Autor: Mariana Michalková
Zdroj: © Internetový portál | cestaplus.sk
Datum napsání:
07.06.2021
Lekcia svätého Jozefa o poslušnosti
V našej hriešnej prirodzenosti sa skrýva čosi, čo nás nabáda nebyť poslušní. Niekedy je neposlušnosť očividná. Inokedy je menej postrehnuteľná, napríklad keď nás mama núti čítať knihu práve vtedy, keď nemáme čas. Všetci sme vinní. Okrem jedného. Svätého Jozefa (Pannu Máriu teraz neberiem do úvahy, lebo ona nemala dedičný hriech). Z Písma sa vieme veľa naučiť o svätom Jozefovi, o tom, ako konal, a najmä o jeho tichosti. Pozrime sa bližšie na jeden príbeh z Biblie, vďaka ktorému lepšie oceníme Jozefovu dokonalú poslušnosť voči Otcovej vôli.
Cesta do Egypta
V trinástom verši druhej kapitoly Evanjelia podľa Matúša sa píše: „Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: ,Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.‘“ Ponorme sa hlbšie do toho, čomu v tej chvíli Jozef musel čeliť.
Hrozba smrti
Niekto chce zabiť Ježiša, Božieho Syna. Často prehliadame detaily, lebo poznáme celok. Jozef ho však nevedel! Vedel len, že niekto chce, aby Ježiš zomrel. Prečo musel Pán utekať? Veď je Boh! Teofylakt Ochridský má veľkú pravdu, keď vraví: „Dokonca aj Pán musí utekať, aby dokázal, že je skutočne človekom. Pretože ak by padol do Herodesových rúk a prežil, naznačovalo by to, že ľudský je len jeho výzor.“ O svätom Jozefovi nám to prezrádza, že to nebola žiadna pretvárka. Možno to bola súčasť Božieho plánu, no celkom isto nie toho Jozefovho. Jozef bol vystrašený, ale nemal čas sústrediť sa na to. Nepýtal sa anjela žiadne ďalšie otázky. Nechcel vysvetlenia. Vôbec sa nepýtal na okolnosti takýmto štýlom: „Dobre, Bože. A teraz mám ako čo robiť? Nemám povolenie pracovať v Egypte a už vôbec nehovorím ich rečou… A pochybujem, že všetko zmestím na jedného somárika. Veď potrebujeme jesť…“ Slovka nepreriekol.
Dlhá cesta
Egypt je ďaleko. Veľmi ďaleko. Takmer sedemsto kilometrov! Taká diaľka aj autom trvá prinajlepšom sedem hodín. Cesta určite nebola vydláždená a už vôbec ju nechladil príjemný tieň stromov. A celkom určite nekráčali vždy za mesačného svetla a isto neprechádzali okolo luxusných hotelov. Ak denne prešli dvadsaťpäť kilometrov, čo je riadne namáhavé, na jednom oslíkovi, muselo im to trvať bezmála tridsať dní. Navyše, museli zvládať neznesiteľnú púštnu horúčavu a kedykoľvek mohli natrafiť na lúpežníkov. Jednoducho, bola to nebezpečná cesta.
Nehovoriac o tom, že cestovali s dvojročným bábätkom. Hoci je dnes bežné cestovať za prácou, nebolo to tak vždy. Nehovorím len o manželskom páre. V minulosti nebolo zvykom, aby sa generácie presúvali. A aj tak uprostred noci anjel povedal Jozefovi, aby sa zbalili a sedemsto kilometrov putovali do neznámej krajiny. Do krajiny, v ktorej nikdy nebol a kde jeho ľud prenasledovali takmer dvestopätnásť rokov. Ak by hrozilo nebezpečenstvo, určite by mi to nenapadlo ako prvé útočisko. Jozef sa napriek všetkému nepýtal, ako to má urobiť. Nežiadal vedenie. Proste išiel.
Jednosmerný lístok
Ako posledné chcem spomenúť, že Jozef nemal poňatia, čo sa stane a kedy. Boh mu nepovedal: „Choď do Egypta na šesť mesiacov,“ ale: „Ostaň tam, dokým ti poviem.“ Viete si predstaviť tú konverzáciu so svojou manželkou? „Zlatko, anjel mi povedal, že sa máme presťahovať do Farga… teraz. Nemám tam ešte prácu a asi tam chvíľu pobudneme. A vlastne, asi by sme mali ísť hneď, nečakať do zajtra, lebo polícia chce zabiť nášho syna.“
Jozef bol tesár, čo v tých časoch nebolo vysoko postavené povolanie, a preto asi nemal veľa úspor. Žili zo zákazky na zákazku. Ak nemohol pracovať, nemohol zabezpečiť rodinu. Nemal žiaden fond v prípade núdze, ktorý by pokryl výdavky na tri mesiace. Preto bol tento čin úplným činom viery a poslušnosti voči Otcovej vôli. Svätý Jozef bol skutočným mužom. Spravil presne to, čo od neho Boh žiadal. Vždy a hneď. Štvrté prikázanie žil do posledného písmenka. Jeho vzor poslušnosti by sme sa všetci mali snažiť dôslednejšie nasledovať.
Mám pre vás výzvu: zamyslite sa nad príbehom svätého Jozefa. Predstavte si seba, ako kráčate v jeho topánkach. A teraz sa zamyslite nad svojím životom a kde ste povolaní do poslušnosti. Pamätajte na to, že poslušnosť sa nevzťahuje len na vašich rodičov. Katechizmus Katolíckej cirkvi (2199) o štvrtom prikázaní hovorí aj toto: „Žiada, aby sme preukazovali úctu, láskavosť a vďačnosť starým rodičom a predkom. Vzťahuje sa napokon na povinnosti žiakov voči učiteľom, zamestnancov voči zamestnávateľom, podriadených voči svojim predstaveným, občanov voči svojej vlasti a voči tým, ktorí ju spravujú a v nej vládnu.“
Svätý Jozef, patrón robotníkov, oroduj za nás!
V našej hriešnej prirodzenosti sa skrýva čosi, čo nás nabáda nebyť poslušní. Niekedy je neposlušnosť očividná. Inokedy je menej postrehnuteľná, napríklad keď nás mama núti čítať knihu práve vtedy, keď nemáme čas. Všetci sme vinní. Okrem jedného. Svätého Jozefa (Pannu Máriu teraz neberiem do úvahy, lebo ona nemala dedičný hriech). Z Písma sa vieme veľa naučiť o svätom Jozefovi, o tom, ako konal, a najmä o jeho tichosti. Pozrime sa bližšie na jeden príbeh z Biblie, vďaka ktorému lepšie oceníme Jozefovu dokonalú poslušnosť voči Otcovej vôli.
Cesta do Egypta
V trinástom verši druhej kapitoly Evanjelia podľa Matúša sa píše: „Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: ,Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.‘“ Ponorme sa hlbšie do toho, čomu v tej chvíli Jozef musel čeliť.
Hrozba smrti
Niekto chce zabiť Ježiša, Božieho Syna. Často prehliadame detaily, lebo poznáme celok. Jozef ho však nevedel! Vedel len, že niekto chce, aby Ježiš zomrel. Prečo musel Pán utekať? Veď je Boh! Teofylakt Ochridský má veľkú pravdu, keď vraví: „Dokonca aj Pán musí utekať, aby dokázal, že je skutočne človekom. Pretože ak by padol do Herodesových rúk a prežil, naznačovalo by to, že ľudský je len jeho výzor.“ O svätom Jozefovi nám to prezrádza, že to nebola žiadna pretvárka. Možno to bola súčasť Božieho plánu, no celkom isto nie toho Jozefovho. Jozef bol vystrašený, ale nemal čas sústrediť sa na to. Nepýtal sa anjela žiadne ďalšie otázky. Nechcel vysvetlenia. Vôbec sa nepýtal na okolnosti takýmto štýlom: „Dobre, Bože. A teraz mám ako čo robiť? Nemám povolenie pracovať v Egypte a už vôbec nehovorím ich rečou… A pochybujem, že všetko zmestím na jedného somárika. Veď potrebujeme jesť…“ Slovka nepreriekol.
Dlhá cesta
Egypt je ďaleko. Veľmi ďaleko. Takmer sedemsto kilometrov! Taká diaľka aj autom trvá prinajlepšom sedem hodín. Cesta určite nebola vydláždená a už vôbec ju nechladil príjemný tieň stromov. A celkom určite nekráčali vždy za mesačného svetla a isto neprechádzali okolo luxusných hotelov. Ak denne prešli dvadsaťpäť kilometrov, čo je riadne namáhavé, na jednom oslíkovi, muselo im to trvať bezmála tridsať dní. Navyše, museli zvládať neznesiteľnú púštnu horúčavu a kedykoľvek mohli natrafiť na lúpežníkov. Jednoducho, bola to nebezpečná cesta.
Nehovoriac o tom, že cestovali s dvojročným bábätkom. Hoci je dnes bežné cestovať za prácou, nebolo to tak vždy. Nehovorím len o manželskom páre. V minulosti nebolo zvykom, aby sa generácie presúvali. A aj tak uprostred noci anjel povedal Jozefovi, aby sa zbalili a sedemsto kilometrov putovali do neznámej krajiny. Do krajiny, v ktorej nikdy nebol a kde jeho ľud prenasledovali takmer dvestopätnásť rokov. Ak by hrozilo nebezpečenstvo, určite by mi to nenapadlo ako prvé útočisko. Jozef sa napriek všetkému nepýtal, ako to má urobiť. Nežiadal vedenie. Proste išiel.
Jednosmerný lístok
Ako posledné chcem spomenúť, že Jozef nemal poňatia, čo sa stane a kedy. Boh mu nepovedal: „Choď do Egypta na šesť mesiacov,“ ale: „Ostaň tam, dokým ti poviem.“ Viete si predstaviť tú konverzáciu so svojou manželkou? „Zlatko, anjel mi povedal, že sa máme presťahovať do Farga… teraz. Nemám tam ešte prácu a asi tam chvíľu pobudneme. A vlastne, asi by sme mali ísť hneď, nečakať do zajtra, lebo polícia chce zabiť nášho syna.“
Jozef bol tesár, čo v tých časoch nebolo vysoko postavené povolanie, a preto asi nemal veľa úspor. Žili zo zákazky na zákazku. Ak nemohol pracovať, nemohol zabezpečiť rodinu. Nemal žiaden fond v prípade núdze, ktorý by pokryl výdavky na tri mesiace. Preto bol tento čin úplným činom viery a poslušnosti voči Otcovej vôli. Svätý Jozef bol skutočným mužom. Spravil presne to, čo od neho Boh žiadal. Vždy a hneď. Štvrté prikázanie žil do posledného písmenka. Jeho vzor poslušnosti by sme sa všetci mali snažiť dôslednejšie nasledovať.
Mám pre vás výzvu: zamyslite sa nad príbehom svätého Jozefa. Predstavte si seba, ako kráčate v jeho topánkach. A teraz sa zamyslite nad svojím životom a kde ste povolaní do poslušnosti. Pamätajte na to, že poslušnosť sa nevzťahuje len na vašich rodičov. Katechizmus Katolíckej cirkvi (2199) o štvrtom prikázaní hovorí aj toto: „Žiada, aby sme preukazovali úctu, láskavosť a vďačnosť starým rodičom a predkom. Vzťahuje sa napokon na povinnosti žiakov voči učiteľom, zamestnancov voči zamestnávateľom, podriadených voči svojim predstaveným, občanov voči svojej vlasti a voči tým, ktorí ju spravujú a v nej vládnu.“
Svätý Jozef, patrón robotníkov, oroduj za nás!
