Svätý Otec František povedal: „Pri Márii je Jozef, potomok Jesseho a Dávida; aj on uveril anjelovým slovám a hľadiac na Ježiša v jasličkách uvažuje nad tým, že to Dieťa pochádza z Ducha Svätého a že sám Boh mu prikázal ho takto nazvať: „Ježiš“... Preto je dôležité hľadieť na betlehem: zastaviť sa trochu, zahľadieť sa a vnímať, koľká nádej je v týchto ľuďoch“.[2] Nedajme sa zlákať iluzórnymi predstavami šťastia, ale hľaďme na sv. Jozefa, ktorý nás učí ako ochrániť, ustrážiť to najdôležitejšie v živote.
V jednom filme mal hlavný hrdina možnosť cestovať časom vo vlastnom živote do minulosti. Rôzne sa učil s touto príležitosťou zaobchádzať. Niektoré situácie, aj pokazené či hektické dni si odžil znovu a vyvaroval sa v nich predošlých chýb. Na druhýkrát si dokázal „vychutnať“ pekné chvíle, ktoré predtým nevnímal. Keď sa stal otcom troch detí, dospel k tomu, že už nemal potrebu niečo odžívať znovu, ale vychutnával si každý deň tak, ako by to bolo už „druhýkrát“. S veľkou pokorou, radosťou a vďačnosťou za dar života, za manželku a deti. Radosť zo života a radosť z Boha spolu úzko súvisia. Sv. Jozef prijal svoju rolu života strážcu Panny a jej Dieťaťa ako neopakovateľné šťastie a radosť, ktorá nekončí!
-----
[1] BOHMOVÁ, Františka. Koukej mami! Kostelní Vydří : karmelitánské nakladatelství, 2016, s. 130-131.
[2] FRANTIŠEK. Príhovor. 21.12.2016.