Pápež Benedikt povedal: „Jozef totiž žil vo svetle tajomstva Vtelenia. Nielen v jeho fyzickej blízkosti, ale aj vo vnímavosti svojho srdca. V ňom nie sú oddelené viera a konanie. Jeho viera rozhodujúcim spôsobom smeruje jeho skutky“.[2] Naša bieda je disharmónia slov a skutkov. Nevedomosť. Absencia zodpovednosti pred Bohom.
Moja sestra žije vo Francúzsku a tak nás pozvala na návštevu. Prvýkrát sme okolo seba počuli len cudziu reč. Dominik dostal na privítanie pirátsky klobúk, z čoho bol paf. A Dominik fascinoval malého Francúza Sášu, ktorý reagoval gestom „ruky hore“ a po francúzsky povedal niečo. Za chvíľu ku mne Dominik pribehol: „Mamička, prosím ťa, nauč ma hneď francúzsky! Potrebujem niečo povedať Sáškovi“! No, sklamala som ho... Chlapci si vystačili aj tak, ale Dominikovi to začalo vŕtať hlavou: „A mamička, keď budem v nebi ja a Sáša, ako na nás bude hovoriť Pán Ježiš? A je nebeština“? Základom je stíšenie, aby sme začuli tú Božiu nebeštinu. Povedala by som, že je to najdôležitejšia reč nášho života. [3]
Sv. Jozef, útecha ubiedených, oroduj za nás!
-----
[1] JANDOUREK, Jan. Jak přiblížit víru ve světě, který o ní neví vůbec nic. Chrisnet. 11.04.2018.
[2] BENEDIKT XVI. Homília počas prvých vešpier zo Slávnosti sv. Jozefa. 18.03.2009.
[3] BOHMOVÁ, Františka. Koukej mami! Kostelní Vydří : karmelitánské nakladatelství, 2016, s. 12-13.