Je snáď na svete niečo krajšie, svätejšie a nežnejšie ako dom, v ktorom sa muž teší z lásky svojej ženy, z prítulnosti detí? Rodina býva nazývaná chrámom; býva prirovnávaná k svätostánku, kde prebýva Ježiš. Bohužiaľ, nie všetky naše domovy sa podobajú Jozefovmu. Z života Jozefa, Márie a Ježiša učme sa, aký Duch má oživovať, aká syntéza lásky musí podoprieť rodinu v našich časoch.
Esej študenta: Bol jasný, slnečný, jesenný deň. Práve som kopal jamu na prípojku kanalizácie v našom novom dome. Bol som po pás „v zemi“. Pri výkope som si všimol nado mnou tieň. Moja manželka Viki sa práve vrátila z nákupu. „Zlató?“, stála Viki vedľa výkopu a pozerala na mňa svojimi veľkými očami. V jej pohľade som cítil neistotu. Na chvíľu som zaváhal. Pomyslel som si: „Zase niekde šuchla auto“. Začal som kalkulovať: „Viki je v poriadku, nevolala mi z miesta nehody, tak to hádam nebude také vážne“. „Áno bogárik?“, odvetil som dúfajúc, že to nie je až také zlé. „Budeme mať bábätko!“, povedala mi s chvejúcim sa hlasom. „No super…“, skríkol som s radosťou. Pustil som čakan z ruky, vyliezol z jamy a objal ju. V tej chvíli som mal pocit, že som najšťastnejším človekom na svete. V ten deň som už nepracoval. Ponáhľali sme sa oznámiť túto novinu našim najbližším.[2] Fotosyntéza garantuje život na zemi, syntéza lásky garantuje život na zemi aj naveky.
Sv. Jozef, opora rodín, oroduj za nás!
-----
[1] HRDLIČKA, Josej. Oživ plamen. Olomouc : Matice cyrilometodějská, 2015, s. 15-16.
[2] ŽVANDA, Jozef. 27. Nedeľa v období cez rok, 06.10.2018.