Autor: P. Dominik Pavol, CM
Zdroj: © Duchovný Pastier, č. 3/2021, s. 106-107 | vydáva Spolok sv. Vojtecha | Trnava 2020
Datum napsání:
12.04.2021
Svätý Jozef, tvorivo odvážny
Pápež, blahoslavený Pius IX. 8. decembra 1870 dekrétom Quemadmodum Deus vyhlásil sv. Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi. Po stopäťdesiatich rokoch 8. decembra 2020 pápež František zverejnením apoštolského listu Patris corde vyhlásil Mimoriadny Rok sv. Jozefa. Svätý otec v apoštolskom liste uvádza, že jeho vznik je v úzkej súvislosti s aktuálnou pandémiou COVID-19. Táto skutočnosť, ktorá nás ovplyvnila v celospoločenskom rozsahu ukázala, ako je potrebné všimnúť si ľudí, ktorí každý deň prinášajú nádej, vštepujú trpezlivosť a realizujú zodpovednosť. Títo ľudia ďaleko od svetiel reflektorov a javiskových potleskov, v tichu a bez povšimnutia vykonávajú svoju prácu. Máme na mysli nielen zdravotníkov, rôznych asistentov, či vedcov, ale aj mnohých, bez ktorých by „veci spoločné“ nefungovali tak, ako treba. K nim bez strojenej pokory môžeme pokojne zahrnúť aj zasvätené osoby a nás kňazov. My všetci sme sa ocitli pred novou výzvou byť nablízku ľuďom napriek „lockdownu“.
V spomínanom apoštolskom liste Patris corde pápež František popri mnohých tituloch označuje sv. Jozefa za muža, ktorý bol „tvorivo odvážny“. Práve v tomto vidím sv. Jozefa ako neprekonateľný vzor pre nás kňazov v období pandémie. Aj my sa máme stať tvorivo odvážni. Byť tvoriví v nových pastoračných situáciách a odvážni v ich realizácii. Naša tvorivosť sa môže preukázať v tom, ako sa stať mužmi každodennej diskrétnej a skrytej prítomnosti pri svojich veriacich prostredníctvom intenzívnej modlitby za nich. Mnohí dokazujeme svoju odvahu i tým, že neváhame prekročiť svoju technickú negramotnosť, aby sme boli „Online“ spojení s našimi farníkmi.
Tak je pre nás sv. Jozef vzorom tvorivej odvahy. Veľakrát bol postavený do situácií, ktoré nemal ani naštudované ani vyskúšané, ale promptne a odvážne reagoval na Božie pozvanie chrániť Svätú rodinu. Podobne sa snažme aj my využiť tento stav na tvorivú realizáciu Božieho plánu a uplatňovanie pastoračnej múdrosti. Chvalabohu, že sa pastierska starostlivosť o duše denne prejavuje v mnohorakej podobe.
Sv. Jozef je pre nás kňazov veľkým vzorom ešte z jednej perspektívy. Počas života na zemi žil s Ježišom v dôvernom spoločenstve. Vychovával toho, ktorého veriaci ľud prijíma ako chlieb z neba na dosiahnutie večného života. Bol teda ochrancom najcennejších a najväčších pokladov Boha Otca. Ježiš Kristus ustanovil Eucharistiu pri Poslednej večeri. Kňaz sa stáva ochrancom tohto najcennejšieho pokladu. Počas svätej omše sa v okamihu premenenia znovu Boží Syn rodí v rukách kňaza, tak ako sa narodil v Betleheme z Panny Márie. Toto rodenie sa deje denne po celom svete. Keď kňaz premieňa, premieňa nielen pre druhých, ale on sám je prvý, ktorý drží Eucharistiu, on prvý prijíma pod spôsobom chleba a vína. Tak ako sv. Jozef nosil Božie dieťa na rukách, tak sa aj kňaz dotýka samého Krista a podáva ho ľuďom. A ako sv. Jozef nosil aj strážil tento najdrahší poklad sveta, tak sa kňaz stáva prvým strážcom Boha, žijúceho uprostred svojho ľudu [1].
Ježišov pestún sa neváhal podriadiť Bohu a odovzdať mu svoju vôľu so všetkým, čo zahŕňa ľudská prirodzenosť. Jeho úplná obeta, v ktorej podriadil celú svoju existenciu požiadavkám Mesiáša, prichádzajúceho do jeho domu, sa stáva pochopiteľnou len vo svetle jeho hlbokého vnútorného života. Pre kňaza sa tak sv. Jozef automaticky stáva duchovným sprievodcom pri načúvaní Božiemu hlasu. Vďaka svojej bezprostrednej odovzdanosti do Božích rúk dostával veľmi intímne usmernenia a útechy, ktoré mu prinášali pochopenie a silu, akými sa vyznačujú jednoduché, čisté duše. To mu dodávalo silu na veľké rozhodnutia, akým je rozhodnutie ihneď dať svoju slobodu k dispozícii Božím zámerom, poskytnúť im aj svoje legitímne ľudské povolanie [2].
Kreatívna odvaha sv. Jozefa sa ukázala v schopnosti zmeniť problém na príležitosť tak, že neustále staval na prvé miesto dôveru v Božiu prozreteľnosť. Tvárou v tvár odolával konkrétnym prekážkam. Sv. Jozef ako ochranca Nazaretskej rodiny je aj ochrancom Cirkvi, a tak každý z nás sa stáva stredobodom jeho záujmu, ochrany a pomoci. Cirkev si to uvedomuje, keď pripomína, že Boh si prial zveriť počiatky našej spásy vernej opatere sv. Jozefa a prosí Boha, aby bola schopná verne spolupracovať na diele spásy. Prosme, aby nám Pán daroval vernosť a čistotu srdca, aká inšpirovala sv. Jozefa v službe vtelenému Slovu, a aby sme podľa príkladu a na príhovor sv. Jozefa kráčali pred Bohom cestou svätosti a spravodlivosti [3].
V apoštolskom liste Patris corde sa nachádza zaujímavá poznámka pod čiarou, v ktorej pápež František odkrýva svoj dlhoročný zvyk - každodennú modlitbu k sv. Jozefovi: „Slávny patriarcha sv. Jozef, ktorého moc dokáže urobiť možnými veci nemožné, príď mi na pomoc v týchto chvíľach úzkosti a ťažkostí. Vezmi pod svoju ochranu situácie tak ťažké a náročné, ktoré ti zverujem, aby mali šťastlivé vyriešenie. Môj milovaný Otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba. Nech sa nepovie, že som ťa vzýval márne; a pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc. Amen.“ [4]
[1] Porov. ŠVINGÁL, Tomáš. Svätý Jozef v dejinách spásy. Rigorózni práce. Olomouc, 2020. s. 109.
[2] Porov. JÁN PAVOL II., Redemptoris Custos. Apoštolská exhortácia. Rím, 1989. bod 26. [online]. [cit. 20.1.2021], Dostupné na internete, ttps://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/redemptoris-custos
[3] Porov. JÁN PAVOL II., Redemptoris Custos. bod 31. Dostupné na internete, https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/redemptoris-custos
[4] Porov. FRANTIŠEK. Patris Corde. Apoštolský list. Rím, 2020. poznámka pod čiarou 10. [online]. [cit. 20.1.2021], Dostupné na internete, http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_letters/documents/papa-francesco-lettera-ap_20201208 patris-corde.html
