Meno Jozef - Joasaf znamená Jahve - obohatil, rozmnožil, dáva vzrast. Ako keby tým chcelo byť povedané, že čo Boh vloží do jeho rúk, to všetko sa nejakým spôsobom obohatí, rozmnoží. Francúzska stigmatička Marta Robinová predpovedala, že sv. Jozef bude svätým pre tretie tisícročie. Prečo? Aj preto, že Boh jej dal vidieť devastáciu rodín, deficit otcov, detronizáciu Boha - Otca v ľudských srdciach. Dal jej vidieť aj súčasné pandémie, ktoré sa prejavujú nielen v chorobách, ale aj v nedozretí mužov na úlohu otca či tiež rozšírenie homosexuálnych prejavov. Je azda Jozef - syn Jakuba, manžel Márie, len kópiou Jozefa Egyptského - syna Jakuba, ktorý stál na čele Izraela pred 1500 rokmi? Nie, Jozef ide ďalej a prekračuje značne kritickú hranicu ešte viac, ako jeho menovec spred 1500 rokov. Jozef prekročil túto hranicu vďaka Ježišovi, ktorého mal vo svojom dome. Zdanlivo sa opakuje istá cesta, ktorou v minulosti prešiel Jozef Egyptský, syn Jakuba - Izraela. Ale tu ide o čosi iné. Jozef pestún Ježiša Krista dáva nový zmysel tomuto „exodu“, návratu z Egypta. Prekračuje svoj strach, prekračuje hranice nedôvery Bohu. On nekonečne dúfa a verí Bohu. Prekračuje noci i dni, prekračuje svoje myslenie - verí úplne tomu, čomu v tej chvíli vôbec nerozumie.
„Iďte k Jozefovi!“ (Choďte za Jozefom!) Z ostatných pápežov spomenieme Svätého Otca Františka a emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorí v určitom prejave vzťahu úcty k sv. Jozefovi sa akoby zhodovali. Svätý Otec František býva v dome sv. Marty a na stolíku vedľa dverí jeho izby č. 201 leží drevená soška spiaceho sv. Jozefa. Stvárnenie spiaceho sv. Jozefa j e už rozšírené po celom svete. Pod pápežovou soškou ležiaceho Jozefa je veľa lístkov, ktoré obdŕžal, alebo napísal Svätý Otec Jozefovi. Všetci to vedia, že veľmi dôveruje Najsvätejšej Panne a sv. Jozefovi. Veď už 40 rokov sa modlí jednu a tú istú modlitbu k sv. Jozefovi. Stvárnenie figuríny sv. Jozefa vyjadruje, že sv. Jozef je ponorený do sna. Ale v skutočnosti táto rezba ho predstavuje - hoci počas nočného odpočinku - zároveň, hoci spí, výrazne načúva Božiemu hlasu a Božej vôli. A to najviac fascinuje Svätého Otca Františka. Soška, ktorá ukazuje osobu pohrúženú v sne nevyvoláva dojem spokojne spiaceho. Vo chvíľach, keď sa vedľa nej hromadia spomenuté lístočky s rôznymi prosbami, odkazmi, ktoré tam dáva Svätý Otec, postava sv. Jozefa akoby sedela opierajúca sa o celú horu tejto korešpondencie.
Svätý Otec František dáva takto sv. Jozefovi veľmi veľa úloh. Jeho predchodca - dnes emeritný pápež Benedikt XVI. 19. marca 1992 na slávnosť sv. Jozefa vo svojej homílii spomenul niečo podobné. Povedal: „Pred časom som videl v dome u známych reliéf sv. Jozefa, ktorý ma veľmi upútal. Reliéf pochádza z Portugalska z jedného barokového oltára. Zobrazuje nočný útek Svätej Rodiny do Egypta. Vidieť na ňom otvorený stan a vedľa stojaceho anjela. Vo vnútri stanu vidíme spiaceho Jozefa oblečeného ako pútnika vo vysokých čižmách, potrebných na prekonávanie náročných ciest. V prvej chvíli sa javí tento obraz ako nereálny, pretože ako môže byť pútnik tak hlboko pohrúžený do sna - takto tvrdo spať? Pri hlbšom zadívaní sa na tento výjav, začíname rozumieť jeho posolstvu. Sv. Jozef skutočne spí. Ale okrem toho dokáže zachytiť hlas anjela (porov. Mt 2,13). Akoby táto udalosť poukazovala aj na časť z Piesne piesní: „Zaspala som, ale moje srdce bdelo “ (VI’p 5,2). Telo človeka spí, ale jeho duša bdie. V tomto otvorenom stane vidíme človeka, ktorý najhlbším vnútrom svojej bytosti dokáže počuť hlas znejúci v jeho vnútri. Hlas, ktorý prichádza z výsosti. Vidíme človeka, ktorého srdce je dostatočne otvorené, aby počulo to, čo mu chce zvestovať živý Boh cez svojho anjela. V hĺbke svojej bytosti ľudská duša môže stretnúť samého Boha. V tom priestore sa sám Boh prihovára každému z nás a ukazuje nám svoju blízkosť. Jozef, aj keď je pohrúžený do sna, je otvorený na hlas prichádzajúci z výsosti. A napĺňa jeho vnútro. Jozef je človek, ktorý zjednocuje v sebe veľké sústredenie i pripravenosť odpovedať Bohu. Z otvoreného stanu nás pozýva, aby sme sa hoc len na chvíľu zastavili, aby sme sa odvrátili od velkého zhonu a naučili sa upriamovať svoj pohľad do vnútra, smerovať ho na Najvyššieho tak, aby sa On mohol dotknúť našej duše a prehovoriť k nám svojimi slovami. Velký pôst je časom, ktorý nás práve týmto zvláštnym spôsobom pozýva, aby sme sa vzdialili od prozaickej každodennosti a nasmerovali svoje kroky do vlastného vnútra.
„Iďte k Jozefovi!“ dodávame aj k týmto slovám emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorého odporúčanie i pozvanie nás vedie k tomu, aby sme hľadali v plnej dôvere pomoc u toho, ktorý je tak blízkym orodovníkom nás všetkých pri Ježišovi. Ale zároveň nás podnecuje, aby sme boli tými, ktorí majú neustále otvorené srdce, lebo Boh sa k nám prihovára či už priamo cez anjela, či nejakým iným spôsobom. Príklad Jozefa nám ukazuje, aká je dôležitá, ale aj možná táto otvorenosť a pripravenosť počúvať Boží hlas a plniť jeho vôľu. Iďte k Jozefovi, dôverujte mu, ale berte si z neho aj príklad.
Svätý Otec František 5. júla 2013 zasvätil Vatikán sv. Jozefovi v prítomnosti emeritného pápeža Benedikta XVI., pretože táto udalosť bola plánovaná ešte v čase trvania jeho pontifikátu. Tento fakt bol krásnym a jasným signálom značnej úcty Svätého Otca Františka a jeho predchodcu k sv. Jozefovi. Svätý Otec sa modlil slovami: „Svätý Jozef zasväcujeme ti naše každodenné radosti i zármutky, do tvojich rúk vkladáme nádeje i očakávania svätej Cirkvi. Zverujeme ti naše myšlienky, túžby i skutky, nech sa všetko deje v mene Pána JežišaZ osobnej spomienky si rád pripomínam ako na záver celomestských misií v Prešove podľa príkladu biskupa Jozefa Čárskeho, bolo mesto Prešov 17. marca 2002 znova zasvätené svätému Jozefovi. Takú radosť sme prežili aj v Rožňave na slávnosť sv. Jozefa 19. marca 2021, kedy som pri sv. omši vysielanej rádiom Lumen zasvätil diecézu i všetkých, ktorí sa k nám pripojili, Ženíchovi Panny Márie.
A tak poďme k Jozefovi! Izraeliti išli k Jozefovi a boli zachránení (porov. Gn 41, 56). Záchranu celého ľudstva začal Boh v inom čase cez druhého Jozefa, cez ženícha Panny Márie, ktorý bol podľa zákona považovaný za Ježišovho otca. Ako nás môžu obidvaja Jozefovia sprevádzať v našom živote? Jozefa Egyptského predali za otroka jeho najbližší - rodní bratia. Ježiša zradil za peniaze ten, ktorého prijal do spoločenstva najbližších, ktorého obdaroval plnou dôverou (porov. Lk 22, 3-5). Jozef Egyptský bol vrhnutý do žalára, lebo neprijal hriech (porov. Gn 39,10-20), Ježiš nespáchal nijaký hriech (porov. 1 Pt 2,22). Napokon pravda vyšla najavo a Jozef získal dôležité postavenie, avšak nie kvôli vlastným výhodám, ale aby zachránil Izraelitov, Egypťanov a ktovie ešte koľkých z iných národov. Ježiša na trón po Otcovej pravici vyprevádzalo po hroznom utrpení a ukrižovaní aj stotníkovo svedectvo: „On bol naozaj Boží Syn“ (Mt 27, 54). Stal sa naším Vykupiteľom, Sudcom, ale aj Zástancom, aby vo svojom milosrdenstve ponúkol všetkým večnú záchranu.
A ako môže súvisieť Ježišova pôstna i veľkonočná cesta so sv. Jozefom? Možno v jeho postoji ticha a odovzdanosti v plnení Božej vôle. Ježiš v tichu odovzdanosti niesol svoj kríž (porov. Jn 19, 17), skromné boli jeho slová pred Pilátom (porov. Jn 18, 33-38; 19, 8-11), ale mocné na kríži (porov. Lk 23, 34), keď odpúšťal a obracal sa k Otcovi. Odvtedy sa vždy s nádejou upierajú oči biednych ku Krížu svätému... Sv. Jozef sa stal po Panne Márii najväčším útočiskom núdznych a prosiacich, ktorí k nemu neustále „idú“ v plnej dôvere. Ešte aj vo chvíli umierania dvíhajú svoje prosby o pomoc - práve k nemu. V nebi je sv. Jozef veľmi blízko Ježiša - Sudcu, a tam už nie je ticho keď sa jedná o tých, ktorí sa k nemu často utiekali počas života, uctievali ho, nasledovali a prosili. Obrazne povedané: Jozef Egyptský mohol otvárať sýpky záchrany počas svojho života; sv. Jozef môže otvárať „sýpky Božieho milosrdenstva“ do konca vekov! Nestojí to za to, neustále k nemu „ísť“, ešte teraz počas života tu, na zemi, aby sme sa „zabezpečili pre večnosť“? Sv. Jozef štedro rozdáva spolu s Máriou zo „sýpok“, ktoré Ježiš Kristus naplnil bohatstvom svojho utrpenia, smrťou na kríži a potvrdil svojim zmŕtvychvstaním. „Božia sýpka“ preteká darmi Božieho milosrdenstva a Mária s Jozefom majú nesmieme veľké slovo pri ich rozdeľovaní. Sv. Jozef nebol pod Ježišovým krížom na Golgotě, pretože vtedy už nežil, ale ponúka svoju prítomnosť, môže a chce byť pri kríži každého človeka.
Použitá literatúra a zdroj:
CRESPI, O., NEGŘI, F.: Józef, człowiek, który prowadzi do Boga. Częstochowa, Święty Paweł, 2017.
GASNIER, M.: Józef milczący, Poznán, Flos carmeli, 2013.
MARTINEZ, R., L.: Józef słuchający. Poznań, Flos carmeli, 2014.
PELANOWSKI, A.: Dom Józefa. Częstochowa, Wydawnictwo Paulinum, 2017.
SILVA, M., F.: Bóg wie lepiej. Kraków, Wydawnictwo AA, 2018.
httns: //www, kbs. sk/obsah/sekcia/h/dokumentv-a-whlasenia/p/dokumentv-papezov/c/apostolskv-list-patris-corde