Autor: P. Juraj Vittek | Archidioecesis Bratislaviensis
Zdroj: © Konzervatívny denník | Postoj.sk
Datum napsání:
19.03.2021
Svätý Jozef: ženích alebo manžel, len pestún alebo otec?
Napriek niektorým krásnym textom Otcov Cirkvi o ňom, nemal ani sviatok, narozdiel od apoštolov, Magdalény a ďalších Ježišových učeníkov. Bola to najmä svätá Terézia z Avily v 16. storočí, ktorá dala kultu svätého Jozefa hlboké zdôvodnenie a započala v Cirkvi jeho veľkú „rehabilitáciu“. Jozef má v omši titul "Ženích Panny Márie". Boli vôbec manželmi? A ako to bolo s jeho otcovstvom? Panenstvo, manželstvo a otcovstvo svätého Jozefa sú tri dôležité elementy, aby sme mohli pochopiť jeho mimoriadne postavenie v Cirkvi: v hierarchii svätosti je na druhom mieste, za svojou manželkou Bohorodičkou Nepoškvrnenou Pannou Máriou.Rehabilitácia svätého Jozefa v Cirkvi
Svätý Jozef nebol celé stáročia dostatočne docenený v Cirkvi. Bol jedným z najskrytejších svätcov. Bolo treba čakať až do stredoveku na rozvoj jeho kultu, svätým Bernardínom Sienským v Taliansku a Jeanom Gersonom vo Francúzsku. Ale bola to svätá Terézia z Avily v 16. storočí, ktorá dala kultu svätého Jozefa hlboké zdôvodnenie a pripravila jeho všeobecné rozšírenie. Tak v ostatných storočiach v učení pápežov ako aj v skúsenosti svätých svätý Jozef prešiel na prvú úroveň života Cirkvi, neoddeliteľný od Ježiša a Márie. V našom kostole Svätej rodiny v Petržalke si ho zvlášť uctievame ako hlavu Svätej rodiny, ktorá je titulom nášho kostola. V Bratislave je len jeden kostolík zasvätený svätému Jozefovi, v mojej bývalej farnosti v Podunajských Biskupiciach, filiálny kostolík svätého Jozefa na Kazanskej. A na bratislavskej Kalvárii je ešte kaplnka svätého Jozefa.
Svätý Jozef je v “hierarchii svätosti” na druhom mieste, po svojej neveste, ktorou je Nepoškvrnená Panna, pred apoštolmi a všetkými svätými. Blahoslavený pápež Pius IX. ho vyhlásil pred 150 rokmi za „patróna katolíckej Cirkvi“. Ctihodný pápež Pius XII. ho vyhlásil za „patróna robotníkov.“ Boží ľud ho vzýva ako „patróna dobrej smrti“. Sv. Ján XXIII. vložil jeho meno do Rímskeho kánona svätej omše a Benedikt XVI. do všetkých ostatných kánonov. Svätý Ján Pavol II. ho predstavil encyklikou ako „Ochrancu Vykupiteľa“. Žiaden svätý sa neteší toľkej pozornosti učiteľského úradu Cirkvi. Dnešná slávnosť má mimoriadnu silu, keďže pápež František vyhlásil mimoriadny Rok sv. Jozefa pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi. Urobil tak dňa 8. decembra 2020 apoštolským listom Patris corde (S otcovským srdcom).
Rok svätého Jozefa a pandémia
Svätý Otec zdôraznil vo svojom liste, že na pozadí tohto roka svätého Jozefa je pandémia, ktorá nám dala pochopiť dôležitosť obyčajných ľudí, na ktorých sa obyčajne zabúda - ktorí sa neobjavujú na titulkách novín a časopisov ani na veľkých pódiách poslednej show, ale bezpochybne práve oni dnes píšu rozhodujúce udalosti našich osudov: lekári, zdravotné sestry, zamestnanci supermarketov, upratovačky, opatrovateľky, prepravcovia, poriadkové služby, dobrovoľníci, kňazi, rehoľné sestry a toľkí iní, ktorí pochopili, že nikto sa nezachráni sám. Koľkí ľudia každý deň prejavujú trpezlivosť, šíria nádej a snažia sa nezasievať paniku, ale spoluzodpovednosť. Koľkí otcovia, matky, starí rodičia či učitelia ukazujú našim deťom malými a každodennými gestami, ako čeliť a prechádzať krízou prispôsobením svojich zvykov, povznášať zrak a podnecovať modlitbu. Koľkí ľudia sa modlia, obetujú a prihovárajú za dobro všetkých.“
Literárne túto pravdu zvečnil veľký Tolkien slovami Gandalfa: „Saruman verí, že iba veľká sila môže zadržať zlo. Ale ja som objavil niečo iné. Zistil som, že práve malé každodenné skutky obyčajných ľudí - môžu držať temnotu na uzde. Jednoduché prejavy vľúdnosti a lásky.“ Práve tak svätý Jozef je „človek, ktorý prechádza bez povšimnutia, muž každodennej diskrétnej a skrytej prítomnosti“, orodovník, opora a vodca v ťažkcýh obdobiach. Pripomína nám, že všetci tí, ktorí sú zdanlivo skrytí alebo druhoradí, predsa však sú „bezkonkurenčnými protagonistami, vedúcimi osobnosťami v dejinách spásy“.
Pokorný Jozef, najväčší zo svätých po Márii, bol nepoznaný počas stáročí. Hrozný vplyv na to mali apokryfné evanjeliá, ktoré z neho urobili nie veľmi pozitívnu postavu: starý Jozef, vdovec, ktorý mal deti skôr než sa oženil s Máriou, muž, ktorý pochybuje a stráni sa Márie a dieťaťa počas Narodenia. V dejinách sú stále prítomné rigídne a strnulé podozrievavé postoje, ktoré radšej vidia Jozefa ako starca, aby tak nevznikol tieň pochybnosti o Máriinom panenstve a čistote. Keďže obraz svätého Jozefa je v predstavách mnohých ešte stále značne nepresný, ba až zdeformovaný, chcel by som dnes dať na pravú mieru dva základné aspekty: jeho manželstvo s Pannou Máriou a jeho otcovstvo vo vzťahu k Božiemu Synovi. Je totiž vzývaný ako Ženích Panny Márie a Pestún Božieho Syna. Svätý Jozef bol skutočným manželom Panny Márie a celým srdcom bol pozemským ľudským otcom Ježiša Krista.
Jozef: Ženích alebo manžel?
Svätého Jozefa titulujeme ako Ženícha Panny Márie, tak je tomu v eucharistickej modlitbe svätej omše, tak je tomu aj v litániách k svätému Jozefovi. Toto slovo „ženích“ v slovenčine znamená „muž, ktorý sa žení alebo je pred svadbou; snúbenec, alebo ten, kto sa uchádza o ženu, nápadník“. Prečo je vôbec Jozef označovaný ako „ženích“, čo by skôr navodzovalo „snúbenca“? V prvom rade treba povedať, že toto označenie je mu dané na základe rozprávania Lukášovho evanjelia, keď sa hovorí o anjelovi, ktorý bol poslaný k „Panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi“ (Lk 1, 27). V latinskom preklade je použitý výraz „virgo desponsata viro“, čo by v dnešnom ponímaní naznačovalo „zásnuby“, teda ešte nie manželstvo. Boli svätý Jozef s Pannou Máriou vôbec zosobášení? Mohli by sme povedať, že boli manželia? Tradícia Cirkvi bola o tom pevne presvedčená. Zároveň bola presvedčená o ustavičnom panenstve Panny Márie a svätého Jozefa. Hovoriť o manželstve a zároveň o panenstve môže predstavovať nemalú ťažkosť. Tradícia Cirkvi chránila obe tieto pravdy. Ide o celkom jedinečné manželstvo a rodinu, ktorá bola v Božej Prozreteľnosti určená prijať najvzácnejšie tajomstvo našej viery, vteleného Božieho Syna.
Dve etapy manželstva v židovských zvykoch
Je dogmou viery ustavičné panenstvo Panny Márie. Panenstvom Márie, Jozefa a Ježiša sa začína novozákonné povolanie k panenstvu pre nebeské kráľovstvo, ktoré je ako výraz Božej lásky eschatologickým znamením posledných čias a večného života, kde „sa ľudia neženia, ani nevydávajú“ (Mt 22, 30). Otcovia Cirkvi či Učitelia stredovekej scholastiky však zároveň jednoznačne učili, že Jozef a Mária boli manželia. Teologicky jasné vysvetlenie nachádzame v exhortácii svätého Jána Pavla II.: „Podľa židovského zvyku sa manželstvo uskutočňovalo v dvoch etapách: najprv sa uzavieralo zákonné alebo skutočné manželstvo, až potom, po čase si manžel odviedol manželku do svojho vlastného domu. A tak ešte predtým, než Jozef býval spolu Máriou, už bol jej „manželom“.“ (Redemptoris Custos, 18). Cirkev rozlišuje „zákonne uzavreté manželstvo“ (matrimonium ratum) a „zavŕšené manželstvo“ (matrimonium consummatum). Prvý aspekt manželstva spočíva v manželskom súhlase. Druhý sa uskutočňuje manželským intímnym životom. Prvý aspekt Jozef a Mária naplnili skôr, než by boli spolu bývali. Práve v tomto období Mária po anjelovom zvestovaní po svojom súhlase s Božím plánom počne vo svojom lone z Ducha Svätého Ježiša, Božieho Syna, čím sa zavŕši a naplní ich manželstvo.
Aj v dnešnom ponímaní hovoríme o ženíchovi a neveste aj po sobáši a počas svatby, hoci sú to už manželia, lebo sobášom uzavreli manželstvo. V našom súčasnom žargóne hovoríme o zavŕšení manželstva výrazmi ako „svatobná noc“. Je zaujímavé, že latinské slovo sponsus alebo sponsa prešli do novodobých jazykov ako taliančina či francúžština a používa sa aj v zmysle „manžela“, „manželky“. Tak v taliančine „lo sposo“ znamená „manžel“, kým snúbenec sa povie „promesso sposo“, teda „sľúbený za manžela“.
Zvláštne manželstvo - panenské
Toto manželstvo však bolo jedinečné a špecifické, pretože bolo miestom narodenia Božieho Syna. Bolo to manželstvo panenské. Chýbala preto v tomto manželstve skutočná manželská láska muža a ženy? Vôbec nie! Ba bola tam jedinečne silná láska! Svätý Jozef objavuje svoje jedinečné povolanie manžela v panenstve. Jeho mužná láska k Márii sa neprejavovala telesne, ale neuberalo to nič jeho vášnivej láske, ktorou miloval svoju manželku, pretože bola posilnená a pozdvihnutá láskou Ducha Svätého. Svätý Ján Pavol II. vysvetľuje: „Hlboká duchovná blízkosť, ktorá vyrastá z manželskej jednoty, a osobný kontakt medzi mužom a ženou majú svoj definitívny pôvod v Duchu, darcovi života (porov. Jn 6, 63). Jozef, poslušný Duchu, našiel v tom istom Duchu prameň lásky, a to manželskej lásky, ktorú zakúšal ako muž. A táto láska sa ukázala byť väčšia, než akú by tento spravodlivý muž vôbec mohol očakávať v dimenziách svojho ľudského srdca“ (19).
Saleziánsky kňaz, vynikajúci mladý teológ a mystik, ktorý je v procese blahorečenia, ctihodný don Giuseppe Quadrio (1921-1963) neprijal predstavu Jozefa ako starého muža. V jednej homílii na dnešný sviatok hovorí: “Všetko poukazuje na to, že Jozef bol v momente sobáša silným, mužným, čistým mladíkom, schopným sebaovládania. Nebol mužom neschopným milovať, ale bol zapálený láskou, bol plným kvetom prisľúbení a sily. Nebol to večer života, ale ráno prekypujúce energiou, silou a kontrolovanou vášňou“ (Homília, 19. marec 1957).
Ale don Quadrio vysvetľuje, ako Mária vychovávala a ochraňovala panenstvo svätého Jozefa: „Láska ženy vždy určuje spôsob, akým miluje muž. Je tichou vychovávateľkou mužských síl. Máriu môžeme nazvať ako tú, ktorá „spanenšťuje“ mladíkov a devy, a ako inšpirátorku kresťanskej čistoty. Nie je logické, aby začala inšpirovať a „spanenšťovať“ ako prvého mladíka, jediného, s ktorým sa kedy pravdepodobne vôbec stretla, spravodlivého Jozefa? Nezmenšila jeho schopnosť lásky, ale ju pozdvihla a očistila. Ako prvého si tak podmanila svojho manžela, muža, ktorý bol naozaj jej mužom, a nielen akýmsi postarším ochrancom! Poviete si: aký to bol zväzok, ktorý zavŕšil manželskú lásku Márie a Jozefa? Tento zväzok nebol a ani nemohol byť telesný, pretože zavŕšenie ich lásky bol Ježiš. Prečo sa obťažovať chvejivými sviečkami tela, keď svetlo sveta bola ich láska?“ Don Quadrio dodáva, že Ježiš bol celým dôvodom a celou vášňou ich lásky. „Od tohto muža, ktorý vedel milovať ako žiaden iný muž na svete, my všetci, či už žijeme v čistej samote panenstva alebo v posvätnej dôvernosti manželstva, sa máme čo naučiť.“
Jozefovo zákonné otcovstvo
Zákonné manželstvo svätého Jozefa s Máriou, Ježišovou Matkou, sa stalo základom a rámcom jeho skutočného zákonného otcovstva vzhľadom na Božieho Syna. Bol jeho skutočným otcom, nebol len Pestúnom, len ochrancom. Vysvetľuje to svätý Ján Pavol II.: „Cirkev si túto rodinu hlboko ctí a dáva ju za vzor všetkým rodinám. Začlenená priamo do tajomstva vtelenia, má nazaretská rodina svoje vlastné zvláštne tajomstvo. A tak ako vo vtelení, i v tomto tajomstve možno objaviť skutočné otcovstvo: ľudskú formu rodiny Božieho Syna, ozajstnú ľudskú rodinu, stvárňovanú Božím tajomstvom. A v tejto rodine je Jozef otcom.“ A vysvetľuje s veľkou odvahou a teologicky presne: „Jeho otcovstvo sa nezakladá na splodení vlastného potomstva. Napriek tomu však nejde iba o zdanlivé alebo náhradné otcovstvo. Skôr ide o plnú účasť na skutočnom ľudskom otcovstve a povolaní otca v rodine.“ V tajomstve Vtelenia bolo „aj Jozefovo ľudské otcovstvo vyzdvihnuté v tajomstve Kristovho vtelenia.
Na základe tohto princípu nadobúdajú i slová, ktoré Mária povedala dvanásťročnému Ježišovi v chráme, svoj plný význam: „Tvoj otec i ja sme ťa... hľadali.“ Toto vôbec nie je len nejaká zdvorilostná fráza. Slová, ktoré Mária Ježišovi povedala, ukazujú plnú realitu vtelenia, ktoré je prítomné v tajomstve nazaretskej rodiny. Jozef hneď od začiatku prijal s poslušnosťou viery svoje ľudské otcovstvo voči Ježišovi. A takto, keď nasledoval svetlo Ducha Svätého, ktorý prostredníctvom viery dáva ľuďom seba samého, Jozef ešte plnšie objavoval mimoriadny dar svojho ľudského otcovstva.“
Preto patrón celej Cirkvi
A práve v tomto otcovstve treba hľadať celú hĺbku jedinečného postavenia svätého Jozefa v Cirkvi. Sv. Terézia z Avily objavila svätého Jozefa. Krásne to vyjadruje tento text z jej autobiografie: “Vzala som si za obhajcu a slávneho patróna svätého Jozefa a veľmi som sa mu odporúčala. Videla som jasne, že tento môj otec a patrón ma vytrhol z tej situácie, ale aj iných oveľa vážnejších, v ktorých bola v hre moja česť a spása mojej duše, oveľa lepšie, než som bola schopná ho prosiť. Doteraz si nepamätám, že by som ho prosila o nejakú láskavosť a on by mi ju nedožičil. Vzbudzuje vo mne úžas pomyslenie na mimoriadne milosti, ktoré mi Boh udelil a nebezpečenstvá, z ktorých ma vyslobodil, či už v materiálnom alebo duchovnom zmysle, na orodovanie tohto blaženého svätca. Kým iní svätí, zdá sa, Pán poveril ochranou v jednotlivých potrebách, zakúsila som, že slávny svätý Jozef nás podporuje vo všetkých. Pán preto chce, aby sme pochopili, že podobne ako mu bol tu na zemi podriadený vo všetkom, keď svätý Jozef bol jeho otcom vo všetkom, a mal nad ním ochranu, takže mu mohol dávať príkazy, takisto vykoná aj v nebi všetko, o čo ho žiada.”
V našom kostole Svätej rodiny v Petržalke máme dočasne v abside zavesenú kópiu ikony Svätej rodiny, ktorej autorom je Kiko Arguello, zakladateľ neokatechumátnej cesty: Jozef nesie na pleciach Ježiša po jeho nájdení v chráme. Tak svätý Jozef nesie na pleciach aj celú Cirkev, Kristovo tajomné telo.
Pápež Lex XIII. povedal: „Je preto primerané a zodpovedajúce hodnote Jozefovej dôstojnosti, že rovnako, ako voľakedy neprestajne a s úctou bdel nad nazaretskou rodinou, teraz so svojím nebeským poverením chráni a obraňuje Kristovu Cirkev.“ Ctihodný don Giuseppe Quadrio (1921-1963) v poslednej homílii na sviatok svätého Jozefa pred smrťou, krátko pred začatím II. vatikánskeho koncilu, povedal: "Cirkev sa nechveje, pretože má pri sebe svojho Ženícha a jeho Ducha, a svojich svätých, medzi ktorými zvlášť silného ochrancu svätého Jozefa. Je patrónom Cirkvi počas koncilu, on, ktorý už raz zachránil a živil Cirkev v osobe jej Hlavy, Ježiša, a jeho Matky Márie. Nie je len patrónom Koncilu, ale aj jeho inšpirátorom a vzorom (...) Nie je snáď svätý Jozef autentickým vtelením evanjeliovej čistoty a jednoduchosti? „Vráťte sa k Evanjeliu!“, opakuje nám svätý Jozef. Iba v Evanjeliu Cirkev nájde samú seba.“ (Omelie, str. 226-227).
Je známe o pápežovi Františkovi, že vo svojej izbe má sochu spiaceho svätého Jozefa. Pod túto sochu vkladá akútne a naliehavé problémy Cirkvi a sveta. Jemu zveruje všetko. V titulke je fotografia spiaceho Jozefa, ktorý je na mojom pracovnom stole. Jemu dnes zverujem naliehavé potreby našich čias.
