úplne v súčasnosti: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.“ Chudoba je v tom teraz, ale Božie kráľovstvo je tiež prítomné v tom teraz a natrvalo vo vlastníctve chudobných učeníkov. Mali by sme to presne premyslieť: My prijímame Kristovo slovo, my sme pokrstení na jeho smrť a jeho zmŕtvychvstanie, sme živení jeho Telom a jeho Krvou, spečatení pečaťou jeho Ducha. Nám patrí Božie kráľovstvo!
Trpký kalich súčasného diania sa nám neodoberie - tak ako sa neodobral ani Ježišovi: My naďalej hladujeme, naďalej plačeme. Ale bude nám darované blahoslavenstvo nádeje, vedomie, že sme pútnici na ceste ku konečnému a večnému cieľu - do neba, kde na nás čaká veľká odmena. Ak sme svoju nádej v Krista vsadili len na tento život, tak sme na tom úbohejšie ako všetci ostatní ľudia. Ak však vložíme nádej do Krista pre večný život, tak nám bude už v tomto živote dané všetko, čo je potrebné nato, aby sme dosiahli cieľ našej púte.
-----
[1] 6. nedeľa v Cezročnom období, rok C.
