Autor: P. Dominik Pavol, CM
Zdroj: © Duchovný Pastier, č. 8/2021, s. 380-382 | vydáva Spolok sv. Vojtecha | Trnava 2021
Datum napsání:
20.11.2021
Ženích Božej Rodičky
Mesiac október je zasvätený Panne Márii Ružencovej. Pri tzv. októbrových pobožnostiach uvažujeme o živote Ježiša a jeho Matky, najmä prostredníctvom ružencových tajomstiev. Väčšinu z nich tvoria udalosti, pri ktorých sa vyslovene sv. Jozef nespomína, ale je v nich prítomný, či už priamo, alebo duchovným spôsobom. V tomto Roku sv. Jozefa môžeme o čosi viac preniknúť do „tajomstva“ tohto nášho duchovného otca aj skrze jeho Nevestu. Sv. Jozef vyžaroval svätosť, dôstojnosť a neobyčajnú lásku, ktorou zahŕňal Pannu Máriu. Ona vo svojom ženskom srdci vedela, že v tôni jeho mužnosti je v úplnom bezpečí. Každá žena túži po mužovi, ktorý je silný, chrániaci a zároveň milujúci, spoľahlivý a nežný. Tento vzťah a obraz muža a ženy, sv. Jozefa a Panny Márie môžeme interpretovať aj v duchovnom slova zmysle na vzťah kňaza a Cirkvi, pastiera a konkrétnej čiastky Božieho ľudu. Každé katolícke srdce chce pastiera ako bol sv. Jozef, rehoľníkov, kňazov a biskupov, ktorí sú džentlmeni, ochrancovia a otcovia. [1]
Džentlmen
Džentlmen, v slovenčine gavalier, muž, ktorý je šľachetný a správa sa pozorne a úctivo, zvlášť k ženám. S určitosťou môžeme povedať, že sv. Jozef džentlmenom bol. Vo všetkých situáciách ho voči Panne Márii môžeme vnímať ako pozorného, úctivého a hľadiaceho vždy na jej dobro. Najmä v momentoch, keď sa dozvedá o tom, že Mária nosí pod srdcom nový život, aj keď všetkému nerozumie, snaží sa vyjsť z tejto situácie čo najlepšie so zreteľom na svoju snúbenicu. V tomto je duchovným pastierom sv. Jozef neprekonateľným vzorom. Byť džentlmenom v duchovnom rozmere je neraz obťažné z viacerých hľadísk. Ponajprv je tu prítomná ťažkosť tohto samotného mystického vzťahu ako takého. Veriaci od svojich kňazov očakávajú, že budú spoľahliví, nežní a láskaví. Podobné očakávania majú aj pastieri od svojich veriacich. Často prichádza k nedorozumeniam, keď vzájomne narazíme na svoje ľudské limity. Veľmi potrebujeme pomoc sv. Jozefa, aby nám pomohol preniesť sa cez tieto situácie. Nesmieme sa nechať znechutiť. Potrebujeme zatiahnuť na hlbinu. Z dôverného vzťahu voči sv. Jozefovi sa môžeme naučiť, čo znamená byť džentlmenským duchovným otcom. On nám pomôže nadobudnúť všetky potrebné mohutnosti ducha a upevní nás v čnostiach a zbožnosti. Tak si zachováme úctivé správanie sa k ľuďom aj napriek ich nepochopeniu.
Ochranca
Sv. Jozef chránil Pannu Máriu i Ježiša celou svojou bytosťou. Uvedomoval si akú veľkú hodnotu mu v nich Pán Boh zveril. Samozrejme, že táto úloha nebola ľahká, zvlášť v momentoch keď sa cítil po ľudsky slabý. Na jednej strane vnímal neistotu, na druhej zodpovednosť za Svätú rodinu pri hľadaní prístrešia v Betleheme, pri náročnej ceste do Egypta, počas života exulanta v cudzom prostredí. Napriek ťažkostiam nikdy nerezignoval. Pri obrane svojich milovaných bojoval do posledného dychu. Kristova nevesta Cirkev je hodná vodcov podľa vzoru sv. Jozefa. Musíme si vyprosovať odvahu zápasiť s vlkmi z lásky k stádu, ochotu porážať duchovných drakov a hlásať pravdu so zanietením a horlivosťou. S povolaním byť ochrancom sa spája aj úloha obety. Svätí kňazi a biskupi radi trpia a zomierajú za duše, ktoré sú im zverené, neboja sa výsmechu a nepochopenia. Muži ako sv. Jozef sú pripravení bojovať a chrániť to, čo milujú, čo im bolo zverené, čo je dobré, pravdivé a krásne. [2] V litániách k sv. Jozefovi zaznieva aj titul Protector sanctae Ecclesiae. Nech nám nebeský ochranca vyprosí milosť byť horlivými pozemskými ochrancami svätej Cirkvi na všetkých jej úrovniach, podľa našich úloh a zodpovedností. Svätý pápež Pavol VI. počas homílie na slávnosť sv. Jozefa roku 1969 povedal: „Cirkev vzýva sv. Jozefa ako svojho patróna a ochrancu pre svoju neochvejnú dôveru, že ten, ktorému Kristus chcel zveriť do starostlivosti a ochrany svoje vlastné krehké ľudské detstvo, bude v nebi naďalej vykonávať svoju ochrannú úlohu, aby viedol a bránil mystické Kristovo telo, ktoré je vždy slabé, vždy naň útočia, vždy je v stave ohrozenia.“ [3]
Otec
Slovo otec nevyjadruje vzťah muža voči svojmu potomstvu iba v prirodzenom, ale aj nadprirodzenom význame. Apoštol Pavol na jednom mieste hovorí: „Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi.“ (Ef 3, 14-15) Týmto dáva najavo, že pozemské otcovstvo je v analogickom zmysle odvodené od otcovstva Nebeského Otca. Kto iný, ako pozemský otec Pána Ježiša, môže vynikajúcejším spôsobom znázorňovať túto vznešenú úlohu? Dobre nám to objasňuje emeritný pápež Benedikt XVI. v príhovore v kamerunskom Yaoundé: „Sv. Jozef je otcom bez otcovstva podľa tela. Nie je Ježišovým biologickým otcom, lebo jeho Otcom je sám Boh. Aj tak žije svoje otcovstvo naplno a dôsledne. Byť otcom znamená byť v službe životu a sv. Jozef v tomto zmysle preukázal dôkaz skutočnej vernosti.“ [4]
V tomto rozmere sme aj my kňazi povolaní k otcovstvu - vytrvalej službe životu. Povolanie všetkých mužov je slúžiť tým, ktorí boli zverení do ich lásky a starostlivosti. Duchovným pastierom sa do starostlivosti zveruje život nielen na tejto zemi, ale aj jeho pokračovanie vo večnosti, a to je veľmi zodpovedná úloha, presahujúca ľudské schopnosti. Preto musia duchovní otcovia prosiť o pomoc „zhora“. Niekedy sa v role duchovného otca ocitáme v situácii, v ktorej si nevieme dať rady. Vidíme, ako sa duchovní synovia a dcéry strácajú v chaose sveta. Vtedy musíme zintenzívniť prosby k sv. Jozefovi, lebo on dobre vie, čo znamená hľadať stratených: „Tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ (Lk 2, 48)
Dôležitým aspektom otcovstva je aj výchova, príklad obetavosti a pracovitosti, ďalej pôsobenie na emocionálnu a psychickú rovnováhu potomstva, aby sa syn identifikoval s mužskosťou a dcéra bola upevnená v ženskosti. Je osožné prosiť sv. Jozefa o jeho pomoc v týchto rozmeroch, v ktorých neraz vnímame nedostatky zo strany pozemských otcov. Ako sme v úvode spomenuli, že v mesiaci október je naša pozornosť obvykle nasmerovaná na Pannu Máriu, je prospešné rozšíriť toto vnímanie aj na postavu sv. Jozefa. Najmä teraz, počas mimoriadneho Roka sv. Jozefa si môžeme uvedomiť, že v situáciách, v ktorých cítime svoju ohraničenosť, ako duchovní otcovia, neváhajme sebe aj iným odporúčať a pripomínať: Ite ad Ioseph.
[1] Porov. CALLOWAY, H. Donald. Zasvätenie sa svätému Jozefovi. Zachej, 2021. s. 55.
[2] Porov. CALLOWAY, H. D. Zasvätenie sa svätému Jozefovi, s. 57.
[3] Porov. CALLOWAY, H. D. Zasvätenie sa svätému Jozefovi, s. 119.
[4] Porov. Benedikt XVI. Speech in Basilicaof Marie, Reine des Apôtres in the Mvolyé neighbourhood-Yaoundé.
Mesiac október je zasvätený Panne Márii Ružencovej. Pri tzv. októbrových pobožnostiach uvažujeme o živote Ježiša a jeho Matky, najmä prostredníctvom ružencových tajomstiev. Väčšinu z nich tvoria udalosti, pri ktorých sa vyslovene sv. Jozef nespomína, ale je v nich prítomný, či už priamo, alebo duchovným spôsobom. V tomto Roku sv. Jozefa môžeme o čosi viac preniknúť do „tajomstva“ tohto nášho duchovného otca aj skrze jeho Nevestu. Sv. Jozef vyžaroval svätosť, dôstojnosť a neobyčajnú lásku, ktorou zahŕňal Pannu Máriu. Ona vo svojom ženskom srdci vedela, že v tôni jeho mužnosti je v úplnom bezpečí. Každá žena túži po mužovi, ktorý je silný, chrániaci a zároveň milujúci, spoľahlivý a nežný. Tento vzťah a obraz muža a ženy, sv. Jozefa a Panny Márie môžeme interpretovať aj v duchovnom slova zmysle na vzťah kňaza a Cirkvi, pastiera a konkrétnej čiastky Božieho ľudu. Každé katolícke srdce chce pastiera ako bol sv. Jozef, rehoľníkov, kňazov a biskupov, ktorí sú džentlmeni, ochrancovia a otcovia. [1]
Džentlmen
Džentlmen, v slovenčine gavalier, muž, ktorý je šľachetný a správa sa pozorne a úctivo, zvlášť k ženám. S určitosťou môžeme povedať, že sv. Jozef džentlmenom bol. Vo všetkých situáciách ho voči Panne Márii môžeme vnímať ako pozorného, úctivého a hľadiaceho vždy na jej dobro. Najmä v momentoch, keď sa dozvedá o tom, že Mária nosí pod srdcom nový život, aj keď všetkému nerozumie, snaží sa vyjsť z tejto situácie čo najlepšie so zreteľom na svoju snúbenicu. V tomto je duchovným pastierom sv. Jozef neprekonateľným vzorom. Byť džentlmenom v duchovnom rozmere je neraz obťažné z viacerých hľadísk. Ponajprv je tu prítomná ťažkosť tohto samotného mystického vzťahu ako takého. Veriaci od svojich kňazov očakávajú, že budú spoľahliví, nežní a láskaví. Podobné očakávania majú aj pastieri od svojich veriacich. Často prichádza k nedorozumeniam, keď vzájomne narazíme na svoje ľudské limity. Veľmi potrebujeme pomoc sv. Jozefa, aby nám pomohol preniesť sa cez tieto situácie. Nesmieme sa nechať znechutiť. Potrebujeme zatiahnuť na hlbinu. Z dôverného vzťahu voči sv. Jozefovi sa môžeme naučiť, čo znamená byť džentlmenským duchovným otcom. On nám pomôže nadobudnúť všetky potrebné mohutnosti ducha a upevní nás v čnostiach a zbožnosti. Tak si zachováme úctivé správanie sa k ľuďom aj napriek ich nepochopeniu.
Ochranca
Sv. Jozef chránil Pannu Máriu i Ježiša celou svojou bytosťou. Uvedomoval si akú veľkú hodnotu mu v nich Pán Boh zveril. Samozrejme, že táto úloha nebola ľahká, zvlášť v momentoch keď sa cítil po ľudsky slabý. Na jednej strane vnímal neistotu, na druhej zodpovednosť za Svätú rodinu pri hľadaní prístrešia v Betleheme, pri náročnej ceste do Egypta, počas života exulanta v cudzom prostredí. Napriek ťažkostiam nikdy nerezignoval. Pri obrane svojich milovaných bojoval do posledného dychu. Kristova nevesta Cirkev je hodná vodcov podľa vzoru sv. Jozefa. Musíme si vyprosovať odvahu zápasiť s vlkmi z lásky k stádu, ochotu porážať duchovných drakov a hlásať pravdu so zanietením a horlivosťou. S povolaním byť ochrancom sa spája aj úloha obety. Svätí kňazi a biskupi radi trpia a zomierajú za duše, ktoré sú im zverené, neboja sa výsmechu a nepochopenia. Muži ako sv. Jozef sú pripravení bojovať a chrániť to, čo milujú, čo im bolo zverené, čo je dobré, pravdivé a krásne. [2] V litániách k sv. Jozefovi zaznieva aj titul Protector sanctae Ecclesiae. Nech nám nebeský ochranca vyprosí milosť byť horlivými pozemskými ochrancami svätej Cirkvi na všetkých jej úrovniach, podľa našich úloh a zodpovedností. Svätý pápež Pavol VI. počas homílie na slávnosť sv. Jozefa roku 1969 povedal: „Cirkev vzýva sv. Jozefa ako svojho patróna a ochrancu pre svoju neochvejnú dôveru, že ten, ktorému Kristus chcel zveriť do starostlivosti a ochrany svoje vlastné krehké ľudské detstvo, bude v nebi naďalej vykonávať svoju ochrannú úlohu, aby viedol a bránil mystické Kristovo telo, ktoré je vždy slabé, vždy naň útočia, vždy je v stave ohrozenia.“ [3]
Otec
Slovo otec nevyjadruje vzťah muža voči svojmu potomstvu iba v prirodzenom, ale aj nadprirodzenom význame. Apoštol Pavol na jednom mieste hovorí: „Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi.“ (Ef 3, 14-15) Týmto dáva najavo, že pozemské otcovstvo je v analogickom zmysle odvodené od otcovstva Nebeského Otca. Kto iný, ako pozemský otec Pána Ježiša, môže vynikajúcejším spôsobom znázorňovať túto vznešenú úlohu? Dobre nám to objasňuje emeritný pápež Benedikt XVI. v príhovore v kamerunskom Yaoundé: „Sv. Jozef je otcom bez otcovstva podľa tela. Nie je Ježišovým biologickým otcom, lebo jeho Otcom je sám Boh. Aj tak žije svoje otcovstvo naplno a dôsledne. Byť otcom znamená byť v službe životu a sv. Jozef v tomto zmysle preukázal dôkaz skutočnej vernosti.“ [4]
V tomto rozmere sme aj my kňazi povolaní k otcovstvu - vytrvalej službe životu. Povolanie všetkých mužov je slúžiť tým, ktorí boli zverení do ich lásky a starostlivosti. Duchovným pastierom sa do starostlivosti zveruje život nielen na tejto zemi, ale aj jeho pokračovanie vo večnosti, a to je veľmi zodpovedná úloha, presahujúca ľudské schopnosti. Preto musia duchovní otcovia prosiť o pomoc „zhora“. Niekedy sa v role duchovného otca ocitáme v situácii, v ktorej si nevieme dať rady. Vidíme, ako sa duchovní synovia a dcéry strácajú v chaose sveta. Vtedy musíme zintenzívniť prosby k sv. Jozefovi, lebo on dobre vie, čo znamená hľadať stratených: „Tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ (Lk 2, 48)
Dôležitým aspektom otcovstva je aj výchova, príklad obetavosti a pracovitosti, ďalej pôsobenie na emocionálnu a psychickú rovnováhu potomstva, aby sa syn identifikoval s mužskosťou a dcéra bola upevnená v ženskosti. Je osožné prosiť sv. Jozefa o jeho pomoc v týchto rozmeroch, v ktorých neraz vnímame nedostatky zo strany pozemských otcov. Ako sme v úvode spomenuli, že v mesiaci október je naša pozornosť obvykle nasmerovaná na Pannu Máriu, je prospešné rozšíriť toto vnímanie aj na postavu sv. Jozefa. Najmä teraz, počas mimoriadneho Roka sv. Jozefa si môžeme uvedomiť, že v situáciách, v ktorých cítime svoju ohraničenosť, ako duchovní otcovia, neváhajme sebe aj iným odporúčať a pripomínať: Ite ad Ioseph.
[1] Porov. CALLOWAY, H. Donald. Zasvätenie sa svätému Jozefovi. Zachej, 2021. s. 55.
[2] Porov. CALLOWAY, H. D. Zasvätenie sa svätému Jozefovi, s. 57.
[3] Porov. CALLOWAY, H. D. Zasvätenie sa svätému Jozefovi, s. 119.
[4] Porov. Benedikt XVI. Speech in Basilicaof Marie, Reine des Apôtres in the Mvolyé neighbourhood-Yaoundé.
