Autor: P. Peter Valaský | Dioecesis Nitriensis
Zdroj: © Duchovný Pastier, č. 3/2021, s. 131-132 | vydáva Spolok sv. Vojtecha | Trnava 2021
Datum napsání:
19.03.2021
Poslušný Jozef
Každé spoločenstvo potrebuje mať svoju hlavu, toho, kto ho vedie, ochraňuje, usmerňuje. Farnosť má svojho duchovného otca, rodina zasa otca. Aj Mária a Ježiš dostali takúto hlavu. Hoci Ježiš je Boží Syn a Panna Mária najsvätejšia zo všetkých ľudí. A Jozef túto úlohu hlavy v Svätej Rodine vykonával skutočne príkladne a vynikajúco. Určite nebola náhoda, že Boh vybral práve jeho, človeka spravodlivého, čistého a poslušného.
A hoci stojí na čele Svätej rodiny práve poslušnosť j e tou vlastnosťou, ktorá ho robí veľkým. Prečo je poslušný? Pretože v centre jeho života je Boh. Jozef si uvedomuje, že poslušnosť Bohu sa oplatí. Vidíme to aj v evanjeliách. Dnes Jozef poslúcha Boží hlas a rozhodne sa zobrať si Máriu za svoju manželku. Inokedy zasa poslúcha Boha a uteká s Ježišom a Máriou do Egypta.
Poslušnosť Bohu sa vždy oplatí. To je istota v živote. Veď viera je vlastne poslušnosť Bohu, pretože veríme, že Boh je pravda, Boh je dobro, Boh je láska. Preto je poslušnosť Bohu najrozumnejším a najsprávnejším rozhodnutím v našom živote. Jozef si práve toto uvedomuje a vo všetkom je Bohu poslušný. Žijeme v časoch, keď poslušnosť sa skôr považuj e za slabosť, nie za čnosť. Ale čo táto neposlušnosť voči Bohu a konanie len podľa seba, prináša? Vojny, hnevy, utrpenie, krízy, nešťastia.
Jediným riešením pre lepší život v rodinách, v štáte, na svete, je byť poslušným Bohu. Mať ho v centre svojho života. Tým najkrajším spôsobom to vyjadruje Eucharistia. Eucharistiou sa Ježiš rozhodol podstatne vstúpiť do nášho života. Dáva najavo, ako sme pre neho dôležití. Prijímaním Eucharistie i my dávame najavo, že Ježiš je pre náš život dôležitý. Eucharistia sa tak stáva centrom nášho života. Tak ako Ježiš a Mária boli pre Jozefa všetkým.
Marek pochádzal z dobrej rodiny. Mal láskavých rodičov, dvoch bratov a jednu sestru, ktorí boli úspešní v škole aj spoločenskom živote. No bol „neprispôsobivý typ“. Na strednej škole mu hrozilo vylúčenie a domov nosil príšerné známky. Raz v nedeľu sa u nich zastavila jedna z jeho učiteliek a povedala: „Marek teraz pracuje veľmi dobre. Sme s ním veľmi spokojní.“ „Pravdepodobne ste si nás pomýlili s inou rodinou,“ odvetil otec. „Náš Marek nám robí len hanbu. Nevieme si s ním rady a nedokážeme pochopiť, prečo je taký.“ Keď učiteľka odišla, matka poznamenala: „Musím však priznať, že tento mesiac Marek nič nevyparatil. Čo sa deje?“ Na konci roka rodičia očakávali zlé známky a zníženú známku zo správania. No na vysvedčení boli známky viac než dobré a na dôvažok zvláštna pochvala za správanie.
Mama a otec boli ohromení. „S kým si sedával v lavici, že máš takéto známky?“ - sarkasticky ho podpichol otec. „Dokázal som to sám“ - odvetil skromne Marek. Zmätení a pochybujúci rodičia ho priviedli naspäť do školy, aby sa tam pozhovárali s riaditeľom. Ubezpečil ich, že Marek odviedol veľmi dobrú prácu. „Prišla k nám zastupovať nová učiteľka a zdá sa, že má na Marka zvláštny vplyv“ - vysvetľoval. „Myslím, že by ste sa s ňou mali zoznámiť.“ Keď sa k nej priblížili, mala sklonenú tvár. Až po chvíli si uvedomila, že za ňou niekto prišiel. Keď to zistila, vstala a začala gestikulovať rukami. „Čo to má znamenať?“- opýtal sa Markov otec. „To je znaková reč, tá žena je hluchonemá!“ „Preto je taká výnimočná“- ozval sa Marek. „Vie toho oveľa viac než ktokoľvek iný, ocko. Vie počúvať!“
Svätý Jozef vedel počúvať Boha, preto to prinieslo krásne ovocie. Nech je nám príklad poslušnosti pestúna Pána Ježiša a manžela Panny Márie krásnym povzbudením k tomu, že počúvať a poslúchať Boha sa oplatí a je rozumným rozhodnutím.
