Autor: P. Tomáš Švingál | Dioecesis Neosoliensis
Zdroj: © Duchovný Pastier, č. 10/2021, s. 469-472 | vydáva Spolok sv. Vojtecha | Trnava 2021
Datum napsání:
08.12.2021
Dejinný a liturgický vývoj úcty k sv. Jozefovi - piata časť | Svätý Jozef v liturgii na Slovensku
Úcta k sv. Jozefovi
V dogmatická konštitúcii Druhého vatikánskeho koncilu Lumen gentium sa píše, že Mária má v Cirkvi po Kristovi najvyššie a pritom nám najbližšie miesto. [1] Ak Márii prináleží takáto úcta, tak po Najsvätejšej panne žiaden svätý nežiari tak mnohonásobnou nádherou ako sv. Jozef. [2]
Katolícka cirkev má po úcte k Bohu odstupňovaný vzťah úcty k svätým:
Latria - klaňanie sa, patrí len Bohu
Hyperdulia - nadúcta patrí Božej Matke
Protodulia - prvotná úcta patrí sv. Jozefovi
Dulia - úcta patrí anjelom a ostatným svätým.
„Treba zdôrazniť, že konečným cieľom úcty k svätým je Božia sláva a posvätenie človeka prostredníctvom života dokonale zladeného s Božou vôľou a nasledovanie čností tých, ktorí boli vynikajúcimi Pánovými učeníkmi.“ [3] Vzťah k svätým sa teda z uvedeného chápe ako zintenzívnenie kultu vzdávaného Bohu. [4] Úplný kult, nazývaný absolútny, patrí ale len Bohu. Jozefovi, pre mimoriadne blízky vzťah k Ježišovi, patrí prvoúcta. Základom veľkého povýšenia sv. Jozefa (nad apoštolov aj mučeníkov) bol jeho mimoriadne blízky vzťah k Ježišovi. Z blízkosti človeka k Bohu patrí totiž človekovi úcta. [5] Jozef - spravodlivý muž - žil život pravej zbožnosti, porov. Ž 1, 1-6. [6] Keďže Ježiš bol podriadený Jozefovi, toto Slovo ho poslúchalo a ctilo tak, ako si to zaslúži otec od svojich detí. [7] Cirkev mala Jozefa vždy vo veľkej úcte - hneď po Preblahoslavenej Panne. [8] Avšak na Jozefa nemožno aplikovať náuku o nepoškvrnenom počatí (svätý vznik v lone matky). Pápež Pius IX. (1846 - 1878) v bule Ineffabilis Deus [9] (r. 1854) hovoril, že nepoškvrnené počatie sa výnimočne vzťahuje iba na Matku Božiu; porov. aj pápež Pius XII. (1939 - 1958) encykliku Fulgens corona [10] (r. 1953).
Božie zjavenie trojnásobne podporuje úctu veriacich k Jozefovi - z úcty k ľuďom, z úcty k svätým a z úcty k nemu samému. Úcta k človeku má dva základné dôvody: - vieroučný - všetci ľudia sú deti jedného nebeského Otca; - mravoučný - dobrý vzťah k druhému ničí egoizmus a buduje altruizmus. Ex 20, 12: „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“ Úcta k svätým ľuďom jej opísaná v listoch apoštola sv. Pavla výrazom „napodobňujte ma“. Napodobňovanie je prejavom úcty, lebo „zaangažuje“ človeka. Pavol ako taký (ani iný svätec), nie je absolútnou normou; normou sa stal preto, lebo sám sa „normoval Kristom“ a tým privádza iných k spáse. 1 Kor 11, 1: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista“ (porov. tiež Hebr 13, 7). Svätí nám dali príklad svojím životom, keď sa celí oddali Bohu, nášmu Otcovi. Úcta k Jozefovi je z Božieho zjavenia. Lk 2, 51: „Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im (Márii a Jozefovi) poslušný.“ Mt 1, 21: „Porodí syna a dáš mu meno Ježiš.“ [11]
Uctievanie obrazu sv. Jozefa
Kresťanské uctievanie obrazov nie je v rozpore s prvým prikázaním, ktoré zakazuje modly. Veď „úcta k obrazu prechádza na vzor“ a „kto uctieva obraz, uctieva osobu, ktorá je na ňom namaľovaná.“ [12] Úcta, ktorá sa vzdáva posvätným obrazom, je „nábožná úcta“, a nie adorácia, ktorá patrí jedine Bohu. „Náboženský kult sa nepreukazuje obrazom, nakoľko sa berú do úvahy v sebe samých ako nejaké veci, ale nakoľko sú obrazmi, ktoré vedú k vtelenému Bohu. No úkon [úcty], ktorý smeruje k obrazu ako obrazu, sa nezastavuje pri ňom, ale smeruje k tomu, koho je obrazom.“ [13] Kult svätých sa prejavuje v eucharistickej obeti, keď spoločným plesaním chválime slávu Božej velebnosti a všetci vykúpení v Kristovej Krvi z každého kmeňa a jazyka, ľudu a národa zhromaždení v jednu Cirkev, jedným chválospevom zvelebujeme Trojjediného Boha. „Lenže pamiatku svätých v nebi si uctievame nielen pre ich príklad, ale ešte viac preto, aby sa pestovaním bratskej lásky upevňovala jednota celej Cirkvi v Duchu (porov. Ef 4, 1-6). Lebo ako nás kresťanské spoločenstvo putujúcich privádza bližšie ku Kristovi, tak nás spoločenstvo so svätými spája s Kristom, z ktorého ako z prameňa a hlavy prúdi všetka milosť a život Božieho ľudu.
Preto je naozaj správne, aby sme mali v obľube týchto priateľov a spoludedičov Ježiša Krista, ako aj našich bratov a význačných dobrodincov, a vzdávali za nich Bohu povinné vďaky, aby sme ,ich vzývali a utiekali sa o ich orodovanie, pomoc a ochranu, a tak dosiahli Božiu priazeň skrze jeho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, ktorý je náš jediný Vykupiteľ a Spasiteľ.“ Lebo každý opravdivý prejav našej lásky k svätým je svojou povahou zameraný na Krista a v ňom má svoj cieľ, pretože on je ,koruna všetkých svätých“; a skrze neho smeruje k Bohu, ktorý je obdivuhodný vo svojich svätých a v nich je oslávený. Naša jednota s nebeskou Cirkvou sa uskutočňuje naozaj vznešeným spôsobom hlavne v posvätnej liturgii, v ktorej na nás pôsobí prostredníctvom sviatostných znakov sila Ducha svätého, keď spoločným plesaním slávime chválu Božej velebnosti a všetci, vykúpení v Kristovej krvi z každého kmeňa a jazyka, ľudu a národa (porov. Zjv 5, 9), zhromaždení do jednej Cirkvi, spoločným chválospevom zvelebujeme trojjediného Boha. Keď teda slávime eucharistickú obetu, spájame sa v tej najväčšej miere s kultom nebeskej Cirkvi, uctievajúc si vo svätom spoločenstve predovšetkým pamiatku slávnej Márie, vždy Panny, ale aj svätého Jozefa a blahoslavených apoštolov a mučeníkov, a všetkých svätých.“ [14]
Sv. Jozef v umení
Sv. Jozef je najčastejšie znázorňovaní v jednej ruke s ľaliou a v druhej drží dieťa Ježiša (prípadne aj s tesárskym náradím). Kalichy ľalie predstavujú sv. Jozefa, ktorého Boh ustanovil hlavou a vodcom svätej rodiny. Každá farba má svoj význam. Biela znamená čistotu a pre túto anjelskú čistotu patrí sv. Jozefovi snehobiela ľalia. Biela farba má nádych posvätná. Lístky ľalie sú z oboch strán biele podobné vnútornej i vonkajšej čistote. Biele a neporušené bolo jeho srdce, vôľa, zrak, rozum, jazyk i jeho telo. Ľaliový kvet má šesť lístkov a sv. Jozef obdržal od Boha šesť zvláštnych milostí. Prvý lístok ukazuje, že je nemožné, aby si niekto z ľudí vyvolil svojho otca, a predsa sa tak v prípade sv. Jozefa stalo. Boží syn si sám vybral otca pre jeho dokonalú vnútornú cenu. Druhý lístok znamená veľkú česť sv. Jozefa, lebo môže nazývať Boha svojím synom. Ježiš nebol synom podľa prirodzenosti, ale podľa zákona. Tretí lístok znamená, že človek je snúbenec Matky Pána. Štvrtý poukazuje na tú zvláštnosť, že sv. Jozef bol otcom i panicom. Piaty nám ukazuje na ten div, že tvor sa stará o svojho tvorcu. Šiesty vyznamenává sv. Jozefa, lebo on bol vyvýšený nad všetky ľudských synov, pretože je pomocníkom Božej Trojice. [15]
Najslávnejšie zobrazenie sv. Jozefa je v parížskom Louvre „Jozef s chlapcom Ježišom v dielni“ od Georga de la Tour (r. cca 1642). Autor tu zobrazuje ešte tradičné zobrazenie sv. Jozefa ako starca. Najstaršie zobrazenie pripisované už tretiemu storočiu je na Severovom epitafe v Lateránskom múzeu v Ríme. Pochádza z katakomby Priscilla. Nápis epitafu znie: In Deo Vivas: „Nech žiješ v Bohu.“ Na kameni je scéna uctievania Mudrcov. Postava napravo je Jozef, ktorý ukazuje na Máriu. [16]
Jozef a Cirkev
Keď v smutných časoch bola Cirkev tak ukrutne prenasledovaná a sužovaná, že bezbožní sa nazdávali, ako by ju už pekelné mocnosti mali premôcť, biskupi z celého katolíckeho sveta vo svojom mene i mene zvereného ľudu predložili prosbu pápežovi, aby sv. Jozefa ustanovil za Ochrancu Katolíckej cirkvi. Túto prosbu opakovali aj na Prvom vatikánskom koncile r. 1870. Takto Pius IX. vyhovel žiadosti biskupov a v ťažkých časoch Cirkvi sv. Jozefa vyhlásil za patróna Katolíckej cirkvi. Pius IX. zveril celú Cirkev pod zvláštnu ochranu tohto svätého patriarchu. [17] Jeho nástupca Lev XIII., ktorý ako kardinál tiež bol podpísaný medzi biskupmi o presadenie sv. Jozefa za patróna Cirkvi, v encyklike Quamquam pluries odôvodnil, prečo treba sv. Jozefa považovať za zvláštneho patróna Cirkvi: „lebo bol Máriiným manželom a v očiach verejnosti Ježišovým otcom.
Je teda primerané a zodpovedajúce hodnote Jozefovej dôstojnosti, že tak ako voľakedy bdel nad nazaretskou rodinou, tak teraz so svojím nebeským poverením chráni a obraňuje Kristovu Cirkev.“ [18] Sv. Jozefovi sa zverujú tí, čo sa zasväcujú Bohu a volia si celibát pre nebeské kráľovstvo (Mt 19,12), kde majú vo sv. Jozefovi vzor a ochranu panenskej neporušenosti. Ďalej robotníci a remeselníci, ktorí pokladajú skromného tesára za svoj vzor a tiež zomierajúci, lebo podľa zbožnej viery sv. Jozef mal pri sebe v hodine smrti Ježiša a Máriu. Cirkev musí neprestajne vzývať Jozefovu ochranu.
Prostredníctvom otcovskej starostlivosti o Ježiša sv. Jozef z Nazareta ako hlava Pánovej rodiny v Božom pláne spásy hojne naplnil poslanie, ktoré mu bolo dané milosťou, a úplným priľnutím k počiatkom tajomstiev ľudskej spásy sa stal výnimočným príkladom veľkodušnej pokory, ktorú kresťanstvo veľmi vyzdvihuje, a svedkom tých spoločenských, ľudských a jednoduchých čností, ktoré sú potrebné, aby sa ľudia stali dôstojnými a autentickými nasledovníkmi Krista. [19] Aby bolo možné rozniesť prvú zvesť o Kristovi, alebo ju roznietiť nanovo, Cirkev potrebuje zvláštnu „moc z výsosti“, dar, ktorý nie je oddelený od príhovoru jeho svätých. [20] Cirkev sa spolieha aj na Jozefov vznešený príklad, ktorý tkvie v počúvaní Božieho slova a pripravenosťou verne plniť Božiu vôľu.
Ďalej je to príklad jeho života s opravdivými evanjeliovými čnosťami. Jozefov príklad a ochrana, keď sa ochotne venoval Ježišovej výchove a prijal láskavú starostlivosť o Máriu sa tiahnu od prvých storočí až dodnes. Jozef urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. V týchto slovách je celé poslanie, ktoré Boh zveril Jozefovi. Byť ochrancom Ježiša a Márie. Táto ochrana sa potom rozšírila na Cirkev. Cirkev sa odvtedy utieka pod ochranu sv. Jozefa a zveruje všetky svoje starosti, vrátane tých nebezpečenstiev, ktoré ohrozujú ľudskú rodinu.
[1] Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Lumen gentium, bod 54.
[2] Svedectvo o prvenstve sv. Jozefa vo svätosti vydávajú viacerí svätci i teológovia: sv. Bernardín Sienský, sv. Terézia od Ježiša, sv. František Saleský, Franeisco Suarez SJ, sv. Alfonz Mária Liguori... K nim sa pripája aj hlas magistéria, keď Lev XIII. v encyklike Quamquam pluries píše: Dôstojnosť Matky Božej nesporne stojí tak vysoko, že nemôže byť nič vznešenejšieho. Pretože však medzi najsvätejšou Pannou a svätým Jozefom bol uzatvorený manželský zväzok, nedá sa pochybovať o tom, že sa svätý Jozef priblížil ako nikto iný k onej najvyššej dôstojnosti, akú Bohorodička nesmierne vyniká nad všetky tvory.... Keď totiž dal Boh svätej Panne Jozefa za manžela, dal jej ho iste nielen ako životného druha, svedka jej panenstva, a ochranca jej cti, ale tiež preto, aby mal svojím manželským zväzkom podiel na jej vynikajúcej dôstojnosti. Porov. FILIP, Tajemství svätého Josefa. In: https://krystal.op.cz [online], [cit. 26.02.2019], Dostupné na internete: https://krystal.op.cz/obsah-51/
[3] KONGREGÁCIA PRE BOŽÍ KULT A DISCIPLÍNU SVIATOSTÍ, Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii, bod 212.
[4] Úcta k svätým nie je proti prvému Božiemu príkazu „Nebudeš mať iných bohov ktorým by si sa klaňal“ lebo sa podstatne líši od kultu adorácie, ktorý sa preukazuje vtelenému Slovu rovnako ako Otcovi a Duchu svätému, ale ho nanajvýš ho napomáha. Porov. KKC, čl. 971.
[5] Porov. STh II-II q. 103 a.4 ad 2.
[6] „Klasický obraz spravodlivého vykresľuje Žalm 1. Môžeme ho považovať aj za duchovný portrét svätého Jozefa. Podľa tohto žalmu spravodlivý je človek, ktorý žije v živom kontakte s Božím slovom a ,má záľubu v Pánovom zákone.' Podobá sa stromu zasadenému pri vodnom toku, ktorý neprestáva rodiť ovocie. Vodným tokom, z ktorého sa živí, mieni živé Božie slovo. Božia vôľa nie je preňho zákon uložený zvonka, ale radosť. Zákon sa pre nich automaticky stáva evanjeliom, radostnou zvesťou, pretože ho číta v osobnom láskyplnom obrátení sa k Bohu a v tejto perspektíve sa ho učí chápať a žiť.“ RATZINGER, Ježiš Nazaretský. Prológ: Ježišovo detstvo, s. 40.
[7] Porov. JÁN PAVOL II., Redemptoris custos, bod 8.
[8] Porov. JÁN PAVOL II., Redemptoris custos, bod 28.
[9] PIUS IX., InejfabilisDeus. In: https://www.papalencyclicals.net/Ionline]. [cit. 10.02.2020], Dostupné na internete: https://www.papalencyclicals.net/pius09/p9ineff.htm
[10] PIUS XII., Litterae encyclicae: Fulgens corona. In: In: A4S, 45, r. 1953, s. 577-592.
[11] Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 131-132.
[12] KKC, čl. 477; 2132.
[13] KKC, čl. 2131.
[14] DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Lumen gentium, bod 50.
[15] Porov. STEPÁNOVÁ, Teologie svätého Josefa v časopise Lilie svätého Josefa, s. 27.
[16] Hoci niektorí sa domnievali, že to môže byť prorok Balám, ktorý ukazuje na hviezdu (Nm 24, 17). The Epitaph of Severa. In: http://osjusa.org/ [online]. [cit. 25.01.2020]. Dostupné na internete: http://osjusa.org/st-joseph/art/the-epitaph-of-severa/
[17] Porov. PIUS IX., Quemadmodum Deus. In: ASS, 06, r. 1870-1871, s. 193-194.
[18] JÁN PAVOL II., Redemptoris custos, bod 28.
[19] Porov. Dekrét o zmene v Rímskom misáli. In: https://www.kbs.sk/ [online]. [cit. 14.09.2019]. Dostupné na internete: https://www.kbs.sk/obsah/sekeia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-konferencie-biskupov-slovenska/c/dekret-o-pouzivani-formul-v-kanone
[20] Porov. JÁN PAVOL II., Redemptoris custos, bod 29.
