V radostnom očakávaní adventného času v r. 2020 zaznela aj druhá radostná správa - „Najviac zabudnutý svätý - a pritom najväčší svätec po Panne Márii - sv. Jozef“, sa znova dostáva do centra pozornosti Katolíckej cirkvi, ale tiež ľudí, ktorých stále niečo s Cirkvou spája alebo spájalo. Z teológie vieme, že Panne Márii prináleží prejav „hyperdulia“ („nad-úcta“), sv. Jozefovi „protodulia“ („prvo-úcta“). Vari úmysel Katolíckej cirkvi treba rozumieť v tom zmysle, že niekedy v minulosti tak veľmi uctievaný muž, rešpektovaný Ježišom i Máriou, vychádza zo svojho „tieňa“? Alebo v jemu zasvätenom Roku budeme intenzívnejšie cítiť jeho žehnajúci tieň, cez ktorý znova vstúpi do života každého z nás veľa Božieho požehnania? Tešíme sa jednému i druhému. Tešíme sa, že sv. Jozef vychádza z určitého tieňa zabudnutia, ale rovnako sa tešíme, že dostávame šancu „prežiť“ silu ochraňujúceho tieňa sv. Jozefa. Sv. Jozef v tieni Ježiša a Márie nebol „zbytočný“, nebol „nikým“, ale s Božou pomocou bol ich najspoľahlivejším ochrancom s nádherným titulom: „Hlava slávnej Rodiny“, ako ho vzývame v litániách, v ktorých sa obraciame priamo na neho. A takým chce byť aj pre nás všetkých, ktorí sa hlásime do veľkej rodiny Katolíckej cirkvi.
Dovolím si vopred vysloviť názor, že Svätý Otec sa takto usiluje priblížiť a predstaviť sv. Jozefa každému jednému z nás, ako vzor nádeje vo všetkých skúškach novodobých dejín. Vyhlásil mimoriadny Rok svätého Jozefa pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi. Urobil to 8. decembra v roku 2020 vydaným apoštolským listom Patris corde - S otcovským srdcom. V tomto liste opisuje svätého Jozefa charakteristikami: milovaný otec, nežný a láskavý, poslušný, prijímajúci, tvorivo odvážny, pracovitý, držiaci sa v úzadí, v tieni. O vyhlásenie svätého Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi sa postaral blahoslavený pápež Pius IX. dekrétom Quemadmodum Deus z 8. decembra 1870. Mimoriadny rok svätého Jozefa, ktorý ustanovil pápež František na oslávenie 150. výročia tejto udalosti potrvá do 8. decembra 2021. „So žiadnym svätcom, s výnimkou Panny Márie, sa pápežský učiteľský úrad nezaoberal v minulosti v takej veľkej miere ako so svätým Jozefom“, píše Svätý Otec František. Pius IX. vyhlásil svätého Jozefa za všeobecného patróna Cirkvi. Lev XIII. zdôraznil jeho vzťah k svetu práce kvôli jeho povolaniu tesára. A potom ho pápež Pius XII. v roku 1955 vyhlásil za patróna robotníkov. Napokon, v apoštolskom liste z roku 1989 dnes už svätý Ján Pavol II. označil svätého Jozefa za ochrancu Vykupiteľa Redemptoris custos.
Svätý Otec František chcel predstaviť svätého Jozefa dnešnému svetu ako patróna nádeje vo všetkých skúškach a vo všetkých oblastiach života. Ale neobíďme fakt prežívanej osobnej úcty k svätému Jozefovi, ktorá zdobí Svätého Otca Františka. Jeho životným zvykom už 40 rokov je, že po ranných chválach sa modlí k svätému Jozefovi modlitbu prevzatú z francúzskej modlitebnej knihy Kongregácie rehoľníčok Ježiša a Márie. Ide o modlitbu z 19. storočia, ktorá vyjadruje nábožnosť a dôveru voči svätému Jozefovi, ale aj určitú výzvu, ako vysvetľuje pápež František a uvádza znenie tejto modlitby: „Slávny patriarcha svätý Jozef, ktorého moc dokáže urobiť možnými veci nemožné. Príď mi nápomoc v týchto chvíľach úzkosti a ťažkostí. Vezmi pod svoju ochranu situácie tak ťažké a náročné, ktoré ti zverujem. Aby mali šťastlivé vyriešenie.
Môj milovaný otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba, nech sa nepovie, že som ťa vzýval márne. A pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc. Amen.“ Svätý Otec teda vstupuje odporúčaním, priblížením svätého Jozefa ako patróna nádeje do toho sveta, ktorý je skúšaný aj pandémiou. Pandémia a jej dôsledky ukazujú, že pre život človeka nie sú dôležité celebrity z titulkov novín, televíznych programov. Dôležití sú ľudia, ktorí každý deň prejavujú trpezlivosť a veľkú nádej a snažia sa nešíriť paniku, ale zmysel pre zodpovednosť. Pápežov list Patris corde je slovom uznania a vďačnosti. Je iste potešením, že Svätý Otec František takto vníma jednoduchých, ale zodpovedných, úprimných ľudí. Je to teda slovo uznania a vďačnosti pre rodičov, starých rodičov, učiteľov, ošetrovateľov, lekárov, predavačov v supermarketoch, upratovací personál, políciou, špeditérov, dobrovoľníkov, kňazov, rehoľníkov. Slovom pre každého, kto ukazuje, že nikto sa nemôže zachrániť sám.
A ako píše ďalej Svätý Otec František, pandémia Covidul9 nám dala pochopiť dôležitosť obyčajných ľudí, tých, ktorí sú ďaleko od svetiel reflektorov. Každý deň uplatňujú trpezlivosť, vštepujú nádej a zasievajú spoluzodpovednosť. Práve tak, ako svätý Jozef - človek, ktorého si nevšimnú, ktorý je v úzadí a koná diskrétne. „Predsa však je bezkonkurenčným predstaviteľom v dejinách spásy“, napísal Svätý Otec. A môžeme hovoriť ďalej o svätom Jozefovi, že všetci veriaci tak budú mať možnosť usilovať sa prostredníctvom modlitieb a dobrých skutkov, aby za pomoci svätého Jozefa - hlavy nebeskej rodiny Nazareta, nadobúdali útechu a úľavu od ťažkých ľudských a sociálnych súžení, ktoré dnes postihujú celý svet.
Ďalším aspektom, na ktorý v živote svätého Jozefa poukazuje pápež František je fakt, že svätý Jozef je dôležitým vzorom pre všetkých otcov. Človek sa nestane otcom tým, že privedie na svet dieťa. Biologicky áno, ale otcom sa stále viac stáva keď sa o dieťa zodpovedne stará. Byť otcom znamená uvádzať a sprevádzať dieťa do reality života. Podľa Svätého Otca Františka sa to nestane tým, že syn alebo dcéra budú držaní a uväznení v zajatí, ale tým, že sa im umožní, aby sa rozhodovali, uplatňovali svoju slobodu a v správnom čase odišli z rodičovského domu do života. O Jozefovi sa hovorí ako o cudnom. V slovníku dnešného bežného človeka tento termín buď už nie je alebo stratil pravdivý výklad. Ak sa teda o Jozefovi hovorí ako o cudnom, je to aj preto, lebo cudná láska nechce druhého človeka opantať alebo ho spútať. Cudná láska je voči inému človekovi neustále otvorená a dobroprajná. Sv. Jozef v skutočnosti vyjadril konkrétne svoje otcovstvo tým, že urobil zo svojho života dobrovoľné obetovanie sa v láske, vloženej do služby Mesiášovi. Preto bol kresťanským ľudom vždy milovaný - čítame v 1. bode.
V Jozefovi videl Ježiš nežnosť Boha, tú, ktorú nám dáva akceptovať naša slabosť, prostredníctvom ktorej sa zväčša uskutočňujú Božie plány. Boh nás totiž neodsudzuje, ale prijíma nás, objíma, podopiera nás a odpúšťa nám, čítame v 2. bode. Jozefovo otcovstvo sa prejavuje aj v poslušnosti Bohu. Svojím „áno“ chráni Máriu a Ježiša, ktorého učí konať Božiu vôľu spolupracujúc na veľkom tajomstve vykúpenia (bod 3). Zároveň je Jozef vodcom v prijímaní, pretože prijíma Máriu bez predchádzajúcich podmienok - čo je dôležité gesto ešte i dnes - píše Svätý Otec František - v tomto svete, v ktorom psychologické, slovné i fyzické násilie na žene je evidentné. Ale tu môžeme dodať, že prijíma Máriu ako „Božiu Matku“, ako „Rannú zornicu“, ak by sme pokračovali v prívlastkoch, ktoré vzišli z kresťanskej tradície viery. Máriin ženích je práve ten, ktorý dôverujúc v Pána, prijíma v jej živote udalosti, ktorým nerozumie a prijíma ich s odvahou a silou, ktoré pramenia zo sily Ducha Svätého. Prijíma udalosti, ktorým nerozumie - čo je veľakrát značne náročné - to je nespochybniteľné.
Teda ak sa znova vraciame k otcovstvu, otcom sa človek nerodí, ale sa ním stáva. Takto existenciálne sa vyjadruje Svätý Otec František. Stáva sa ním, keď sa ujíma starostlivosti o dieťa a keď preberá zodpovednosť za jeho život. Žiaľ, v súčasnej spoločnosti sa deti často zdajú byť sirotami bez otcov, ktorí by boli schopní uviesť ich do životnej skúsenosti, nebrali ich upäto či vlastnícky, ale učili ich byť schopnými rozhodnutí a slobode štartu do života. Áno, tak ako otec je povolaný k tomu, aby sa otcom stával prirodzenou existenciálnou postupnosťou, to platí aj pre každého kňaza, ktorý síce prijíma kňazskú vysviacku, ale až svojou službou a prehlbovaním duchovnosti v spolupráci s milosťou Božou, sa stáva stále viac duchovným otcom podľa Ježišovho Srdca. To je to krásne, čo je na samotnom otcovstve tak veľmi dôležité a obdivované.
V tomto zmysle má Jozef prívlastok „najzdržanlivejší“, čo je opakom ovládania iných. On totiž vedel milovať mimoriadne slobodným spôsobom. Vedel nedávať sám seba do stredu, aby do stredu svojho života „umiestnil“ Ježiša a Máriu. Jeho šťastie je v sebadarovaní týmto milovaným bytostiam. Nikdy nie znechutený, ale vždy dôverujúci Jozef zostáva v tichu bez ťažkania si, ale v konkrétnych prejavoch dôvery. Jeho postávaje teda výsostne príkladná - podčiarkuje Svätý Otec František. Práve tu, vo svete, v tomto svete, ktorý potrebuje otcov a odmieta pánov. Odmieta tých, ktorí si mýlia autoritu s autoritárstvom, službu so servilnosťou, konfrontáciu s utláčaním, dobročinnosť s asistencializmom, silu s deštrukciou. Tieto nádherné pohľady ešte doplníme pohľadom na Jozefa - robotníka. Aj tento pohľad na svätého Jozefa ako muža práce, je znova pohľadom, z ktorého čerpáme povzbudenie. Cez Jozefa nám Boh adresuje svoju výzvu, keď nám opakuje: „nebojte sa“. Nebojte sa, pretože viera dáva význam každej udalosti - radostnej či smutnej. Áno, Jozef nerozumel mnohým veciam, ale považoval každú udalosť života za významnú.
Príklad postojov Jozefa nás pozýva prijímať druhých bez vylučovania, prijímať ich takých, akí sú, so záľubou pre slabých. Svätý Otec František tiež zdôrazňuje kreatívnu odvahu svätého Jozefa, ktorý vie premeniť problém na príležitosť tým, že vždy dáva na prvé miesto dôveru v Božiu prozreteľnosť. Čelí konkrétnym problémom svojej rodiny, presne tak ako iné rodiny sveta, zvlášť rodiny migrantov. Ako ochranca Ježiša a Márie, Jozef nemôže nebyť ochrancom Cirkvi, jej materstva a Kristovho tela. Každý núdzny je tým dieťaťom, ktoré Jozef chráni. Dá sa od neho naučiť milovať Cirkev a chudobných. Tento poctivý tesár, Máriin manžel, nás učí aj tomu, akou hodnotou, dôstojnosťou a radosťou je jesť chlieb, ktorý je plodom vlastnej práce.
Svätý Otec v tejto súvislosti poukazuje na prácu, ktorá sa stala naliehavou sociálnou otázkou aj v krajinách s určitou úrovňou blahobytu. Je potrebné chápať zmysel práce, ktorá dáva dôstojnosť, stáva sa účasťou na samotnom diele spásy a príležitosťou na realizáciu pre seba samých a pre svoju rodinu, ako prvotné jadro spoločnosti. Teda Svätý Otec nezdôrazňuje produkciu pre samotnú produkciu, v čo možno najväčšom počte a množstve. A samozrejme, aby potom dochádzalo k následnému skartovávaniu nepotrebných alebo navyše vyrobených vecí. Áno, nastolená je otázka: Čo je práca a čo s prácou, aby bola dôstojným prejavom človeka alebo aj príležitosťou, ktorá posilňuje dôstojnosť človeka? A tu pramení povzbudenie, ktoré pápež dáva všetkým, ktorí znova objavili hodnotu, dôležitosť a potrebu práce. Takto možno dať zrod novej normálnosti, v ktorej nikto nebude vylúčený. Hľadiac zvlášť na prehlbovanie sa nezamestnanosti z dôvodu pandémie Covid 19, pápež vyzýva všetkých zasadiť sa za to, aby sa mohlo povedať, že žiadny mladý človek, žiadna osoba, ktorá je schopná pracovať, žiadna rodina, nech nie je bez práce, ako zdroja obživy, ako prejavu dôstojnosti práce.
Spolu so zverejnením apoštolského listu Patris corde, vyšiel i príslušný dekrét Apoštolskej penitenciárie s podpismi hlavného penitenciára kardinála Maura Piacenzu a regensa Mons. Krzysztofa Nykiela, ktorým sa na obdobie slávenia Roka svätého Jozefa (do 8. decembra 2021), udeľuje dar mimoriadnych odpustkov pri splnení zvyčajných podmienok - teda svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca. Dekrét odporúča, aby sa slávili špeciálne sviatky, pobožnosti a modlitby k úcte svätého Jozefa. Aby sme znovu potvrdili univerzálnosť patronátu svätého Jozefa nad Cirkvou. Ako prídavok k vyššie uvedeným príležitostiam Apoštolská penitenciária udeľuje úplné odpustky veriacim, ktorý sa pomodlia akúkoľvek legitímne schválenú modlitbu alebo úkon úcty k svätému Jozefovi, napríklad známa modlitba: K tebe sa utiekame sv. Jozef... A to najmä osobitne pri príležitosti 19, marca a 1. mája, ale aj na sviatok Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa počas vianočných sviatkov. V nedeľu svätého Jozefa, ako je to v byzantskej tradícii. Významnou skutočnosťou a vzácnou ponukou je to, že úplné odpustky je možné získavať vždy 19.- teho v mesiaci a tiež každú stredu, ktorá podľa tradície je zasvätená svätému Jozefovi. V tejto aktuálnej ponuke možnosti získavania úplných odpustkov je ponuka pre seniorov, chorých, zomierajúcich. Pamätá sa na všetkých tých, ktorí z oprávnených dôvodov nemajú možnosť vyjsť z domu a ktorí s duchom vzdialeným od akéhokoľvek hriechu a s úmyslom splniť hneď, ako to bude možné tri bežné podmienky, doma alebo tam, kde sa povinne zdržiavajú, vykonajú zbožný skutok na počesť svätého Jozefa - „útechy chorých“ a patróna dobrej smrti. Obetujúc s dôverou Bohu bolesti a problémy svojho života.
Tu sa dotýkame aj ďalšieho aspektu alebo ďalšieho bodu. Jozef - patrón dobrej smrti, prenikajúci cez „nebeskú oblohu“ a vnikajúci do tajomstva Boha a Božieho plánu... Musíme si klásť tiež otázku: Čo po smrti, čo po našom pozemskom putovaní? Svätý Jozef je patrónom dobrej smrti, pretože zomrel v náručí Pána Ježiša a v prítomnosti Panny Márie. Nebojme sa zverovať do zvláštnej ochrany sv. Jozefa aj všetkých tých, ktorí v pandémii koronavírusu umierajú úplne osamotení. Ďalej sa odpustky udeľujú napríklad tým, ktorí budú aspoň 30 minút meditovať o modlitbe Otče náš... alebo sa zúčastnia na duchovnej obnove trvajúcej aspoň jeden deň, ktorej súčasťou je meditácia o svätom Jozefovi. Ďalej tým, ktorí podľa príkladu svätého Jozefa vykonajú telesný alebo duchovný skutok milosrdenstva. Tiež rodinám alebo snúbencom, ktorí sa budú spolu modliť ruženec. Podobne tým, ktorí dennodenne zveria svoju činnosť do ochrany svätého Jozefa a každému veriacemu, ktorý bude modlitbami prosiť o príhovor remeselníka z Nazareta, aby ten, kto hľadá prácu, mohol nájsť zamestnanie a aby práca všetkých bola dôstojná. Úplné odpustky získavajú aj veriaci, ktorí sa na príhovor svätého Jozefa budú modliť za Cirkev trpiacu prenasledovaním zvonka či zvnútra. A za úľavu pre všetkých kresťanov, ktorí znášajú akúkoľvek formu prenasledovania; ak patria k latinskému obradu, urobia tak litániami k svätému Jozefovi, v prípade byzantského obradu Akatistom k svätému Jozefovi alebo jeho časťou, prípadne inou modlitbou k svätému Jozefovi vlastnou ich liturgickej tradícii.
Dekrét ďalej spomína, kvôli inšpirácii, aj iných svätcov, ktorí mali v obrovskej obľube svätého Jozefa. Samozrejme na prvom mieste je citovaná svätá Terézia z Avily, ktorá považovala svätého Jozefa za ochrancu pre všetky životné okolnosti, keď sa vyjadrila, že každý svätec je akoby špecifikovaný pre niektorý z problémov. Ale svätý Jozef pomáha vo všetkých životných okolnostiach. Svätý Ján Pavol II. sa vyjadril, že postava svätého Jozefa vo svetle tretieho kresťanského tisícročia nadobúda pre Cirkev v súčasnosti mimoriadny význam. (Apoštolská exhortácia Redemptoris custos 32). Ak sv. Ján Pavol II. dáva toto odporúčanie, znova len ďakujeme pápežovi Františkovi, že realizuje toto odporúčanie pre nás, ľudí tretieho tisícročia. Aby sme tak významnú osobnosť svätca nenechávali v zabudnutí, ale aby sme sa k nemu utiekali a to možno čo najčastejšie vo svojom živote. Je to bezpochyby mimoriadne potrebné.
Svätý Jozef - Svätým Otcom Františkom znova predstavená nádherná postava Svätej Rodiny a kresťanských dejín - je tou opravdivou optikou dívania sa na Božie a aj na čisto ľudské veci. Kiež teda cez túto nádhernú osobu, postavu svätého Jozefa, sa aj v nás prehlbuje optika videnia Boha v bežných skutkoch človeka a zároveň odhaľovania aj dôstojnosti všetkého, čo je oslavou Boha. Ďakujme Svätému Otcovi Františkovi za vyhlásený Rok sv. Jozefa, usilujme sa viac spoznať opravdivého Ženícha Panny Márie a Ježišovho Pestúna. Pomáhajme „vytiahnuť“ sv. Jozefa zo zabudnutia a otvorme sa na prijatie všetkého, čo nám tento Rok ponúka.
Použité zdroje:
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20201209038 https://www.tkkbs.sk/view. php?cisloclanku=20201209002
https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2020-12/svaty-otec-vyhlasil-rok-sv-jozefa-pri-150-vyroci-jeho-titulu-p.html
https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/dekret-o-odpustkoch-v-roku-sv-jozefa