Sv. Jozef - Ježišov otec (21. 3.1999): V prvom rade pápež videl v Jozefovi, ako povolaného pred zákonom za pozemského otca Vteleného Slova, zvláštny odraz Božieho otcovstva. Po druhé hovoril o Jozefovej službe - byť otcom. Jeho otcovstvo bolo konkrétne vyjadrené v tom, že urobil zo svojho života službu. Po tretie pápež odporučil všetkých otcov ako aj biskupov a kňazov sv. Jozefovi, aby pri výkone svojich povinností vedeli byť obrazom Božej prozreteľnosti a vernej lásky.
Sv. Jozef-vzor čností (18.3.2001): Sv. Jozef je pre nás predovšetkým vzorom viery. Tak ako Abrahám žil vždy v Božej prozreteľnosti tak obaja nám dávajú posilňujúci príklad zvlášť vtedy, keď Boh chce, aby sme mu uverili „na slovo“ hoci nemáme jasno v Jeho úmysloch. Sme tiež pozvaní k nasledovaniu sv. Jozefa v pokornej poslušnosti - čnosti ktorá je ukrytá v tichu a práci. Aká cenná je nazaretská škola pre súčasného človeka pokúšaného cez kultúru, ktorá najčastejšie oslavuje výzor a úspech, nezávislosť a falošné poňatie slobody. Je preto nevyhnutné však obnoviť správnu hodnotu jednoduchosti a poslušnosti, rešpektovania a hľadania lásky k vôli Božej. Svätý Jozef žil, aby slúžil svojej neveste a Božiemu Synovi; a tak sa stal veriacim jasným svedectvom toho, že „vládnuť znamená „slúžiť“. Z Jozefovho príkladu môžu čerpať tí, ktorí v rodine, v škole a v Cirkvi zohrávajú úlohu „otcov“ a „sprievodcov“.
Sv. Jozef vzor a sprievodca biskupov (19. 3. 2001): Jozef ako verný a múdry služobník prijal s poslušnosťou Božiu vôľu, ktorá mu zverila rodinu na zemi, aby ju obkolesoval každodennou ochranou. V tejto misii, sv. Jozef zostal verný a s láskou. Preto ho Cirkev ukazuje ako osobitný vzor služby Kristovi a jeho tajomného plánu spásy. Ďalej pápež v homílii priblížil tajomstvo Jozefovo otcovstva, keď Ježiš pripomína rodičom pri strate (Lk 2, 48-49) na prednosť toho, ktorého nazýva „Otec“, a tak odkrýva skutočnú úlohu Márie a Jozefa.
Jozef je skutočne manželom Márie a Ježišovým otcom, podľa slov Márie: „Tvoj otec a ja sme ťa hľadal“. Jeho manželské a otcovské poslanie je však úplne podriadené Božiemu otcovstvu. Takto sa má Jozef Nazaretský stať učeníkom Ježiša samotného: zasvätiť svoj život službe jednorodenému Synovi Otca a panenskej Matky Márii. Pokračuje v tejto misii voči Cirkvi, mystickému telu Krista, o ktoré sa stará opatrne, rovnako ako chudobná rodina Nazaretov. Biskupi v kresťanskej komunite zohrávajú rolu v mnohých ohľadoch podobných sv. Jozefovi. Byť verný a rozumný služobník, ktorého Boh umiestnil nad svoju svätú rodinu, aby prevzal otcovskú ochranu nad svojím Synom. Otcovia sú pastiermi Cirkvi, povolaní konať ako služobníci rozumní a verní. Sú poverení každodennou starostlivosťou o kresťanský ľud, ktorý s ich pomocou môže bezpečne nasledovať cestu k kresťanskej dokonalosti.
Sv. Jozef - človek viery a modlitby (17. 3. 2002): S veľkou diskrétnosťou s akou Jozef vypĺňal misiu zverenú od Boha sa tým viac zdôrazňuje jeho viera, ktorou vždy načúval Bohu a snažil sa pochopiť Jeho vôľu, aby celým srdcom i zo všetkých síl bol mu poslušný. Preto evanjeliá nazývajú ho človekom spravodlivým (Mt 1,19). Spravodlivý je ten, kto sa modlí, kto žije vierou a snaží sa konať dobro v každej konkrétnej životnej situácii. Viera kŕmiaca sa modlitbou toto je ten najcennejší poklad, ktorý nám sv. Jozef dáva.
Sv. Jozef - vzor ľudskej práce (19.3.2003): Sv. Jozef musel udržať rodinu každodennou ťažkou prácou vlastných rúk. Preto je správne, keď Cirkev ho ukazuje ako patróna ľudskej práce. V tomto súvise pápež ponúkol reflexiu nad vážnosťou úlohy práce v žití človeka, rodiny a spoločnosti. Človek je podmetom a hlavným vykonávateľom práce. Vo svetle tejto pravdy možno dobre pochopiť zásadný vzťah existujúci medzi osobou, prácou i spoločnosťou. Ľudská činnosť - pripomína Druhý vatikánsky koncil - má svoj pôvod v človeku, rovnako je aj zameraná na človeka. V zhode s plánom i Božou vôľou práca má zodpovedať skutočnému dobru ľudstva a umožniť človeku tak jednotlivo, ako aj v spoločnosti naplno rozvíjať a realizovať jeho integrálne povolanie.
Ján Pavol II. na záver tejto generálnej audiencie pripomenul sv. Jozefa ako vzor nasledovania a ochranca pri práci. Sv. Jozef tak veľký a pritom tak pokorný svätý nech je vzorom pre kresťanských pracovníkov, ktorý sa k nemu utiekajú v každej situácii. Láskavej starostlivosti opatrovateľa Svätej rodiny z Nazareta pápež zveril mladých ľudí, ktorí sa pripravujú na povolanie, ktoré budú vykonávať v budúcnosti, nezamestnaných a tých, ktorí trpia krízou na trhu práce, rodiny a celý svet práce i jeho očakávania, výzvy, problémy i perspektívy.
Benedikt XVI. (2005 - 2013).
Benedikt XVI. sa viackrát dotkol sv. Jozefa pri rôznych príležitostiach. Bolo tomu tak pri Príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána (18.12.2005). Emeritný Svätý Otec vtedy pripomenul, že Jozefa nemožno obmedziť iba na právny aspekt ako človeka zasnúbeného Panne Márii. Veď on j e vzorom spravodlivého muža, ktorý v zhode so svojou nevestou prijíma Božieho Syna a bdie nad jeho ľudským rastom. Z mnohých pohľadov, ktoré sú obsiahnuté v Redemptoris custos Jána Pavla II., Benedikt XVI. v tomto príhovore vybral mlčanie sv. Jozefa, ktoré neukazuje na vnútorné prázdno, ale naopak na plnosť viery, ktorú nosí v srdci a ktorá vedie jeho myšlienky a skutky. Je to mlčanie vďaka ktorému Jozef v jednote s Máriou stráži Božie slovo, mlčanie upletené z neustálej modlitby Pánovho požehnania, adorácie jeho svätej vôle a odovzdania sa bez výhrad jeho prozreteľnosti.
Pri príhovore po modlitbe Anjel Pána: Nasledujme príklad sv. Jozefa v jednoduchosti a pokore (19. 3. 2006), pápež zdôraznil jeho podstatný význam v spásonosných dejinách keď sa Jozef preukázal ako autentický dedič Abrahámovej viery, viery v Boha ktorá usmerňuje udalosti dejín podľa svojho tajomného spásneho plánu. V Jozefovom príklade nás Benedikt XVI. povzbudil, aby sme verne uskutočňovali úlohy, ktoré nám zverila Božia prozreteľnosť a to v jednoduchosti a pokore. V homílii počas prvých vešpier zo Slávnosti sv. Jozefa (18. 3. 2009), pápež priblížil otcovstvo sv. Jozefa. Pripomenul, že hoci to nie je otcovstvo biologické predsa byť otcom znamená byť predovšetkým služobníkom života a rastu. Svätý Jozef tak ukázal dôkaz obrovskej oddanosti.
Kvôli Kristovi podstúpil prenasledovanie, exil a chudobu. Počas generálnej audiencie 19. decembra 2010 Benedikt XVI. vychádzal z evanjelia podľa Matúša, ktoré hovorí o narodení Ježiša, a to z pohľadu svätého Jozefa. Uskutočňuje sa dávne proroctvo z Iz 7,14, kedy panna počne a porodí syna. Svätý Jozef je predstavený ako „spravodlivý muž“ (Mt 1,19), verný Božiemu zákonu, ochotný plniť jeho vôľu. Preto vstupuj e do tajomstva vtelenia. Opustil myšlienku prepustiť potajomky Máriu, vzal šiju k sebe, pretože jeho oči v nej teraz už vidia Božie dielo. Jozef konal, „ako mu prikázal Pánov anjel“, istý si tým, že koná správne a dal mu meno Ježiš.
V katechéze: Svätá rodina je ikonou domácej cirkvi (28.12. 2011) pápež ponúkol niekoľko podnetov týkajúcich sa modlitby a vzťahu s Bohom práve prostredníctvom Svätej rodiny. „V rytme dní strávených v Nazarete, medzi skromným Jozefovým domom a jeho pracovňou, sa Ježiš naučil striedať modlitbu s prácou a ponúkať Bohu aj námahu vynaloženú na získanie chleba potrebného pre rodinu.“ V roku 2003 Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vydala dokument Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii. V tomto dokumente okrem iného sú spomenuté aj formy ľudovej pobožnosti zviazanej s kultom svätých, predovšetkým sv. Jozefa.
Svätý otec František (2013 - Súčasnosť).
František počas svojho pontifikátu spomínal viackrát sv. Jozefa napr. v homílii vo svätej omši počas slávnostného prevzatia pápežského úradu, ktorú slávil na sviatok svätého Jozefa (r. 2013), taktiež v tom istom roku pri oznámení zavedenia mena svätého Jozefa do Eucharistických modlitieb II., III., IV. (r. 2013), v katechéze pri generálnej audiencii (r. 2014), v príhovore rodinám v Manile (2015) a na 150 výročie vydania dekrétu Quemadmodum Deus keď vydal apoštolský list Patris corde (2020) a vyhlásil mimoriadny rok sv. Jozefa (8.12. 2020). V homílií pri oficiálnom začatí 266. pontifikátu pápeža František ďakoval Pánovi, že mohol sláviť svätú omšu na začiatku Petrovej služby na sviatok svätého Jozefa, ženícha Panny Márie a patróna univerzálnej Cirkvi a zdôraznil jeho úlohu ochrancu. Jozef ochraňuje diskrétne, pokorne, ticho. No je však neustále prítomný a úplne verný, hoci všetkému nerozumie. Svoje povolanie ochrancu prežíva v ustavičnej pozornosti voči Bohu, otvorený voči jeho znameniam, pripravený uskutočniť jeho a nielen svoje plány. Jozef je „ochrancom“, pretože dokáže načúvať Boha, necháva sa viesť jeho vôľou, a práve preto je pozornejší voči ľuďom, ktorí mu boli zverení. Vie reálne čítať udalosti, je pozorný voči svojmu okoliu a dokáže urobiť najmúdrejšie rozhodnutia. 20 V r. 2013 vložil Jozefovo meno do Druhej, Tretej i Štvrtej eucharistickej modlitby.
Táto zmena bola odpoveďou na mnohé písomné výzvy z celého sveta, ktorým chcel vyhovieť už Benedikt XVI. Jeho nástupca pápež František túto myšlienku podporil, schválil a kongregáciu pre Boží kult a disciplínu sviatostí poveril vydaním dekrétu Patemas vices (1.5.2013) o vložení mena sv. Jozefa do eucharistických modlitieb. V dekréte, aby bolo meno sv. Jozefa vložené do eucharistických modlitieb, podpísaným prefektom Antoniom Lloverom sa uvádza, že Jozef ako hlava rodiny a majúci nad Ním otcovskú opateru vyplnil milosť i zadanú mu úlohu. A pretože veriaci mali nepretržite úctu k sv. Jozefovi a vzdávali mu česť, Ján XXIII. v čase Druhého vatikánskeho koncilu nariadil vložiť jeho meno do pradávneho Rímskeho kánonu. Pápež Benedikt XVI. v súvislosti s pravdou o orodovaní svätých a s prítomnosťou svätých v našom pozemskom putovaní, aby nás priviedli ku Kristovi a s ním zjednotili, prijal prosbu vyslovenú v rôznych častiach sveta, ktorú neskôr potvrdil pápež František. Kongregácia Božieho kultu a disciplíny sviatostí preto nariadila, aby sa meno sv. Jozefa vložilo aj do II., III., IV. eucharistickej modlitby.
V katechéze (1.5.2013) Spoločná modlitba upevňuje rodinný život - pápež v dvoch krátkych myšlienkach poukázal na dve dôležité postavy v živote Ježiša, cirkvi i našom živote. Osoba Jozefa a Márie. Jozef je ten kto učí dieťa remeslu - to ukazuje dôstojnosť a význam práce. Kniha Genezis hovorí o podmanení zeme - to znamená obrábať ju, chrániť a starať sa o ňu vlastnou prácou (Gn 1,28; 2,15). Sv. otec preto vyzval k solidarite a povzbudil predstaviteľov verejných vecí, aby vyvinuli všetko úsilie a dali nový podnet k zamestnanosti. Znamená to starať sa o dôstojnosť človeka. Jediným spoločným stredom pozornosti sv. Jozefa a Panny Márie v tichu ich každodennej činnosti je Ježiš. Ide totiž o to aby bol On - rovnako ako pre Pannu Máriu a sv. Jozefa - stredom nášho myslenia, našej pozornosti a nášho konania.
Pri narodeninovej generálnej audiencii (17.12.2014) František hovoril o Ježišovi, ktorý ostal na periférii tridsať rokov. Evanjelista Lukáš rekapituluje toto obdobie takto: „Ježiš im bol poslušný“ - čiže Márii a Jozefovi. Ježiš to takto chcel. Ježišova cesta bola v tejto rodine. Nehovorí sa o zázrakoch, uzdraveniach a kázňach - neurobil v tom čase ani jednu. Nehovorí sa o kázaní, o zástupoch, ktoré sa zbiehajú; v Nazarete sa zdá, že všetko prebieha „normálne“, podľa obyčají nábožnej a pracovitej izraelskej rodiny: pracovalo sa, mama varila, konala všetky domáce práce,... Otec, tesár, pracoval a práci priúčal aj syna. Spolu tak vytvárali rodinu.
Koľko by otcovia mohli vyťažiť z príkladu Jozefa, spravodlivého muža, ktorý venoval svoj život starostlivosti a ochrane dieťaťa a manželky - svojej rodiny - v ťažkých úsekoch života! Každá kresťanská rodina, ako to robili Mária a Jozef, môže predovšetkým prijať Ježiša, načúvať mu, hovoriť s ním, chrániť ho, obraňovať, rásť spolu s ním, a takto robiť svet lepším. Tak to robievali aj Mária s Jozefom a nebolo to ľahké: koľko ťažkostí museli prekonať! Nebola to akási predstieraná rodina, nebola to rodina nereálna. Nazaretská rodina nás zaväzuje k tomu, aby sme objavili povolanie a poslanie rodiny, každej rodiny. A ako sa to udialo počas tých tridsiatich rokov v Nazarete, môže sa to udiať aj u nás: že sa pre nás stane normálnou láska, a nie nenávisť, že sa pre nás stane bežnou vzájomná pomoc, a nie ľahostajnosť či nepriateľstvo.
V príhovore Svätého Otca Františka rodinám, ktorý predniesol pri stretnutí s rodinami 16. januára 2015 v krytej hale štadióna „Mail of Asia Aréna” v Manile poukázal na dva aspekty z Jozefovho života a to odpočívať v Pánovi - kde modlitba je odpočívaním v Bohu a druhý aspekt vstať s Ježišom a Máriou - kde tieto cenné chvíle odpočinku, prestávky s Pánom v modlitbe, sú chvíľami, ktoré by sa nám mohlo žiadať predĺžiť. Ale rovnako ako sv. Jozef, aj my, keď začujeme Boží hlas, musíme sa zobudiť z nášho sna, musíme vstať a konať, v rodine musíme vstávať a konať.
V krátkosti si ešte priblížime jeho apoštolský list Patris corde (8.12.2020). V závere listu František sám formuluje čo je cieľom listu a to: zintenzívniť lásku k tomuto veľkému svätcovi, ktorý nás povedie k tomu, že bude vzývať jeho orodovníctvo a napodobňovať jeho čnosti a jeho elán. Obsah listu tvorí začiatočný biblický vstup, odkazy na predchádzajúce magistérium (pápež Pius XI., Pius XII., Ján Pavol II.) a význam a opodstatnenie vydania listu (z príležitosti 150. výročia vyhlásenia za Ochrancu Katolíckej cirkvi a tiež z dôvodu pandémie Covid-19 - pretože nikto sa nezachráni sám). Potom v siedmych kapitolách rozoberá pastoračno-duchovným spôsobom jeho atribúty: milovaný otec, nežný otec, poslušný otec, prívetivý otec - otec ktorý prijíma, otec odvážne vynaliezavý, pracujúci otec, tieň Otca. Človek sa teda nezachráni sám. Ježiš je jediný prostredník (1 Tim 2,5), ktorý je u Boha Otca naším zástancom (1 Jn 2,1), ktorý je stále živý, aby sa za nás prihováral (Hebr 7, 25; Rim 8,34).
Svätí teda pomáhajú všetkým veriacim, ktorí sú povolaní a zaviazaní k svätosti a k úsiliu o dokonalosť vo svojom stave. Príbehy svätcov sú konkrétnym dôkazom, že evanjelium sa dá žiť. Z tohto pozorovania sme mohli vidieť, ako cez celé storočia postava sv. Jozefa bola akoby v úkryte. Dôležitými medzníkmi bolo, keď v roku 1479 cez vyzdvihovanie čností cez sv. Bernardína Sienského, sv. Vincenta Ferrera a Jána Gersona pápež Sixtus IV. (1471-1484) voviedol do Rímskeho breviára ofícium o sv. Jozefovi. Pius IX. vydal 8. 12. 1870 dekrét Quemadmodum Deus, čím oživil kult sv. Jozefa v celej Cirkvi. 15. 8. 1889 Lev XIII. vydal encykliku Quamquam pluries, ktorá bola prvou čo sa dotýkala osoby sv. Jozefa. Na sté výročie Quamquam pluries Ján Pavol II. vydal apoštolskú exhortáciu Redemptoris custos (15.8.1989). A pápež František vyhlásil v r. 2020 mimoriadny Rok sv. Jozefa a vydal apoštolský list Patris corde (8.12. 2020). Dnes už teda možno povedať, že po Márii, Matke Božej, nemá v pápežskom magistériu žiadny svätec toľko priestoru ako sv. Jozef, jej snúbenec.