Autor: P. Daniel Dian | Dioecesis Nitriensis
Zdroj: © Duchovný Pastier, č. 2/2021, s. 56-59 | vydáva Spolok sv. Vojtecha | Trnava 2021
Datum napsání:
12.03.2021
Rok svätého Jozefa
Je isté, že od zvolenia Jorge Maria Bergoglia za pápeža 13. marca 2013 a zvolil si meno František, neustáva prekvapovať Cirkev a svet svojimi rozhodnutiami. Z hľadiska prehlbovania viery sú azda najväčšími prekvapenia ustanovenia „rokov“. Nie sú to „jeho rozmary!, ale výslednice jeho vnútorného duchovného života. Preto 13. marca 2015 oznamuje: „Drahí bratia a sestry, často som premýšľal o tom, ako by Cirkev mohla urobiť očividnejším svoje poslanie byť svedkom milosrdenstva. Je to cesta, ktorá začína duchovným obrátením. A musíme kráčať touto cestou. Preto som sa rozhodol vyhlásiť mimoriadne jubileum, ktoré sa zameria na Božie milosrdenstvo. Bude to Svätý rok milosrdenstva. Chceme ho prežívať vo svetle Pánových slov: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec» (Lk 6,36). A toto zvlášť pre spovedníkov: veľa milosrdenstva! Tento Svätý rok sa začne na nastávajúcu slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie [pozn. 8. decembra 2015], a zavŕši sa 20. novembra 2016, v nedeľu Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru a živej tváre Otcovho milosrdenstva.
Organizáciu tohto jubilea zverujem Pápežskej rade na podporu novej evanjelizácie, aby ho mohla animovať ako novú etapu cesty Cirkvi v jej poslaní zaniesť každému človeku evanjelium milosrdenstva.“ Teraz opäť prekvapil. Pápež František vyhlásil mimoriadny Rok sv. Jozefa pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi. Urobil tak dňa 8. decembra apoštolským listom Patris corde (S otcovským srdcom), v ktorom svätého Jozefa opisuje charakteristikami „milovaný otec“, „nežný a láskavý“, „poslušný“, „prijímajúci“, „tvorivo odvážny“, „pracovitý“ a držiaci sa v úzadí - „v tieni“. O vyhlásenie svätého Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi sa postaral bl. pápež Pius IX. dekrétom Quemadmodum Deus z 8. decembra 1870. Mimoriadny Rok sv. Jozefa, ktorý ustanovil pápež František na oslávenie 150. výročia tejto udalosti, potrvá od dnešného dňa do 8. decembra 2021.Spolu so zverejnením apoštolského listu Patris corde vyšiel i príslušný dekrét Apoštolskej penitenciárie, ktorým sa na obdobie slávenia „Roka svätého Jozefa“ udeľuje „dar mimoriadnych odpustkov“ [1].
Z obsahu listu Patris corde o vyhlásení Roka sv. Jozefa. Ako píše pápež František, na pozadí apoštolského listu Patris corde je pandémia COVID-19, ktorá nám dala pochopiť dôležitosť obyčajných ľudí, tých, ktorí ďaleko od svetiel reflektorov každý deň uplatňujú trpezlivosť, vštepujú nádej a zasievajú spoluzodpovednosť. Práve tak ako sv. Jozef, „človek, ktorý prechádza bez povšimnutia, muž každodennej diskrétnej a skrytej prítomnosti“. Predsa však je „bezkonkurenčným predstaviteľom v dejinách spásy“
Svätý Jozef v skutočnosti vyjadril konkrétne svoje otcovstvo tým, že „ urobil zo svojho života dobrovoľné obetovanie sa v láske vloženej do služby Mesiášovi“. A preto „bol kresťanským ľudom vždy milovaný“. V ňom „Ježiš videl nežnosť Boha“, tú, ktorá nám dáva akceptovať našu slabosť, prostredníctvom ktorej sa zväčša uskutočňujú Božie plány. Boh nás totiž „neodsudzuje, ale prijíma nás, objíma, podopiera nás a odpúšťa nám“. Jozefovo otcovstvo sa prejavuje aj v poslušnosti Bohu: svojím „áno“ chráni Máriu a Ježiša, ktorého učí „konať Božiu vôľu“, spolupracujúc na „veľkom tajomstve Vykúpenia“. Zároveň je Jozef „otcom v prijímaní“, pretože „prijíma Máriu bez preventívnych podmienok“, čo je dôležité gesto ešte i dnes - píše pápež František - „v tomto svete, v ktorom psychologické, slovné a fyzické násilie na žene je evidentné“.
Ale Máriin ženích je práve ten, ktorý dôverujúc v Pána prijíma v jej živote udalosti, ktorým nerozumie, s „odvahou a silou“, ktoré pramenia zo „sily Ducha Svätého“. Cez sv. Jozefa nám akoby Boh opakoval: „Nebojte sa!“, pretože „viera dáva význam každej udalosti, radostnej či smutnej“. Prijatie uskutočňované Jozefom „nás pozýva prijímať druhých bez vylučovania, takých, akí sú“, so „záľubou pre slabých“. Patris corde ďalej ukazuje „kreatívnu odvahu“ svätého Jozefa, ktorý „vie premeniť problém na príležitosť tým, že vždy dáva na prvé miesto dôveru v Božiu prozreteľnosť“. Čelí konkrétnym problémom svojej rodiny, presne tak ako iné rodiny sveta, obzvlášť rodiny migrantov. Ako ochranca Ježiša a Márie, Jozef „nemôže nebyť ochrancom Cirkvi“, jej materstva a Kristovho tela: každý núdzny je tým „Dieťaťom“, ktoré Jozef chráni. Dá sa od neho naučiť „milovať Cirkev a chudobných“. Poctivý tesár, Máriin manžel, nás učí aj tomu, akú „hodnotu, dôstojnosť a radosť“ znamená „jesť chlieb, ktorý je ovocím vlastnej práce“.
Svätý Otec v tejto súvislosti poukazuje na prácu, ktorá sa stala „naliehavou sociálnou otázkou“ aj v krajinách s určitou úrovňou blahobytu. „Je potrebné chápať zmysel práce, ktorá dáva dôstojnosť“, „stáva sa účasťou na samotnom diele spásy“ a „príležitosťou na realizáciu“ pre seba samých a pre svoju rodinu, „prvotné jadro spoločnosti“. Tu pramení povzbudenie, ktoré pápež dáva všetkým, aby „znovu objavili hodnotu, dôležitosť a potrebu práce“, a takto „dať zrod novej normálnosti, v ktorej nikto nebude vylúčený“. Hľadiac obzvlášť na prehlbovanie sa nezamestnanosti z dôvodu pandémie COVID-19, pápež vyzýva všetkých zasadiť sa za to, aby sa mohlo povedať: „Žiadny mladý človek, žiadna osoba, žiadna rodina bez práce!“ „Otcom sa človek nerodí, ale sa ním stáva, keď sa ujíma starostlivosti o dieťa“ a keď preberá zodpovednosť za jeho život, poznamenáva ďalej pápež František. Žiaľ, v súčasnej spoločnosti sa často „deti zdajú byť sirotami bez otcov“, ktorí by boli schopní „uviesť ich do životnej skúsenosti“, nebrali ich upäto či vlastnícky, ale učili ich byť „schopnými rozhodnutí, slobody, štartu do života“.
V tomto zmysle má Jozef prívlastok „najzdržanlivejší“, čo je „opakom ovládania“: on totiž „vedel milovať mimoriadne slobodným spôsobom“, „vedel nedávať sám seba do stredu“, aby položil do stredu svojho života Ježiša a Máriu. Jeho šťastie je „v sebadarovaní“. Nikdy nie znechutený a vždy dôverujúci Jozef zostáva v tichu, bez ťažkania si, ale v „konkrétnych prejavoch dôvery“. Jeho postáva je teda výsostne príkladná - zdôrazňuje pápež František - vo svete, ktorý „potrebuje otcov a odmieta pánov“, odmieta tých, ktorí si mýlia „autoritu s autoritárstvom, službu so servilnosťou, konfrontáciu s utláčaním, dobročinnosť s asistencializmom, silu s deštrukciou“.
V liste Patris corde je aj poznámka pod čiarou č. 10, ktorá odhaľuje jeden životný zvyk pápeža Františka: už štyri desiatky rokov sa každý deň po ranných chválach modlí k sv. Jozefovi modlitbu prevzatú z francúzskej modlitebnej knihy Kongregácie rehoľníčok Ježiša a Márie z 19. storočia. Ide o modlitbu, ktorá „vyjadruje nábožnosť a dôveru“ voči sv. Jozefovi, ale aj „určitú výzvu“, vysvetľuje pápež František a uvádza jej znenie: „Slávny patriarcha sv. Jozef, ktorého moc dokáže urobiť možnými veci nemožné, príď mi na pomoc v týchto chvíľach úzkosti a ťažkostí. Vezmi pod svoju ochranu situácie tak ťažké a náročné, ktor é ti zverujem, aby mali šťastlivé vyriešenie. Môj milovaný Otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba. Nech sa nepovie, že som ťa vzýval máme; a pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc. Amen“ [2].
Uvedomeniu si veľkého významu slávenia Roka sv. Jozefa nás celkom iste povzbudí aj nasledujúci príspevok od Mons. Stanislava Stolárika, rožňavského diecézneho biskupa, ktorý už na zasadnutí Liturgickej komisie KBS v Rožňave v roku 2019 istým spôsobom „prorockým „ vyhlásením povedal, že nastávajúce obdobie v Cirkvi bude zverené svätému Jozefovi. Preto šéfredaktor periodika požiadal otca biskupa, aby on otvoril sériu príspevkov o sv. Jozefovi, ktoré by kňazom, ako pastierom Božieho ľudu mohli slúžiť ako inšpirácia pre sprítomňovanie života, tohto mlčanlivého ochrancu Svätej rodiny a patróna Cirkvi v ďalšom prekvapení pápeža Františka, keď v Nedeľu Svätej rodiny 27. decembra 2020 ohlásil Osobitný rok rodiny „Amoris laetitia“. Ako oznámil pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána, začne sa 19. marca 2021 na slávnosť sv. Jozefa, pri 5. výročí vydania posynodálnej apoštolskej exhortácie o láske v rodine Amoris laetitia - Radosť lásky. Rok reflexie nad Amoris laetitia vyvrcholí v júni 2022, keď sa bude v Ríme konať 10. svetové stretnutie rodín. Ako vysvetlil Svätý Otec v príhovore pred modlitbou Anjel Pána, bude to špeciálny rok uvažovania nad vzorom manželskej a rodinnej lásky podľa podnetov spomenutého dokumentu a so zreteľom na evanjelizačnú úlohu rodiny. Cieľom bude prehĺbiť si poznanie Amoris laetitia, pričom o koordinovanie iniciatív sa bude starať Dikastérium pre laikov, rodinu a život.
Pápež František sa vyjadril týmito slovami: „Dnešný sviatok nás pozýva k tomu, aby rodina príkladne evanjelizovala, Podľa Svätej rodiny objavme výchovnú hodnotu rodinného jadra keď nám nanovo predkladá vzor manželskej a rodinnej lásky, ako sa to zdôrazňuje v Apoštolskej exhortácii Amoris laetitia, ktorej piate výročie vyhlásenia bude 19. marca budúceho roka. A budeme mať rok uvažovania nad Amoris laetitia, ktorý bude príležitosťou prehĺbiť sa v obsahu tohoto dokumentu [19. marec 2021 -jún 2022]!. Možno stojí za úvahu pre opravdivé slávenie Roku svätého Jozefa „návrat“ k sláveniu votívnych svätých omší o sv. Jozefovi každú stredu, samozrejme pokiaľ to dovolia liturgické smernice o slávení votívnych svätých omší.
---------------------------
[1] Dekrét Apoštolskej penitenciárie s podpismi hlavného peniteciára kardinála Maura Piacenzu a regensa Mons. Krzysztofa Nykiela je pozvaním pre veriacich využiť obdobie, ktoré potrvá do 8. decembra 2021, na „denné posilňovanie svojho života viery v uskutočňovaní Božej vôle naplno,“ podľa vzoru svätého Jozefa: „Všetci veriaci tak budú mať možnosť usilovať sa prostredníctvom modlitieb a dobrých skutkov, aby za pomoci sv. Jozefa, hlavy nebeskej rodiny z Nazareta, nadobúdali útechu a úľavu od ťažkých ľudských a sociálnych súžení, ktoré dnes postihujú súčasný svet.“ Úplné odpustky sa udeľujú za bežných podmienok (sviatostná spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca) tým veriacim, ktorí sa s duchom strániacim sa akéhokoľvek hriechu zúčastnia na prežívaní Roka sv. Jozefa pri určených príležitostiach a určeným spôsobom.
Oficiálny preklad dekrétu budú publikovať jednotlivé miestne cirkvi. Pre stručný obraz možno z jeho obsahu uviesť, že odpustky sa udeľujú napríklad tým, ktorí budú aspoň 30 minút meditovať o modlitbe Otčenáš alebo sa zúčastnia na duchovnej obnove trvajúcej aspoň jeden deň, ktorej súčasťou je meditácia o sv. Jozefovi. Ďalej tým, ktorí podľa príkladu sv. Jozefa vykonajú telesný alebo duchovný skutok milosrdenstva. Tiež rodinám alebo snúbencom, ktorí sa budú spolu modliť ruženec. Podobne tým, ktorí dennodenne zveria svoju činnosť do ochrany sv. Jozefa a každému veriacemu, ktorý bude modlitbami prosiť o príhovor remeselníka z Nazareta, aby ten, kto hľadá prácu, mohol nájsť zamestnanie a aby práca všetkých bola dôstojná.
Úplne odpustky získajú aj veriaci, ktorí sa na príhovor sv. Jozefa budú modliť za Cirkev trpiacu prenasledovaním zvonka či zvnútra (ad intra a ad extra) a za úľavu všetkých kresťanov, ktorí znášajú akúkoľvek formu prenasledovania. Ak patria k latinskému obradu, urobia tak Litániami k sv. Jozefovi, v prípade byzantského obradu Akatistom k sv. Jozefovi (alebo jeho časťou), prípadne inou modlitbou k sv. Jozefovi vlastnou ich liturgickej tradícii. Dekrét predkladá na inšpiráciu postoje iných svätých: Sv. Terézia z Avily považovala sv. Jozefa za ochrancu pre všetky životné okolnosti. Sv. Ján Pavol II. sa vyjadril, že postava sv. Jozefa «vo svetle tretieho kresťanského tisícročia nadobúda pre Cirkev v súčasnosti mimoriadny význam» (Apošt. exhort. Redemptoris cnstos, 32).
V texte dekrétu ďalej čítame: „Aby sme znovu potvrdili univerzálnosť patronátu sv. Jozefa nad Cirkvou, ako prídavok k vyššie uvedeným príležitostiam. Apoštolská penitenciária udeľuje úplne odpustky veriacim, ktorí sa pomodlia akúkoľvek legitímne schválenú modlitbu alebo úkon úcty ku sv. Jozefovi, napríklad „K tebe sa utiekame, sv. Jozef“, osobitne pri príležitosti 19. marca a 1. mája, na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa, v Nedeľu sv. Jozefa (podľa byzantskej tradície), v.19. deň každého mesiaca či v každú stredu - deň zasvätený pamiatke svätca podľa latinskej tradície. V aktuálnom kontexte zdravotnej pohotovosti sa dar úplných odpustkov osobitne rozširuje na seniorov, chorých, zomierajúcich a na všetkých tých, ktorí z oprávnených dôvodov nemajú možnosť vyjsť z domu a ktorí s duchom vzdialeným od akéhokoľvek hriechu a s úmyslom splniť, hneď ako to bude možné, tri bežné podmienky, doma alebo tam, kde sa povinne zdržiavajú, vykonajú zbožný skutok na počesť sv. Jozefa - útechy chorých a patróna dobrej smrti - obetujúc s dôverou Bohu bolesti a problémy svojho života.“
[2] SLOVENSKÁ REDAKCIA VR: https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2020-12/svaty-otec-vyhlasil-rok-sv-jozefa-pri-150-vyroci-jeho-titulu-p.html
Je isté, že od zvolenia Jorge Maria Bergoglia za pápeža 13. marca 2013 a zvolil si meno František, neustáva prekvapovať Cirkev a svet svojimi rozhodnutiami. Z hľadiska prehlbovania viery sú azda najväčšími prekvapenia ustanovenia „rokov“. Nie sú to „jeho rozmary!, ale výslednice jeho vnútorného duchovného života. Preto 13. marca 2015 oznamuje: „Drahí bratia a sestry, často som premýšľal o tom, ako by Cirkev mohla urobiť očividnejším svoje poslanie byť svedkom milosrdenstva. Je to cesta, ktorá začína duchovným obrátením. A musíme kráčať touto cestou. Preto som sa rozhodol vyhlásiť mimoriadne jubileum, ktoré sa zameria na Božie milosrdenstvo. Bude to Svätý rok milosrdenstva. Chceme ho prežívať vo svetle Pánových slov: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec» (Lk 6,36). A toto zvlášť pre spovedníkov: veľa milosrdenstva! Tento Svätý rok sa začne na nastávajúcu slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie [pozn. 8. decembra 2015], a zavŕši sa 20. novembra 2016, v nedeľu Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru a živej tváre Otcovho milosrdenstva.
Organizáciu tohto jubilea zverujem Pápežskej rade na podporu novej evanjelizácie, aby ho mohla animovať ako novú etapu cesty Cirkvi v jej poslaní zaniesť každému človeku evanjelium milosrdenstva.“ Teraz opäť prekvapil. Pápež František vyhlásil mimoriadny Rok sv. Jozefa pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi. Urobil tak dňa 8. decembra apoštolským listom Patris corde (S otcovským srdcom), v ktorom svätého Jozefa opisuje charakteristikami „milovaný otec“, „nežný a láskavý“, „poslušný“, „prijímajúci“, „tvorivo odvážny“, „pracovitý“ a držiaci sa v úzadí - „v tieni“. O vyhlásenie svätého Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi sa postaral bl. pápež Pius IX. dekrétom Quemadmodum Deus z 8. decembra 1870. Mimoriadny Rok sv. Jozefa, ktorý ustanovil pápež František na oslávenie 150. výročia tejto udalosti, potrvá od dnešného dňa do 8. decembra 2021.Spolu so zverejnením apoštolského listu Patris corde vyšiel i príslušný dekrét Apoštolskej penitenciárie, ktorým sa na obdobie slávenia „Roka svätého Jozefa“ udeľuje „dar mimoriadnych odpustkov“ [1].
Z obsahu listu Patris corde o vyhlásení Roka sv. Jozefa. Ako píše pápež František, na pozadí apoštolského listu Patris corde je pandémia COVID-19, ktorá nám dala pochopiť dôležitosť obyčajných ľudí, tých, ktorí ďaleko od svetiel reflektorov každý deň uplatňujú trpezlivosť, vštepujú nádej a zasievajú spoluzodpovednosť. Práve tak ako sv. Jozef, „človek, ktorý prechádza bez povšimnutia, muž každodennej diskrétnej a skrytej prítomnosti“. Predsa však je „bezkonkurenčným predstaviteľom v dejinách spásy“
Svätý Jozef v skutočnosti vyjadril konkrétne svoje otcovstvo tým, že „ urobil zo svojho života dobrovoľné obetovanie sa v láske vloženej do služby Mesiášovi“. A preto „bol kresťanským ľudom vždy milovaný“. V ňom „Ježiš videl nežnosť Boha“, tú, ktorá nám dáva akceptovať našu slabosť, prostredníctvom ktorej sa zväčša uskutočňujú Božie plány. Boh nás totiž „neodsudzuje, ale prijíma nás, objíma, podopiera nás a odpúšťa nám“. Jozefovo otcovstvo sa prejavuje aj v poslušnosti Bohu: svojím „áno“ chráni Máriu a Ježiša, ktorého učí „konať Božiu vôľu“, spolupracujúc na „veľkom tajomstve Vykúpenia“. Zároveň je Jozef „otcom v prijímaní“, pretože „prijíma Máriu bez preventívnych podmienok“, čo je dôležité gesto ešte i dnes - píše pápež František - „v tomto svete, v ktorom psychologické, slovné a fyzické násilie na žene je evidentné“.
Ale Máriin ženích je práve ten, ktorý dôverujúc v Pána prijíma v jej živote udalosti, ktorým nerozumie, s „odvahou a silou“, ktoré pramenia zo „sily Ducha Svätého“. Cez sv. Jozefa nám akoby Boh opakoval: „Nebojte sa!“, pretože „viera dáva význam každej udalosti, radostnej či smutnej“. Prijatie uskutočňované Jozefom „nás pozýva prijímať druhých bez vylučovania, takých, akí sú“, so „záľubou pre slabých“. Patris corde ďalej ukazuje „kreatívnu odvahu“ svätého Jozefa, ktorý „vie premeniť problém na príležitosť tým, že vždy dáva na prvé miesto dôveru v Božiu prozreteľnosť“. Čelí konkrétnym problémom svojej rodiny, presne tak ako iné rodiny sveta, obzvlášť rodiny migrantov. Ako ochranca Ježiša a Márie, Jozef „nemôže nebyť ochrancom Cirkvi“, jej materstva a Kristovho tela: každý núdzny je tým „Dieťaťom“, ktoré Jozef chráni. Dá sa od neho naučiť „milovať Cirkev a chudobných“. Poctivý tesár, Máriin manžel, nás učí aj tomu, akú „hodnotu, dôstojnosť a radosť“ znamená „jesť chlieb, ktorý je ovocím vlastnej práce“.
Svätý Otec v tejto súvislosti poukazuje na prácu, ktorá sa stala „naliehavou sociálnou otázkou“ aj v krajinách s určitou úrovňou blahobytu. „Je potrebné chápať zmysel práce, ktorá dáva dôstojnosť“, „stáva sa účasťou na samotnom diele spásy“ a „príležitosťou na realizáciu“ pre seba samých a pre svoju rodinu, „prvotné jadro spoločnosti“. Tu pramení povzbudenie, ktoré pápež dáva všetkým, aby „znovu objavili hodnotu, dôležitosť a potrebu práce“, a takto „dať zrod novej normálnosti, v ktorej nikto nebude vylúčený“. Hľadiac obzvlášť na prehlbovanie sa nezamestnanosti z dôvodu pandémie COVID-19, pápež vyzýva všetkých zasadiť sa za to, aby sa mohlo povedať: „Žiadny mladý človek, žiadna osoba, žiadna rodina bez práce!“ „Otcom sa človek nerodí, ale sa ním stáva, keď sa ujíma starostlivosti o dieťa“ a keď preberá zodpovednosť za jeho život, poznamenáva ďalej pápež František. Žiaľ, v súčasnej spoločnosti sa často „deti zdajú byť sirotami bez otcov“, ktorí by boli schopní „uviesť ich do životnej skúsenosti“, nebrali ich upäto či vlastnícky, ale učili ich byť „schopnými rozhodnutí, slobody, štartu do života“.
V tomto zmysle má Jozef prívlastok „najzdržanlivejší“, čo je „opakom ovládania“: on totiž „vedel milovať mimoriadne slobodným spôsobom“, „vedel nedávať sám seba do stredu“, aby položil do stredu svojho života Ježiša a Máriu. Jeho šťastie je „v sebadarovaní“. Nikdy nie znechutený a vždy dôverujúci Jozef zostáva v tichu, bez ťažkania si, ale v „konkrétnych prejavoch dôvery“. Jeho postáva je teda výsostne príkladná - zdôrazňuje pápež František - vo svete, ktorý „potrebuje otcov a odmieta pánov“, odmieta tých, ktorí si mýlia „autoritu s autoritárstvom, službu so servilnosťou, konfrontáciu s utláčaním, dobročinnosť s asistencializmom, silu s deštrukciou“.
V liste Patris corde je aj poznámka pod čiarou č. 10, ktorá odhaľuje jeden životný zvyk pápeža Františka: už štyri desiatky rokov sa každý deň po ranných chválach modlí k sv. Jozefovi modlitbu prevzatú z francúzskej modlitebnej knihy Kongregácie rehoľníčok Ježiša a Márie z 19. storočia. Ide o modlitbu, ktorá „vyjadruje nábožnosť a dôveru“ voči sv. Jozefovi, ale aj „určitú výzvu“, vysvetľuje pápež František a uvádza jej znenie: „Slávny patriarcha sv. Jozef, ktorého moc dokáže urobiť možnými veci nemožné, príď mi na pomoc v týchto chvíľach úzkosti a ťažkostí. Vezmi pod svoju ochranu situácie tak ťažké a náročné, ktor é ti zverujem, aby mali šťastlivé vyriešenie. Môj milovaný Otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba. Nech sa nepovie, že som ťa vzýval máme; a pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc. Amen“ [2].
Uvedomeniu si veľkého významu slávenia Roka sv. Jozefa nás celkom iste povzbudí aj nasledujúci príspevok od Mons. Stanislava Stolárika, rožňavského diecézneho biskupa, ktorý už na zasadnutí Liturgickej komisie KBS v Rožňave v roku 2019 istým spôsobom „prorockým „ vyhlásením povedal, že nastávajúce obdobie v Cirkvi bude zverené svätému Jozefovi. Preto šéfredaktor periodika požiadal otca biskupa, aby on otvoril sériu príspevkov o sv. Jozefovi, ktoré by kňazom, ako pastierom Božieho ľudu mohli slúžiť ako inšpirácia pre sprítomňovanie života, tohto mlčanlivého ochrancu Svätej rodiny a patróna Cirkvi v ďalšom prekvapení pápeža Františka, keď v Nedeľu Svätej rodiny 27. decembra 2020 ohlásil Osobitný rok rodiny „Amoris laetitia“. Ako oznámil pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána, začne sa 19. marca 2021 na slávnosť sv. Jozefa, pri 5. výročí vydania posynodálnej apoštolskej exhortácie o láske v rodine Amoris laetitia - Radosť lásky. Rok reflexie nad Amoris laetitia vyvrcholí v júni 2022, keď sa bude v Ríme konať 10. svetové stretnutie rodín. Ako vysvetlil Svätý Otec v príhovore pred modlitbou Anjel Pána, bude to špeciálny rok uvažovania nad vzorom manželskej a rodinnej lásky podľa podnetov spomenutého dokumentu a so zreteľom na evanjelizačnú úlohu rodiny. Cieľom bude prehĺbiť si poznanie Amoris laetitia, pričom o koordinovanie iniciatív sa bude starať Dikastérium pre laikov, rodinu a život.
Pápež František sa vyjadril týmito slovami: „Dnešný sviatok nás pozýva k tomu, aby rodina príkladne evanjelizovala, Podľa Svätej rodiny objavme výchovnú hodnotu rodinného jadra keď nám nanovo predkladá vzor manželskej a rodinnej lásky, ako sa to zdôrazňuje v Apoštolskej exhortácii Amoris laetitia, ktorej piate výročie vyhlásenia bude 19. marca budúceho roka. A budeme mať rok uvažovania nad Amoris laetitia, ktorý bude príležitosťou prehĺbiť sa v obsahu tohoto dokumentu [19. marec 2021 -jún 2022]!. Možno stojí za úvahu pre opravdivé slávenie Roku svätého Jozefa „návrat“ k sláveniu votívnych svätých omší o sv. Jozefovi každú stredu, samozrejme pokiaľ to dovolia liturgické smernice o slávení votívnych svätých omší.
---------------------------
[1] Dekrét Apoštolskej penitenciárie s podpismi hlavného peniteciára kardinála Maura Piacenzu a regensa Mons. Krzysztofa Nykiela je pozvaním pre veriacich využiť obdobie, ktoré potrvá do 8. decembra 2021, na „denné posilňovanie svojho života viery v uskutočňovaní Božej vôle naplno,“ podľa vzoru svätého Jozefa: „Všetci veriaci tak budú mať možnosť usilovať sa prostredníctvom modlitieb a dobrých skutkov, aby za pomoci sv. Jozefa, hlavy nebeskej rodiny z Nazareta, nadobúdali útechu a úľavu od ťažkých ľudských a sociálnych súžení, ktoré dnes postihujú súčasný svet.“ Úplné odpustky sa udeľujú za bežných podmienok (sviatostná spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca) tým veriacim, ktorí sa s duchom strániacim sa akéhokoľvek hriechu zúčastnia na prežívaní Roka sv. Jozefa pri určených príležitostiach a určeným spôsobom.
Oficiálny preklad dekrétu budú publikovať jednotlivé miestne cirkvi. Pre stručný obraz možno z jeho obsahu uviesť, že odpustky sa udeľujú napríklad tým, ktorí budú aspoň 30 minút meditovať o modlitbe Otčenáš alebo sa zúčastnia na duchovnej obnove trvajúcej aspoň jeden deň, ktorej súčasťou je meditácia o sv. Jozefovi. Ďalej tým, ktorí podľa príkladu sv. Jozefa vykonajú telesný alebo duchovný skutok milosrdenstva. Tiež rodinám alebo snúbencom, ktorí sa budú spolu modliť ruženec. Podobne tým, ktorí dennodenne zveria svoju činnosť do ochrany sv. Jozefa a každému veriacemu, ktorý bude modlitbami prosiť o príhovor remeselníka z Nazareta, aby ten, kto hľadá prácu, mohol nájsť zamestnanie a aby práca všetkých bola dôstojná.
Úplne odpustky získajú aj veriaci, ktorí sa na príhovor sv. Jozefa budú modliť za Cirkev trpiacu prenasledovaním zvonka či zvnútra (ad intra a ad extra) a za úľavu všetkých kresťanov, ktorí znášajú akúkoľvek formu prenasledovania. Ak patria k latinskému obradu, urobia tak Litániami k sv. Jozefovi, v prípade byzantského obradu Akatistom k sv. Jozefovi (alebo jeho časťou), prípadne inou modlitbou k sv. Jozefovi vlastnou ich liturgickej tradícii. Dekrét predkladá na inšpiráciu postoje iných svätých: Sv. Terézia z Avily považovala sv. Jozefa za ochrancu pre všetky životné okolnosti. Sv. Ján Pavol II. sa vyjadril, že postava sv. Jozefa «vo svetle tretieho kresťanského tisícročia nadobúda pre Cirkev v súčasnosti mimoriadny význam» (Apošt. exhort. Redemptoris cnstos, 32).
V texte dekrétu ďalej čítame: „Aby sme znovu potvrdili univerzálnosť patronátu sv. Jozefa nad Cirkvou, ako prídavok k vyššie uvedeným príležitostiam. Apoštolská penitenciária udeľuje úplne odpustky veriacim, ktorí sa pomodlia akúkoľvek legitímne schválenú modlitbu alebo úkon úcty ku sv. Jozefovi, napríklad „K tebe sa utiekame, sv. Jozef“, osobitne pri príležitosti 19. marca a 1. mája, na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa, v Nedeľu sv. Jozefa (podľa byzantskej tradície), v.19. deň každého mesiaca či v každú stredu - deň zasvätený pamiatke svätca podľa latinskej tradície. V aktuálnom kontexte zdravotnej pohotovosti sa dar úplných odpustkov osobitne rozširuje na seniorov, chorých, zomierajúcich a na všetkých tých, ktorí z oprávnených dôvodov nemajú možnosť vyjsť z domu a ktorí s duchom vzdialeným od akéhokoľvek hriechu a s úmyslom splniť, hneď ako to bude možné, tri bežné podmienky, doma alebo tam, kde sa povinne zdržiavajú, vykonajú zbožný skutok na počesť sv. Jozefa - útechy chorých a patróna dobrej smrti - obetujúc s dôverou Bohu bolesti a problémy svojho života.“
[2] SLOVENSKÁ REDAKCIA VR: https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2020-12/svaty-otec-vyhlasil-rok-sv-jozefa-pri-150-vyroci-jeho-titulu-p.html
