O dejinách liturgickej úcty na Slovensku napísal pomerne obšírnu štúdiu prof. Peter Volek. [1] Budeme sa preto venovať aktuálnemu liturgickému posunu týkajúceho sa sv. Jozefa. Konferencia biskupov Slovenska po prerokovaní na 75. plenárnom zasadaní (3. - 4. júla 2013 v Nitre), schválila slovenské znenie zmienky sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, v eucharistických modlitbách (v II., III. a IV. eucharistickej modlitbe) svätej omše dekrétom zo dňa 8. augusta 2013. Vatikánska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí potvrdila schválené slovenské znenie dekrétom zo dňa 8. októbra 2013. Od 1. decembra 2013 sa na Slovensku v eucharistických modlitbách svätej omše spomína aj meno svätého Jozefa, ženícha Panny Márie. Konferencia biskupov Slovenska vydala 26. novembra 2013 v tejto veci dekrét podpísaný jej predsedom, Mons. Stanislavom Zvolenským, bratislavským arcibiskupom metropolitom. [2]
Vo svätých omšiach sa tak v eucharistických modlitbách na mieste vyjadrujúcom túžbu veriacich po spoločenstve so svätými, na prvom mieste s Pannou Máriou, pridáva aj formula „so svätým Jozefom, jej ženíchom“. [3] Konferencia biskupov Slovenska ďalej rozhodla (17.3.2015), že k štvrtému a piatemu tajomstvu radostného ruženca sa pridá taktiež zmienka o sv. Jozefovi, ženíchovi Panny Márie. Návrh doplniť názov tajomstva o túto zmienku podala Teologická komisia KBS. Biskupi Slovenska ho schválili na svojom 80. plenárnom zasadnutí v Melčiciach. Keďže sa ruženec opiera o Evanjelium [4] a svätý Jozef, ženích Panny Márie, bol podľa Svätého písma prítomný pri obetovaní dieťaťa Ježiša chráme, a tiež pri nájdení 12-ročného Ježiša po sviatkoch v Jeruzaleme tak doplnené znenie tajomstiev plnšie vystihuje obsah biblických udalostí a zároveň sa týmto krokom prehĺbi aj úcta k sv. Jozefovi.
Nové znenie tajomstiev je takéto:
štvrté tajomstvo: „Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme obetovala"
piate tajomstvo: „Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme našla. [5]
Liturgický problém: sv. Jozef - ženích čí manžel?
O vhodnosti výberu v slovenskom preklade sv. Jozefa ako ženícha a či manžela Panny Márie na Slovensku prebehla polemika.
A. Jaroslav Rindoš rozoberal, že výraz ženích v prípade sv. Jozefa a jeho spomienky v eucharistických modlitbách, je neakceptovateľný a treba ho nahradiť výrazom manžel. A uvádza dôvody, pre ktoré hovorí jasné nie pre ženícha:
1. Nerešpektuje biblické svedectvo ako celok: Jozef sa v evanjeliách opisuje ako zasnúbený s Máriou (Mt 1,18; Lk 1, 27; 2, 5) len v prechodnom období, v počiatkoch ich vzťahu (v skutočnosti aj vtedy išlo o zosobášenie v pravom slova zmysle). no neskôr sa nebál Máriu vziať k sebe (Mt 1, 20.24) a žil s ňou - a s Ježišom - pod jednou strechou v legitímnom manželstve (Mt 2, 23; Lk 2, 39. 41-42. 51).
2. Upiera sv. Jozefovi výsadu, ktorej sa mu dostalo práve prostredníctvom manželskej zmluvy s Máriou (Porov. Pápež Lev XIII., encyklika Quamquam pluries).
3. Podsúva nesprávnu ideu o rodine: Má byť vzorom pre naše rodiny rodina založená na voľnom zväzku?
4. Znehodnocuje argument sv. Matúša vzhľadom na Mesiáša: Ak Jozef bol len ženíchom Panny Márie, potom Ježiš nie je Mesiáš z rodu Dávida.
5. Nerešpektuje požiadavku sv. Jána Pavla II., ktorú vyjadril v exhortácii o sv. Jozefovi: „Tak ako je pre Cirkev dôležité vyznávať Ježišovo panenské počatie, rovnako dôležité je zastávať i Máriino manželstvo s Jozefom“ [6] a [7]
B. Liturgická komisia odôvodňovala preklad do slovenčiny nasledovne: v slovníkoch sa „sponsus“ prekladá ako ženích alebo snúbenec. Manžel sa vyjadruje latinským „coniux“, „maritus“. Sväté písmo síce v slovenskom preklade uvádza, že Jozef bol zasnúbený s Pannou Máriou (Mt 1,18), i že bol jej manželom (Air 1. 16). Pri zavedení zmienky sv. Jozefa do Prvej eucharistickej modlitby sa však zvolil latinskv vyraz „sponsus“ a od prvých slovenských prekladov sa v slovenčine uvádzalo - ženích -. Pri doplnení do ďalších eucharistických modlitieb sa nadviazalo na tento preklad, ktorý nie je dôvod spochybňovať. Výraz „ženích“ zahŕňa aj snúbenectvo aj manželstvo. Napokon viac odzrkadľuje (oproti výrazu „manžel“) osobitnú čistotu sv. Jozefa a Panny Márie. Podobne je to vyjadrené aj v iných jazykoch (napr. v taliančine sa uvádza „sposo“ a nie „marito“).
C. Ján Dubina [8] odôvodňoval preklad podobne: „Aj keď je možné diskutovať o tom. Či je lepšie používať označenie ,ženích1 alebo ,manžeľ, nie je jednoduché vybrať riešenie. (...) Pri prvom preklade Rímskeho misála do slovenského jazyka pred vyše štyridsiatimi rokmi sa prekladatelia rozhodli používať termín,ženích1 na označenie svätého Jozefa. Odvtedy sa tento preklad ujal a už niekoľko desaťročí sa takto používa v Prvej eucharistickej modlitbe. Teraz, keď Svätá stolica rozhodla o doplnení mena svätého Jozefa aj do ďalších eucharistických modlitieb, nadviazalo sa na tento text z Prvej eucharistickej modlitby, aby sa zachovala kontinuita a jednotná terminológia v liturgických textoch.“ [9]
D. Marián Chovanec [10] dogmaticky rozoberal Jozefa ako ženícha a manžela nasledovne: S pravdou, že Jozef bol manžel Panny Márie, vo všeobecnosti nie je žiaden problém, pretože je jasne doložená biblicky aj cirkevným Magistériom." [11] Otázka znie, či je správne používať na Jozefa aj výraz „ženích“. Veď „ak je Jozef manžel, tak už nie je ženích“ (manžel je ženatý muž; ženích, snúbenec je budúci manžel).... Avšak na výraz „ženích“ možno pozerať aj inak, nielen občiansko-právne.
Výraz možno chápať aj v súvislosti so starovekou paralelou (prirovnanie, podobnosť) medzi Máriou a Cirkvou, ktorú rozvíjali už starí cirkevní otcovia. Druhý vatikánsky koncil opísal vzťah medzi Máriou a Cirkvou v konštitúcii Lumen gentium. Mária je po svojom Synovi najdokonalejším obrazom slobody a oslobodenia ľudstva i vesmíru, Mária je celá svätá. [12] Mária je najvynikajúcejšou, jedinečnou členkou Cirkvi [13] a zároveň je príkladným typom, predobrazom Cirkvi. [14]
Cirkev je teda anticipovaná (zosobnená) v Márii a Mária, ako neuzatvorená do seba, nosí v sebe tajomstvo Cirkvi. Ak má Cirkev Ženícha - Krista (porov. Zjv 21, 2; Jn 3, 29; Lk 5, 34), tak je vhodné, aby Mária - predobraz Cirkvi, mala aj ženícha - Jozefa. Takto, v rámci spomínanej paralely a symboliky kresťania neraz (najmä v liturgii) používajú na Jozefa aj výraz „ženích“. To sa, napokon, odzrkadľuje aj v exhortácii pápeža Jána Pavla II. Redemptoris custos, v ktorej je výraz ženích, snúbenec (lat. sponsus) použitý 36-krát a výraz manžel (lat. coniunx, maritus)je použitý 46-krát. [15]
[1] Pozri VOLEK, P.: Dejiny liturgickej úcty svätého Jozefa vo svete a na Slovensku, s. 112 - 123.
[2] Porov. Dekrét o zmene v Rímskom misáli.
[3] Pozri tiež kapitolu 4.5 Úcta k sv. Jozefovi.
[4] PAVOL VI., Marialis cultus (bod 46).
[5] Porov. Správa z rokovania slovenských biskupov na 80. plenárnom zasadaní KBS. In: https: www. kbs.sk/ [online]. [cit. 02.10.2019].
[6] JÁN PAVOL II., Redemptoris custos, bod 7.
[7] Porov. RINDOŠ, J.: Nie „ženích“ ale: sv. Jozef, „manžel“ Panny Márie. In: http://www.teoforum.sk [online]. [cit. 27.08.2019.
[8] Ján Dubina SL.D., liturgista a Pápežský ceremoniár.
[9] Okrem toho J. Dubina cituje aj M. Chovanca. Porov. DUBINA, Bol svätý Jozef manželom alebo ženíchom Panny Márie.
[10] ThDr. Marián Chovanec, banskobystrický biskup, dogmatik a prednášajúci dogmatickú teológiu na RKCMBF UK.
[11] Porov. Mt 1,19 n; KKC, čl. 437; JÁN PAVOL II., Redemptoris custos, body 2-3.
[12] Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Lumen gentium, bod 59, 56.
[13] Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Lumen gentium, bod 53.
[14] Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Lumen Gentium, bod 63.
[15] Porov. CHOVANEC, M.: Katolícka náuka o svätom Jozefovi. Prvá časť, s. 124.