Autor: P. Alan Dely, OP
Zdroj: © Časopis Ruženec, č. 7/2021, s. 16-19 | Dominikánske mariánske centrum, Košice | dmc.sk
Datum napsání:
01.07.2021
Jozef manžel Panny Márie
(...)sme si svätého Jozefa predstavili ako muža vzťahov. Zrejme vás neprekvapí, že zo všetkých Jozefových vzťahov tým hlavným je jeho manželský vzťah k Panne Márii. Aj vôbec prvá zmienka o Jozefovi v Matúšovom či Lukášovom evanjeliu to potvrdzuje: Jozefov biblický príbeh sa totiž začína tak, že je predstavený ako muž z Dávidovho rodu, ktorý bol manželom Panny Márie (porov. Mt 1,16; Lk 1,27).
To, že sa Jozef stal „manželom Panny Márie“, má pre jeho poslanie a identitu ďalekosiahle dôsledky. Ak v prípade Panny Márie je jej poslanie a dôstojnosť vyjadrená titulom Božia Matka, pričom všetky jej ostatné výsady a milosti ju na toto poslanie buď pripravovali alebo z neho vyplývali, tak o svätom Jozefovi môžeme analogicky povedať, že jeho poslanie a dôstojnosť je vyjadrená titulom Manžel Panny Márie.
Jozef môže byť považovaný za Ježišovho zákonného otca, jeho pestúna či ochrancu len a len vďaka tomu, že bol manželom Panny Márie. Svätý Ján Pavol II. v exhortácii venovanej svätému Jozefovi Redemptoris Custos (Ochranca Vykupiteľa) napísal: „Jozefovo otcovstvo - vzťah, ktorý ho robí Kristovi takým blízkym, ako je to len možné - sa realizuje prostredníctvom manželstva s Máriou“. Na inom mieste tohto dokumentu pápež dokonca trvá na tom, že „tak ako je pre Cirkev dôležité vyznávať Ježišovo panenské počatie, rovnako dôležité je zastávať i Máriino manželstvo s Jozefom“. Všetky Jozefove tituly, ktoré ho spájajú s Ježišom (napr. Ochranca Vykupiteľa, Pestún Ježiša) tak vyplývajú z jeho titulu, ktorý ho spája s Máriou - manžel Panny Márie. Navyše, iba vďaka manželstvu s Máriou sa Jozef stal hlavou a ochrancom Svätej rodiny. Pápež František to stručne vystihol v apoštolskom liste Patris Corde (So srdcom otca), keď napísal, že veľkosť svätého Jozefa spočíva v tom, že bol Máriiným manželom a Ježišovým otcom.
Pán pripravoval Jozefa mnohými milosťami, aby sa stal dobrým Máriiným manželom a starostlivým Ježišovým otcom. Písmo zdôrazňuje, že Jozef bol „človekom spravodlivým“, teda človekom verným Pánovi. Táto spravodlivosť neviedla svätého Jozefa len k citlivému hľadaniu spôsobu, ako pomôcť Márii vyhnúť sa potupe (porov. Mt 1,19), ale aj k tomu, aby v dôvere prijal tajomný Boží plán: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého“ (Mt 1,20). Jeho otvorenosť pre Božie vnuknutia a dôvera v Božiu starostlivosť ho otvorila pre prijatie náročnej situácie, ktorá bola zahalená podivuhodným tajomstvom.
Z predošlých riadkov je zrejmé, že Jozefov titul - Manžel Panny Márie - je kľúčový k pochopeniu jeho identity. Ak je tomu tak, čo vieme povedať o samotnom manželstve Jozefa a Márie? Podľa židovských zvyklostí sa manželstvo medzi mužom a ženou uskutočňovalo v dvoch etapách. Najprv sa uzavieralo www.dmc.sk skutočné alebo zákonné manželstvo s formálnym vzájomným vyjadrením súhlasu pred svedkami (prvá fáza) a až po nejakom čase si manžel svoju manželku odviedol do svojho domu (druhá fáza). Teda už počas prvej etapy sa muž a žena považovali za zákonných manželov. Svedčí o tom aj samotné Písmo, ktoré Máriu označuje ako Jozefovu manželku už v čase, keď ešte nebývali pod jednou strechou: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého“ (Mt 1,20; porov. Lk 1,27). Samotný Jozef mohol uvažovať o prepustení Márie z ich zväzku práve preto, že tento zväzok bol už právoplatným manželstvom (porov. Mt 1,19).
Manželstvo Jozefa s Máriou, tak ako je predstavené v Písme a Tradícii, bolo právoplatné, skutočné, no zároveň veľmi špecifické. Jednou z najčastejších námietok voči pravdivosti ich manželstva je fakt, že ho obaja prežili v panenstve. Znamená to ale, že ich manželstvo je menejcenné? Alebo dokonca neplatné? Odpoveď je jednoduchá: nie. V Písme nie je ani náznak toho, že by manželstvo Jozefa a Márie bolo menejcenné. Opak je pravdou! Povedané slovami svätého Augustína: „V Kristových rodičoch sa realizovali všetky dobrá manželstva - potomstvo, ktorým bol sám Pán Ježiš; vernosť, keďže nešlo o žiadne cudzoložstvo; sviatosť- lebo tu nebol žiadny rozvod.“ Tomáš Akvinský dodáva, že ich manželstvo bolo pravdivé a dokonalé, lebo Jozef a Mária boli spojení nerozdielnou jednotou duší, ktorá bola dielom Ducha Svätého. Hoci spolu nesplodili dieťa, predsa ich manželstvo dosiahlo dokonalosť v podobe výchovy dieťaťa. Dieťaťa, ktoré je stelesnením Božej lásky k človeku.
Svätý Pavol VI. dokonca manželstvo Márie a Jozefa predstavil týmito slovami: „Na začiatku Nového zákona, rovnako ako na začiatku Starého, sa nachádza manželský pár. Avšak zatiaľ čo Adam a Eva boli prameňom zla, ktoré zaplavilo svet, Jozef a Mária tvoria vrchol, z ktorého sa na celú zem šíri svätosť“. Manželstvo Márie a Jozefa je teda požehnaním pre celé ľudstvo, pretože v atmosfére ich panenského manželského zväzku prichádza na svet Vtelený Boh.
Ich manželstvo sa stalo akoby kolískou Vteleného Slova. V tomto zmysle je ich manželstvo vzorom pre každé jedno manželské či priateľské puto: stať sa kolískou pre Božie Slovo; priestorom, kde si Boh oddýchne; miestom, kde bude Pán prebývať (porov. Jn 14,23). Napokon musíme ešte dodať, že dôležitosť a rast úcty k svätému Jozefovi ako k manželovi Panny Márie sa v posledných rokoch prejavila aj v liturgických textoch svätej omše. Najprv Ján XXIII., dekrétom Novis hisce temporibus z roku 1962, teda ešte počas konania Druhého vatikánskeho koncilu, vložil do Rímskeho kánona (Prvá eucharistická modlitba) zmienku o svätom Jozefovi hneď za meno Márie a pred mená apoštolov, mučeníkov a svätých. A pápež František svojím prvým liturgickým dekrétom Paternas vices z roku 2013 rozšíril používanie zmienky o svätom Jozefovi aj na omšové texty druhej, tretej a štvrtej eucharistickej modlitby. Obaja pápeži takýmto spôsobom chceli zdôrazniť Jozefovu službu a úlohu v jedinom diele vtelenia a vykúpenia, ktoré si v týchto eucharistických modlitbách pripomíname (porov. Redemptoris Custos 6).
Latinská verzia zmienky o Jozefovi používa slová „beatus Ioseph, Virginis Mariae sponsus“, čo v slovenskom liturgickom preklade nadobúda tvar „svätý Jozef, ženích Panny Márie“. Pojem ženích v tomto preklade by sme mali chápať ako ekvivalent pojmu manžel. Liturgia si tak pri zmienke o Jozefovi vyberá taký jeho titul, ktorý stavia do popredia jeho manželský zväzok s Máriou, matkou Spasiteľa. Každé slávenie Eucharistie nám tak pripomína už spomenutý fakt: identita a poslanie svätého Jozefa vyplýva zo skutočnosti, že bol manželom Panny Márie.
