Autor: P. Tomáš Švingál | Dioecesis Neosoliensis
Zdroj: © Duchovný Pastier, č. 4/2021, s. 173-1790 | vydáva Spolok sv. Vojtecha | Trnava 2021
Datum napsání:
18.04.2021
Dejinný a liturgický vývoj úcty k sv. Jozefovi - prvá časť
Kresťania si vždy uctievali sv. Jozefa. Cirkev si však túto úctu osvojila pomerne neskoro. Do roku 1484 nebol sviatok sv. Jozefa zahrnutý do rímskeho kalendára a do roku 1726 nebolo jeho meno súčasťou ani litánií k všetkým svätým. Prvý kostol zasvätený Jozefovi dala postaviť sv. Helena (255? - 330?) v Nazarete v 4. stor. (1) Najstaršiu liturgickú úctu sv. Jozefovi spomína Hieronymovo martyrologium, (2) kde je spomenutý 18. marca. (3) V r. 510 hymnograf sv. Roman Sladkopevec napísal tropár: „S jasaním zvestuj, Jozef, Božie divy praotcovi Dávidovi, lebo si videl rodiť Pannu. Spieval si na slávu s pastiermi a mudrcami. Poklonil si sa Spasiteľovi, keď si prijal zvesť anjelov. Pros Krista Boha, aby spasil naše duše.“ (4) Koptskí kresťania (odvodzujúci svoj vznik od sv. Marka) v kláštoroch už v 4. - 5. stor. pravidelne čítali dielo História Jozefa tesára z časti vychádzajúce z apokryfov.
Okrem iného sa v ňom sv. Jozef predstavuje ako patrón dobrej smrti; vraj zomrel v dobrom zdraví 111-ročný. Koptská pravoslávna cirkev vznikla po r. 451. (5) Liturgická úcta v koptskej cirkvi bola zavedená v Egypte v 7. storočí. V 8. storočí (20. júla) uvádzajú liturgickú spomienku sv. Jozefa koptské kalendáre. (6) Výber dňa 20. júla nebol náhodný - zhodne s koptskou tradíciou a apokryfom Legenda o tesárovi Jozefovi, v tomto dni umrel sv. Jozef. (7) Od 7. stor. si začali veriaci uctievať Jozefov domnelý hrob v údolí Jozafát v Palestíne. (8) Západná cirkev v 8. stor. vložila meno Jozef - snúbenec Panny Márie - do martyrologia na 19. marca. Prečo práve 19. marca? Za čias rímskej ríše v tomto dni sa uctievala bohyňa Minerva (grétska Aténa; etruská Menrva) - patrónka remeselníkov. (9) Možno, že to vplývalo aj na dátum výberu sviatku sv. Jozefa, ale viac pravdepodobné je, že sa hľadal dátum, ktorý by nebol ďaleko od dátumu Zvestovania Pána (10), ktorý pripadá na 25. marec. (11) Od r. 850 začali na Východe sláviť sviatok sv. Jozefa dňa 26. decembra ako Sviatok Kristových rodičov. Koptská pravoslávna cirkev v 9. stor. ako prvá začala sláviť deň sv. Jozefa - 2. augusta.
Zdá sa, že z Východu sa tento kult dostal neskôr i do západnej Cirkvi. Od 9. stor. benediktíni v kláštore Rheinau slávili sviatok sv. Jozefa dňa 19. marca. (12) Celkovo sa však slávenie Jozefovho dňa rozšírilo až v 12. stor., keď si novozaložené rehole (najmä dominikáni a františkáni) zvolili sv. Jozefa za svojho nebeského patróna. V 12. storočí križiaci postavili v Nazarete kostol ku cti sv. Jozefa. (13) V Európe v roku 1129 bol sv. Jozefovi zasvätený kostol v Bologni a v roku 1140 v Alcester vo Veľkej Británii. (14) V starom rukopise z 13. storočia nachádzame ofí- cium sv. Jozefa s dátumom 19. marca. V 14. - 15. storočí sa tento kult výrazne rozšíril vďaka františkánom a karmelitánom, ktorí jeho slávenie zahrnuli do svojho breviára. Úctu k Jozefovi horlivo šírili aj viaceré veľké osobnosti, napr. sv. Brigita Švédska (cca 1303-1373), sv. Vincent Ferrer (1350-1419), kancelár Sorbonny (parížska univerzita) Ján Gerson (1363-1429), ktorý napísal dielo Josephina o svätom živote a čnostiach sv. Jozefa a sv. Bernardín Sienský (15) (1380-1444). Na konci 15. storočia v r. 1479 Sixtus IV. (1471-1481) schválil na 19. marca jednoduchý sviatok sv. Jozefa a v r. 1484 vložil ofícium sv. Jozefa do breviára. (16) V16. storočí dominikán a teológ Izidor Isolani (cca. 1480-1528) napísal spis Summa de Donis S. Joseph (Suma o daroch svätého Jozefa).'(17) Lev X. (1513-1521) bulou z 17. 3. 1521 udelil odpustky pútnikom do Cotignac (Francúzsko), v ktorom sa zjavil sv. Jozef spolu s Máriou a Dieťaťom Ježiš 10. 8.1519. Svätý sa v tom mieste zjavil ešte raz 7. 6. 1660. (18)
V r. 1517 vznikla dnes najstaršia náboženská spoločnosť sv. Jozefa: Figlie di S. Giuseppe. (19) V r. 1522 už existovalo vyše tristo prác hovoriacich o sv. Jozefovi v rozličných jazykoch. (20) Sv. Peter z Alkantary (1499-1562) vyzdvihoval čnosti sv. Jozefa. Sv. Terézia z Avily (1515 - 1582) prvý kláštor odovzdala pod ochranu sv. Jozefa. (21) Gregor XV. (1621-1623) 8.5.1621 sviatok sv. Jozefa povýšil na prikázaný sviatok a Urban VIII. ho definitívne stanovil na 19. marca. Tento dátum, zdá sa, má svoj pôvod v ľudových slávnostiach venovaných remeselníkom, krajčírom, obuvníkom, umelcom, maliarom, básnikom a hudobníkom. (22) Juan Escollar (1624-1700) španielsky karmelitán zložil hymny dodnes používané v Liturgii hodín na ranné chvály Caelitum, Ioseph, decus (Jozef, nebeská ozdoba) (23); vešpery Te, Ioseph, celebrent agmina caelitum (Nech teba Jozef ctia zástupy nadhviezdne); posvätné čítanie Iste, quem laeti (Jozef sme šťastní). (24) V r. 1633 kanonik Richard Dognon of Verdun vydal knižku o vzornom rodinnom živote sv. Jozefa. (25) „V 17. stor. sa sv. Jozef stal patrónom umierajúcich. Bolo to v čase posledného veľkého moru v Európe. Otcovia jezuiti vtedy poukázali na Jozefa - príkladného človeka, ktorý zomrel dobrou smrťou, lebo bol blízko pri Ježišovi. Zároveň založili Spolok dobrej smrti a vydávali knihy.“ (26)
Cisár Leopold I. (1640-1705) v r. 1676 dosiahol, aby bol Jozef vyhlásený za hlavného patróna Rímsko-nemeckej ríše a Habsburgovci si zvolili sv. Jozefa aj za osobného patróna svojho cisárskeho domu (r. 1677). Pápež Klement XI. (1700-1721) 4. 2. 1714 opätovne prikázal sláviť Sviatok sv. Jozefa v celej Cirkvi. (27) Pápež Benedikt XIII. (1724-1730) dekrétom zo dňa 19.12.1726 na žiadosť cisára Leopolda I. (1658-1705) vložil Jozefovo meno do Litániíku všetkým svätým. (28) Cisár Leopold svoju žiadosť odôvodnil vďačnosťou voči sv. Jozefovi za nadprirodzenú pomoc vo vojne (bitka pri Viedni, r. 1683). (29) Pápež Klement XII. (1730-1740) dňa 10.12.1730 potvrdil a obdaril odpustkami sebechlebské Spoločenstvo (bratstvo) sv. Jozefa. Tak sa obec Sebechleby stala centrom úcty sv. Jozefa na Slovensku. (30) Alfonz Mária Liguori (1696-1787) napísal sériu meditácií a kázní, ktoré výrazne odzrkadľujú učenie vtedajších teológov o sv. Jozefovi a jeho službe Ježišovi i Márii. (31) Bl. Alojz Guanella (1842-1915) v r. 1913 založil v Ríme modlitbové Združenie blaženej smrti sv. Jozefa.
Podporoval ho v tom pápež Pius X. (1903-1914), ktorý sa staral o prehĺbenie a rozšírenie úcty sv. Jozefa. Bl. Jean-Joseph Lataste OP (1832-1869). 10. mája 1868 otec Lataste poveril otca Jandela odovzdaním listu pápežovi Piovi IX., v ktorom žiadal o priznanie úcty k sv. Jozefovi. (32) Pápež bl. Pius IX. (1846-1878) vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie (1854) (33), sv. Jozefa však nespomína (34). Zvolal Prvý vatikánsky koncil (1868-1870 formálne ukončený 1960). Na tomto koncile boli zo strany biskupov podané dva návrhy týkajúce sa úcty sv. Jozefa: viac zvýšiť už jestvujúcu úctu sv. Jozefa (35) a vyhlásiť sv. Jozefa za patróna všeobecnej Cirkvi. (36) Pápež bl. Pius IX. ale ešte predtým, dekrétom z 10. 9.1847, zaviedol sviatok Ochrana sv. Jozefa (slávil sa tretiu stredu po Veľkej noci) (37). Po ukončení koncilu 8. decembra 1870 vyhlásil sv. Jozefa za Patróna univerzálnej (Katolíckej) Cirkvi (38) (Quemadmodum Deus). Tiež 7. 7.1871 vydal apoštolský list Inclytum Patriarcham, kde zosumarizoval históriu sv. Jozefa v liturgii až po ohlásenie za patróna cirkvi a vydal usmernenie ohľadom liturgických slávení (39).
Sv. Bernadeta Soubirousová (1844-1879) bola veľkou ctiteľkou sv. Jozefa tvrdiac, že „Panna Mária i jej ženích sa veľmi zhodujú“. (40) Lev XIII. (1878-1903) v encyklike Quamquampluries (Hoci viacerí) (41) z r. 1889 nástojčivo žiadal, aby sa aspoň v hlavnejších kostoloch konala pred sviatkom sv. Jozefa trojdňová pobožnosť. Tiež nariadil, aby sa po celý mesiac október po modlitbe posvätného ruženca, pridávala modlitba k svätému Jozefovi „K tebe sa utiekame sv. Jozef“. Zároveň odporúčal, aby mesiac marec bol zasvätený jeho úcte, a aby sa konali pobožnosti v chrámoch ako v mesiaci máji na počesť Panny Márie. Tiež poukázal na dôvody pre patrónstvo sv. Jozefa. Okrem toho predstavil sv. Jozefa ako vzor pre otcov rodín i pre robotníkov. Tiež v r. 1893 zaviedol sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa (42) a sám preň skomponoval hymny. Bl. Petra od sv. Jozefa (1845-1906) začala 14. 8.1895 s výstavbou svätyne sv. Jozefa v Barcelone (Španielsko) a 19. 3.1901 sa uskutočnila konsekrácia svätyne (43).
František Klíma (1847-1941) kňaz Brnianskej diecézy začal v roku 1890 vydávať mesačník Lilie sv. Josefa. Encyklika Quamquam pluries, ktorá jasne zdôrazňovala význam sv. Jozefa, sa stala pre farára Klímu inšpiráciou k vydávaniu mesačníka. Jeho snahou bolo v časopise sprostredkovať obraz sv. Jozefa čo najvernejšie. Časopis mal hlavne prispieť k rozšíreniu a upevneniu úcty k sv. Jozefovi. (44) (45) Sv. Josemaría Escrivá de Balaguer (1902-1975) vo viacerých knihách hovorí o sv. Jozefovi. Najobšírnejšie v knihe ísť s Kristom - ide o zbierku 18 homílií sv. Josemaríu podľa liturgického roka - v piatej kapitole: V Jozefovej dielni (39. - 56. bod) - rozoberá sv. Jozefa (46). Sv. Pius X. (47) (1903-1914) schválil 18. 3. 1909 dekrét Kongregácie obradov odobrujúcich Litánie k sv. Jozefovi a obdaroval ich odpustkami. (48) Tento dekrét vyjadruje vôľu pápeža nasledujúcimi slovami: Svätý otec Pius X. mal vždy osobitnú oddanosť a hlbokú úctu k slávnemu patriarchovi svätému Jozefovi, adoptívneho otcanášho Spasiteľa, najčistejšieho manžela panenskej Božej Matky a mocného orodovníka katolíckej cirkvi, ktorého meno pápež dostal pri krste, (49) Pápež Benedikt XV. (1914-1922) uviedol novú prefáciu o sv. Jozefovi 9. 4.1919. (50) V r. 1920 zasvätil Jozefovi deň stredu a mesiac marec. Apoštolským listom Motu proprio Bonum sane (25. 7. 1920) (51) vyzval veriacich, aby sa v búrlivých časoch prenasledovania utiekali o pomoc sv. Jozefa. (52) Pápež Pius XI. (1922-1939) viac ako štyri krát (53) v slávnostných príhovoroch sa venoval aj osobe sv. Jozefa. Bolo tak tomu: v r. 1928 keď hovoril o heroických čnostiach Jeannne-Elisabeth Bichier des Ages spoluzakladateľky Sestier od Svätého kríža, v r. 1935 keď hovoril o francúzskej rehoľníčke Émilie de Vialar, zakladateľky zhromaždenia sestier od Zjavenia sv. Jozefa, v r. 1937 prosil Jozefa - „strážcu Božieho Domu“ o pomoc pred hrozbou marxistického materializmu. (54) Pápež Pius XII. (1939 -1958) vyzval vo svojich prejavoch ctiť si sv. Jozefa. (55) Tak tomu bolo 10.4.1940, keď nabádal mladé manželské páry, aby sa odovzdali bezpečnej a sladkej ochrany manžela Márie. V roku 1945 keď vyzval ctiť si sv. Jozefa ako vynikajúci vzor a neporaziteľného obrancu.
O desať rokov neskôr (v roku 1955), Pius XII, znovu pripomenul sv. Jozefa (56), keď zaviedol sviatok sv. Jozefa robotníka (remeselníka).(57) Takto našiel svetový deň práce aj cirkevné posvätenie. (58) V pokoncilo- vom misáli dostal tento sviatok len stupeň ľubovoľnej spomienky. Pápež Ján XXIII. (1958-1963) v r. 1961 dal Druhý vatikánsky koncil pod jeho ochranu. V r. 1962 trinásteho novembra (teda deň pred hlasovaním o schéme o liturgii ako základu budúcej liturgickej konštitúcie Sacrosanctum concilium) kardinál Cicognani oznámil, že pápež sv. Ján XXIII. na žiadosť mnohých otcov sa rozhodol zaradiť meno sv. Jozefa do eucharistickej modlitby bezprostredne za menom Panny Márie (59) - dnes je to Prvá eucharistická modlitba (60). Toto rozhodnutie sa nepáčilo liturgistom a zástancom ekumenického dialógu. (61) Sv. Pavol VI. (1963-1978) v niekoľkých svojich prejavoch veriacim pripomínal, osobu sv. Jozefa. (62) Sv. Ján Pavol II. (1978-2005) vydal na sté výročie encykliky Quamquampluries apoštolskú exhortáciu s názvom Redemptoris custos. Rozdiel medzi oboma je práve ten, že kým Quamquam pluries je vydaná ako encyklika, Redemtptoris custosje apoštolskou exhortáciou. (63) Apoštolská exhortácia Jána Pavla II. je členená na šesť kapitol. Prvá Evanjeliový portrét hovorí o manželstve Jozefa s Máriou. Ako Mária počala mocou Ducha svätého práve v čase, keď bola zasnúbená s Jozefom. Jozef, keďže nevedel ako sa správať voči Máriinmu podivnému tehotenstvu, zamýšľal ju potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a poučil ho o tajomstve vtelenia. Jozef urobil ako mu to prikázal anjel, že má prijať svoju manželku a dať meno synovi Boha Ježiš.
Druhá Správca Božieho tajomstva začína tým, ako Mária po zvestovaní odišla k príbuznej Alžbete a tú po Máriinom pozdrave naplnil Duch Svätý. Mária sa už na začiatku stretla s vierou Jozefa a keď Alžbeta povedala o Márii, že je blahoslavená, lebo uverila, tak toto možno vzťahovať aj na Jozefa, pretože pozitívne odpovedal na Božie slovo. Ďalej Ján Pavol II. rozoberá službu Jozefovho otcovstva. Písmo zaznamenáva, že Ježiš nie je splodený z Jozefovho tela a napriek tomu nie je pozbavený otcovskej autority už od chvíle, keď dostáva úlohu dať dieťaťu meno. Boh povolal sv. Jozefa, aby uskutočňovaním svojej otcovskej úlohy slúžil osobe a poslaniu Ježiša. Potom pápež prechádzajednotlivé etapy Ježišovho Máriinho a Jozefovho života. Tu vidieť sv. Jozefa pri sčítaní ľudu, kde splnil významnú úlohu, keď úradne nahlásil do zoznamov Rímskej ríše meno Ježiš, čím sa vyjadrilo, že Ježiš patrí k ľudskému rodu ako človek podriadený zákonom a úradným inštitúciám, ale aj ako Spasiteľ sveta. Ďalej vidieť Jozefa pri narodení v Betleheme, kde bol očitým svedkom narodenia. Tiež pri obriezke, čo bolo prvou náboženskou povinnosťou, a Jozef vo vzťahu k Ježišovi pri tomto obrade uskutočňoval svoje právo a povinnosť. Sv. Jozef potom udeľuje dieťaťu meno, čím ohlásil poslanie tohto dieťaťa ako Spasiteľa. Jozef si splnil aj ďalšiu svoju povinnosť otca, a to vykúpenie prvorodeného. Jozef potom ochraňoval rodinu vo vyhnanstve po úteku do Egypta kvôli Herodesovmu príkazu povraždiť v Betleheme a okolí všetkých chlapcov práve zo strachu novonarodeného židovského kráľa.
Evanjeliá niekoľkými slovami sumarizujú dlhé obdobie Ježišovho skrytého života, počas ktorého sa Ježiš pripravoval na svoje mesiášské poslanie. Jediná epizóda z tohto skrytého života je opísaná v Evanjeliu podľa Lukáša. Jozef s Máriou hľadajú Ježiša. Ten je však v chráme v dome svojho otca. ďalej sv. otec zakončuje túto kapitolu tým, že Ježišov rast „v múdrosti, veku a v obľube u Boha i o ľudí“ (Lk 2, 52) sa uskutočňoval uprostred Svätej rodiny, pred očami Jozefa. Tretia kapitola Spravodlivý muž a manžel hovorí o pravde, ktorá je jedna z najdôležitejších svedectiev o Jozefovi a to práve tá, že Jozef bol muž spravodlivý. V štvrtej kapitole Práca ako vyjadrenie lásky Ján Pavol II. zdôrazňuje čnosť pracovitosti, pretože práca je dobrom človeka, ktoré pretvára prírodu a robí človeka v istom zmysle ľudskejším. V piatej kapitole Prvenstvo vnútorného života hovorí o vnútornom portréte Jozefa. Evanjeliá hovoria výlučne o tom, čo Jozef urobil. Jozef bol v každodennom styku s tajomstvom, ktoré prebývalo pod jeho strechou. V Jozefových činoch zahalených mlčanlivosťou sa objavuje krása hlbokej kontemplácie. V šiestej kapitole Patrón súčasnej Cirkvi pápež pripomína vyhlásenie Pia IX., ktorý ho vyhlásil za patróna Katolíckej cirkvi, aby Cirkev neprestajne vzývala Jozefovu ochranu.
Okrem apoštolskej exhortácie Redemptoris custos Ján Pavol II. sa tiež venoval sv. Jozefovi vo svojich príhovoroch a generálnych audienciách (napr. Sv. Jozef- Ježišov otec (r. 1999), Sv. Jozef - vzor ľudskej práce (r. 2003)); sv. omšiach (napr. Sv. Jozef vzor a sprievodca biskupov (r. 2001)); či meditáciách (napr. Sv. Jozef - vzor čností (r. 2001), Sv. Jozef - človek viery a modlitby (r. 2002)).
Z Apoštolského listu Svätého Otca Františka Patris corde
So srdcom otca: tak Jozef miloval Ježiša a preto ho vo všetkých štyroch evanjeliách nazývajú „Jozefov syn“. Matúš a Lukáš, dvaja evanjelisti, ktorí vyzdvihovali postavu sv. Jozefa, hovoria o ňom síce málo, avšak dosť na to, aby sme pochopili, akým typom otca bol a aké poslanie mu Božia prozreteľnosť zverila. Vieme, že bol jednoduchým tesárom (porov. Mt 13, 55), Máriiným snúbencom (porov. Mt 1,18; Lk 1, 27); „spravodlivým človekom“ (Mt 1,19), vždy pripraveným nasledovať Božiu vôľu, ktorá sa mu zjavila skrze Boží zákon (porov. Lk 2, 22. 27. 39) a v minimálne štyroch snoch (porov. Mt 1, 20; 2, 13.19.22). Jozef mal odvahu stať sa pred zákonom Ježišovým otcom a dať mu meno, ktoré mu zjavil anjel: „Dáš mu meno Ježiš“ (Mt 1, 21). Ako vieme, dať nejakému človeku alebo nejakej veci meno, ako to urobil Adam v rozprávaní z Knihy Genezis (porov. 2, 19-20), znamenalo v dávnych kultúrach nadviazať vzťah. Jozef spolu s Ježišovou matkou štyridsať dní po jeho narodení obetoval Dieťa Pánovi v chráme a vypočul si šokujúce Simeonovo proroctvo o Ježišovi a Márii (porov. Lk 2, 22-35). Aby uchránil Ježiša pre Herodesom, býval ako cudzinec v Egypte (porov. Mt 2, 13-18). Keď sa počas púte do Jeruzalema dvanásťročný Ježiš stratil, Jozef s Máriou ho s bolesťou hľadali a našli ho v chráme, ako sa zhováral s učiteľmi Zákona (porov. Lk 2, 41-50). Po Márii, Božej Matke, nijaký svätý nezaberá v pápežskom učení taký priestor, ako Jozef, jej ženích. Moji predchodcovia hlbšie rozpracovali posolstvo ukryté v nemnohých informáciách o sv. Jozefovi, ktoré nám odovzdali evanjeliá, aby lepšie objasnili jeho centrálnu úlohu v dejinách spásy: blahoslavený Pius IX. ho vyhlásil za „patróna Katolíckej cirkvi“, ctihodný Pius XII. ho predstavil ako „patróna robotníkov“ a svätý Ján Pavol II. ako „ochrancu Vykupiteľa“. Ľud ho vzýva ako „patróna dobrej smrti“.
(1) Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 136.
(2) Hieronymovo martyrologium bolo napísané medzi rokmi 420 až 450.“ CABAN, Liturgická úcta sv. Jozefa v dejinách, s. 40.
(3) Prvé zmienky kultu sv. Jozefa sa zaznamenali na kresťanskom východe. Galský biskup Arculf počas púte vo Svätej zemi dosvedčuje úctu k sv. Jozefovi z Nazareta (okolo roku 670). Porov. KRIVDA, Svätý Jozef - v liturgii sa zvýraznila úcta k nemu. In: www.katolickenoviny.sk [online]. [cit. 27.08.2019].
(4) PETRÁŠKO, Úcta k sv. Jozefovi, s. 5.
(5) CHOVA N EC, Jozefológia, s. 137.
(6) Porov. VOLEK, Dejiny liturgickej úcty svätého Jozefa vo svete a na Slovensku, s. 112. ADAM, Liturgický rok, s. 219.
(7) Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 20.
(8) Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 137.
(9) CHOVANEC, Jozefológia, s. 137.
(10) Sviatok Zvestovania Pána vznikol v 7. stor. Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 122.
(11) Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 20. Autor SCHAUBER, SCHINDLER, Rok se svätými, s. 111 prijíma obe vysvetlenia.
(12) CHOVANEC, Jozefológia, s. 137.
(13) Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 219.
(14) Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 25.
(15) Bernardín Sienský takto opisuje sv. Jozefa: „Koľko nežných bozkov si, blažený Jozef, dostal od neho! Milé ti bolo, keď Dieťa začalo hovoriť a volalo na teba ako dobre ti bolo, keď ťa objalo! S akou láskou si ho na cestách nechal odpočívať na svojich kolenách, keď maličký bol vyčerpaný únavou! Bezvýhradná láska ťa spájala s Ježišom ako s najmilším synom, ktorého ti dal Duch svätý prostredníctvom Panny, tvojej nevesty.“ Modlitebník pre verejné bohoslužby a pobožnosti, s. 251.
(16) Porov. PIUS IX., Inclytum Patriarcham. In: ASS, 06, r. 1870-1871, s. 324-327.
(17) Porov. Isolani, Izidor, teolog. In: http://op.cz/ [online], [cit. 25.01.2020]. Dostupné na internete: http://op.cz/?a=223&b=&id=868
(18) Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 25.
(19) Porov. FRANK, Josef, Mann Marias: Religiose Gemeinschaften, st. 1001. Ďalšie náboženské spoločnosti pozri kapitolu č. 4.3 Náboženské spoločnosti ktorých patrónom je sv. Jozef, s. 81-82.
(20) CABAN, Liturgická úcta sv. Jozefa v dejinách, s. 40.
(21) Porov. TERÉZIA, Kniha života, kap. 32, bod 10, s. 313. Pozri tiež TERÉZIA, Kniha života, kap. 36, bod 5, s. 357. Sv. Terézia zo 17 kláštorov ktoré založila až 11 zverila ochrane sv. Jozefa. Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 54.
(22) Porov. KATRINEC, Dejiny úcty sv. Jozefa v západnej liturgii, s. 105.
(23) Slovenský preklad je z Liturgie hodín.
(24) Informácie čerpané z: http://www.preces-latinae.org/Titulus.html [online]. [cit. 20.01.2020]. Dostupné na internete: http://www.preces-latinae.org/index.htm.
(25) CHOVANEC, Jozefológia, s. 138.
(26) CHOVANEC, Jozefológia, s. 138.
(27) Meno Jozef vložil po Jánovi Krstiteľovi, aby tak upozornil katolícky svet, že Ježišovým predchodcom končí konči rada starozákonných svätých a sv. Jozefom sa zahajuje rada novozákonných svätých.
(28) Meno Jozef vložil po Jánovi Krstiteľovi, aby tak upozornil katolícky svet, že Ježišovým predchodcom končí konči rada starozákonných svätých a sv. Jozefom sa zahajuje rada novozákonných svätých.
(29) Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 139.
(30) Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 139.
(31) Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 139.
(32) Porov. CORMIER, Vie du Révérendissime Pére Alexandre-Vincent Jandel, s. 458-460.
(33) Andrea Barti, rímsky maliar, mal namaľovať obraz na pamiatku vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Jedna z anekdot hovorí, že keď umelec ukázal pápežovi Piovi IX. skúšobný projekt, ten sa mal opýtať: „A kde je sv. Jozef?“ Umelec odpovedal: „Tam ďalej, spolu so skupinou ostatných svätých, ktorí vzdávajú úctu k Nepoškvrnenej.“ Na túto odpoveď pápež povedal: Ale nie! Sv. Jozefovi prináleží rovnako v nebi to miesto aké Boh mu vyznačil tu na zemi: vedľa Ježiša i jeho Matky. Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 21.
(34) Na základe vyjadrenia pápeža v dogmatickej bule Ineffabilis Deus (1854) na Jozefa nemožno aplikovať náuku o nepoškvrnenom počatí (svätý vznik v lone matky), pretože nepoškvrnené počatie sa výnimočne vzťahuje iba na Matku Božiu (DS 2803). Podobne r. 1953 urobil aj pápež Pius XII. v encyklike Fulgens corona, kde píše, že Mária obsiahla túto najjedinečnejšiu prednosť, ktorá nikdy nebola darovaná nikomu inému. Porov. PIUS XII., Litterae encyclicae: Fulgens corona. In: AAS, 45, r. 1953, s. 577-592.
(35) Túto žiadosť podpísalo 153 biskupov.
(36) Túto žiadosť podpísalo 43 generálnych predstavených reholí.
(37) „Karmelitáni v Taliansku a vo Francúzku slávili tento sviatok už od roku 1680, ako im to povolil 6. apríla toho roku ešte pápež Inocent XI. vždy na 3. nedeľu po Veľkej noci.“ CABAN, Liturgická úcta sv. Jozefa v dejinách, s. 40.
(38) Tento krok bol vrcholom úcty k sv. Jozefovi. Porov. SCHAUBER, SCHINDLER, Rok se svätými, s. 110.
(39) Porov. PIUS IX., Inclytum Patriarcham. In: ASS, 06, r. 1870-1871, s. 324-327.
(40) CHOVANEC, Jozefológia, s. 139.
(41) Táto rozsahovo nie veľká encyklika je významným dokumentom magistéria. V úvode hovorí o ochrane a vzývaní sv. Jozefa a najsvätejšej Márii Panny, pod ktorou sme povinní sa utiekať v ťažkých časoch. Príčina toho, že sv. Jozef je ochrancom Cirkvi a že Cirkev tak veľa očakáva od jeho ochrany a starostlivosti tkvie v tom, že bol manželom Márie i domnelým otcom Ježiša Krista. V tom tiež tkvie príčina celej jeho hodnosti, svätosti i slávy.
(42) Porov. Decretaauthentica Congregationis SacrorumRituum (zv. 3, s. 253). In: http://decretaauthentica. blogspot.com/ [online]. [cit. 11.01.2020]. Dostupné na internete: http://decretaauthentiea.blogspot.com/p/vol-iii.html. Sviatok Svätej rodiny sa mohol sláviť od r. 1893 na návrh diecézy alebo rehoľnej komunity tretiu nedeľu po slávnosti Zjavenia Pána. Za pápeža Pia X. (1903 - 1914) bol dočasne vynechaný r. 1911 (AAS, 003,1911, s. 644) a potom r. 1920 opäť vložený do univerzálneho kalendára na nedeľu v oktáve slávnosti Zjavenia Pána (Missale romanum 1920). Za Pavla VI. (1963 - 1978) r. 1969 bol presunutý na nedeľu v oktáve Narodenia Pána. Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 141.
(43) Ján Pavol II. pri jej beatifikácii 16.10.1994 v homílii povedal: Pre jej hlbokú zbožnosť a jej bezhraničnú dôveru vo sv. Jozefa charakterizujúcu celý jej život a jej dielo bola povolaná „byť apoštolkou sv. Jozefa v 19. storočí.“ AAS, 87, r. 1995, s. 233-238.
(44) Na Univerzite Palackého sa tejto problematike venovala vo svojej diplomovej práci Věra Stěpánová. Porov. ŠTĚPÁNOVA, Teologie svätého Josefa v časopise Lilie svätého Josefa.
(45) Pre lokálny a nie univerzálny význam uvádzame túto informáciu v zátvorke.
(46) ESCRIVÁ, Stránka s dielami zakladateľa Opus Dei( 1902-1975). In: http://sk.escrivaworks.org/ [online]. [cit. 15.01.2020], Dostupné na internete: http://sk.escrivaworks.org/
(47) Rodným menom Pius X. sa volal Giuseppe (Jozef) Melchiorre Sarto.
(48) Porov. Urbis et orbis, 44S, 001, r. 1909, s. 290. Porov. tiež RADÓ, Enchiridion Liturgicum, s. 68.
(49) „Sanctissimus Dominus noster Pius Papa X, inclytum patriarcham S. Ioseph, divini Redemptoris patrem putativum, Deiparae virginis sponsum purissimum, et catholicae Ecclesiae potentem apud Deum patronům, cuius glorioso nomine a nativitate decoratur, peculiari atque constante religione ac pietate complectitur.“ Porov. AAS, 001, r. 1909, s. 290; AAS, 053, r. 1961, s. 207.
(50) Táto prefácia ako jediná časť propria bola prijatá z predchádzajúcej omše do pokoncilovej omše. Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 221.
(51) 50 rokov od toho čo Pius IX. vyhlásil sv. Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi.
(52) Porov. BENEDIKT XV., Bonum sane. In: AAS, 12, r. 1920, s. 313-317.
(53) JÁN XXIII., Lettera Apostolica: „Le voči”. In: AAS, 053, r. 1961, s. 205-213.
(54) „A nakoniec, aby sme urýchlili .Kristov mier v Kristovom kráľovstve“, po ktorom všetci tak túžia, staviame Katolícku akciu Cirkvi proti svetovému bezbožnému komunizmu pod ochranu svätého Jozefa, mocného patróna katolíckej Cirkvi.“ PIUS XI., Divini redemptoris, čl. 81.
(55) Porov. JÁN XXIII., Lettera Apostolica: „Levoči”. In: AAS, 053, r. 1961, s. 205-213.
(56) Porov. Preslov sv. otca Pia XII. k predstaviteľom Kresťanských asociácii talianskych pracovníkov pri príležitosti sviatku sv. Jozefa robotníka (1. mája 1955), AAS 047, r. 1955, s. 406.
(57) Dekrétom kongregácie z 24. 4.1956 bol kvôli duplicite Sviatok Ochrany sv. Jozefa, ktorý zaviedol Pius IX. zrušený, z titulu tohto nového sviatku. Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 220.
24. apríla 1956 vyšiel dekrét „Instituto a Sanctissimo Domino“, ktorým sv. Jozefa robotníka vložili do Missale Romanům a Breviarum Romanům. Porov. AAS, 048, r. 1956 s. 237.
(58) Úmyslom pápeža bolo, aby všetci uznali dôstojnosť práce, a aby táto inšpirovala spoločenský život a zákony založené na rovnakom rozdelení práv a povinností. Porov. PIUS XII., Discorso in occasione delia Solennitá di San Giuseppe artigiano (1. mája 1955). In: Discorsi e Radiomessaggi di Sua Santitá PioXII, XVII, 71076.
(59) Porov. KONGREGÁCIA PRE BOHOSLUŽBU, Novis hisce temporibus (13. novembra 1962): AAS, 054, r. 1962, s. 873. Komentár k novému usporiadaniu všeobecného kalendára zdôvodnil vo svojej historickej časti zníženie kategórie sviatku poukazom na to, že deň práce je v niektorých častiach zeme slávený i v iných termínoch. A v druhom diele (Zmeny v rímskom kalendári) sa hovorí: Ide skôr o druhoradú zmienku o sv. Jozefovi v spojení s Dňom práce. Zrejme sa tu presadil už skôr zmienený úmysel Rímskej liturgickej rady čo možno najviac zatlačiť ideové sviatky do pozadia.
(60) Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 220.
(61) „Rímsky kánon sa dovtedy považoval za nedotknuteľný.“ CABAN, Dejiny slávenia Eucharistie do Druhého vatikánskeho koncilu, s. 138.
(62) Porov. MATTEI, Druhý Vatikánsky koncil. Doposiaľ nenapísané dejiny, s. 156.
(63) Napr. Homília na sviatok sv. Jozefa, 19. marca 1969. Pozri: PAVOL VI., Solennitá di san Giuseppe. Omelia di Paolo VI. In: https://w2.vatican.va/ [online], [cit. 25.01.2020], Dostupné na internete:https://w2.vatican.va/content/paul-vi/it/homilies/1969/documents/hf_p-vi_hom_19690319.html. Alebo v homílii kde Pavol VI. konštatuje, že Jozefovo otcovstvo sa konkrétne vyjadrovalo v tom, že zo svojho života urobil službu a obetu v prospech tajomstva vtelenia a s ním spojeného vykupiteľského poslania, že uplatnil svoju legitímnu autoritu voči Svätej rodine, aby jej daroval seba samého, svoj život a svoju prácu; že pretavil svoje ľudské povolanie v rodinnú lásku skrze nadľudské obetovanie seba, svojho srdca a všetkých schopností, v lásku danou do služby Mesiáša, ktorý vyrastal v jeho dome. Porov. Homília (19. 5.1966) Insegnamenti di Paolo VI, VI (1966), s. 110.
(64) Encyklika (lat. okružný list) je dôležitý list adresovaný biskupom celého sveta; neraz aj kňazom či laikom.
Exhortácia (lat. povzbudenie) je vyjadrenie nižšej dôležitosti. Pozri prílohu B - Formy cirkevných vyjadrení.
Kresťania si vždy uctievali sv. Jozefa. Cirkev si však túto úctu osvojila pomerne neskoro. Do roku 1484 nebol sviatok sv. Jozefa zahrnutý do rímskeho kalendára a do roku 1726 nebolo jeho meno súčasťou ani litánií k všetkým svätým. Prvý kostol zasvätený Jozefovi dala postaviť sv. Helena (255? - 330?) v Nazarete v 4. stor. (1) Najstaršiu liturgickú úctu sv. Jozefovi spomína Hieronymovo martyrologium, (2) kde je spomenutý 18. marca. (3) V r. 510 hymnograf sv. Roman Sladkopevec napísal tropár: „S jasaním zvestuj, Jozef, Božie divy praotcovi Dávidovi, lebo si videl rodiť Pannu. Spieval si na slávu s pastiermi a mudrcami. Poklonil si sa Spasiteľovi, keď si prijal zvesť anjelov. Pros Krista Boha, aby spasil naše duše.“ (4) Koptskí kresťania (odvodzujúci svoj vznik od sv. Marka) v kláštoroch už v 4. - 5. stor. pravidelne čítali dielo História Jozefa tesára z časti vychádzajúce z apokryfov.
Okrem iného sa v ňom sv. Jozef predstavuje ako patrón dobrej smrti; vraj zomrel v dobrom zdraví 111-ročný. Koptská pravoslávna cirkev vznikla po r. 451. (5) Liturgická úcta v koptskej cirkvi bola zavedená v Egypte v 7. storočí. V 8. storočí (20. júla) uvádzajú liturgickú spomienku sv. Jozefa koptské kalendáre. (6) Výber dňa 20. júla nebol náhodný - zhodne s koptskou tradíciou a apokryfom Legenda o tesárovi Jozefovi, v tomto dni umrel sv. Jozef. (7) Od 7. stor. si začali veriaci uctievať Jozefov domnelý hrob v údolí Jozafát v Palestíne. (8) Západná cirkev v 8. stor. vložila meno Jozef - snúbenec Panny Márie - do martyrologia na 19. marca. Prečo práve 19. marca? Za čias rímskej ríše v tomto dni sa uctievala bohyňa Minerva (grétska Aténa; etruská Menrva) - patrónka remeselníkov. (9) Možno, že to vplývalo aj na dátum výberu sviatku sv. Jozefa, ale viac pravdepodobné je, že sa hľadal dátum, ktorý by nebol ďaleko od dátumu Zvestovania Pána (10), ktorý pripadá na 25. marec. (11) Od r. 850 začali na Východe sláviť sviatok sv. Jozefa dňa 26. decembra ako Sviatok Kristových rodičov. Koptská pravoslávna cirkev v 9. stor. ako prvá začala sláviť deň sv. Jozefa - 2. augusta.
Zdá sa, že z Východu sa tento kult dostal neskôr i do západnej Cirkvi. Od 9. stor. benediktíni v kláštore Rheinau slávili sviatok sv. Jozefa dňa 19. marca. (12) Celkovo sa však slávenie Jozefovho dňa rozšírilo až v 12. stor., keď si novozaložené rehole (najmä dominikáni a františkáni) zvolili sv. Jozefa za svojho nebeského patróna. V 12. storočí križiaci postavili v Nazarete kostol ku cti sv. Jozefa. (13) V Európe v roku 1129 bol sv. Jozefovi zasvätený kostol v Bologni a v roku 1140 v Alcester vo Veľkej Británii. (14) V starom rukopise z 13. storočia nachádzame ofí- cium sv. Jozefa s dátumom 19. marca. V 14. - 15. storočí sa tento kult výrazne rozšíril vďaka františkánom a karmelitánom, ktorí jeho slávenie zahrnuli do svojho breviára. Úctu k Jozefovi horlivo šírili aj viaceré veľké osobnosti, napr. sv. Brigita Švédska (cca 1303-1373), sv. Vincent Ferrer (1350-1419), kancelár Sorbonny (parížska univerzita) Ján Gerson (1363-1429), ktorý napísal dielo Josephina o svätom živote a čnostiach sv. Jozefa a sv. Bernardín Sienský (15) (1380-1444). Na konci 15. storočia v r. 1479 Sixtus IV. (1471-1481) schválil na 19. marca jednoduchý sviatok sv. Jozefa a v r. 1484 vložil ofícium sv. Jozefa do breviára. (16) V16. storočí dominikán a teológ Izidor Isolani (cca. 1480-1528) napísal spis Summa de Donis S. Joseph (Suma o daroch svätého Jozefa).'(17) Lev X. (1513-1521) bulou z 17. 3. 1521 udelil odpustky pútnikom do Cotignac (Francúzsko), v ktorom sa zjavil sv. Jozef spolu s Máriou a Dieťaťom Ježiš 10. 8.1519. Svätý sa v tom mieste zjavil ešte raz 7. 6. 1660. (18)
V r. 1517 vznikla dnes najstaršia náboženská spoločnosť sv. Jozefa: Figlie di S. Giuseppe. (19) V r. 1522 už existovalo vyše tristo prác hovoriacich o sv. Jozefovi v rozličných jazykoch. (20) Sv. Peter z Alkantary (1499-1562) vyzdvihoval čnosti sv. Jozefa. Sv. Terézia z Avily (1515 - 1582) prvý kláštor odovzdala pod ochranu sv. Jozefa. (21) Gregor XV. (1621-1623) 8.5.1621 sviatok sv. Jozefa povýšil na prikázaný sviatok a Urban VIII. ho definitívne stanovil na 19. marca. Tento dátum, zdá sa, má svoj pôvod v ľudových slávnostiach venovaných remeselníkom, krajčírom, obuvníkom, umelcom, maliarom, básnikom a hudobníkom. (22) Juan Escollar (1624-1700) španielsky karmelitán zložil hymny dodnes používané v Liturgii hodín na ranné chvály Caelitum, Ioseph, decus (Jozef, nebeská ozdoba) (23); vešpery Te, Ioseph, celebrent agmina caelitum (Nech teba Jozef ctia zástupy nadhviezdne); posvätné čítanie Iste, quem laeti (Jozef sme šťastní). (24) V r. 1633 kanonik Richard Dognon of Verdun vydal knižku o vzornom rodinnom živote sv. Jozefa. (25) „V 17. stor. sa sv. Jozef stal patrónom umierajúcich. Bolo to v čase posledného veľkého moru v Európe. Otcovia jezuiti vtedy poukázali na Jozefa - príkladného človeka, ktorý zomrel dobrou smrťou, lebo bol blízko pri Ježišovi. Zároveň založili Spolok dobrej smrti a vydávali knihy.“ (26)
Cisár Leopold I. (1640-1705) v r. 1676 dosiahol, aby bol Jozef vyhlásený za hlavného patróna Rímsko-nemeckej ríše a Habsburgovci si zvolili sv. Jozefa aj za osobného patróna svojho cisárskeho domu (r. 1677). Pápež Klement XI. (1700-1721) 4. 2. 1714 opätovne prikázal sláviť Sviatok sv. Jozefa v celej Cirkvi. (27) Pápež Benedikt XIII. (1724-1730) dekrétom zo dňa 19.12.1726 na žiadosť cisára Leopolda I. (1658-1705) vložil Jozefovo meno do Litániíku všetkým svätým. (28) Cisár Leopold svoju žiadosť odôvodnil vďačnosťou voči sv. Jozefovi za nadprirodzenú pomoc vo vojne (bitka pri Viedni, r. 1683). (29) Pápež Klement XII. (1730-1740) dňa 10.12.1730 potvrdil a obdaril odpustkami sebechlebské Spoločenstvo (bratstvo) sv. Jozefa. Tak sa obec Sebechleby stala centrom úcty sv. Jozefa na Slovensku. (30) Alfonz Mária Liguori (1696-1787) napísal sériu meditácií a kázní, ktoré výrazne odzrkadľujú učenie vtedajších teológov o sv. Jozefovi a jeho službe Ježišovi i Márii. (31) Bl. Alojz Guanella (1842-1915) v r. 1913 založil v Ríme modlitbové Združenie blaženej smrti sv. Jozefa.
Podporoval ho v tom pápež Pius X. (1903-1914), ktorý sa staral o prehĺbenie a rozšírenie úcty sv. Jozefa. Bl. Jean-Joseph Lataste OP (1832-1869). 10. mája 1868 otec Lataste poveril otca Jandela odovzdaním listu pápežovi Piovi IX., v ktorom žiadal o priznanie úcty k sv. Jozefovi. (32) Pápež bl. Pius IX. (1846-1878) vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie (1854) (33), sv. Jozefa však nespomína (34). Zvolal Prvý vatikánsky koncil (1868-1870 formálne ukončený 1960). Na tomto koncile boli zo strany biskupov podané dva návrhy týkajúce sa úcty sv. Jozefa: viac zvýšiť už jestvujúcu úctu sv. Jozefa (35) a vyhlásiť sv. Jozefa za patróna všeobecnej Cirkvi. (36) Pápež bl. Pius IX. ale ešte predtým, dekrétom z 10. 9.1847, zaviedol sviatok Ochrana sv. Jozefa (slávil sa tretiu stredu po Veľkej noci) (37). Po ukončení koncilu 8. decembra 1870 vyhlásil sv. Jozefa za Patróna univerzálnej (Katolíckej) Cirkvi (38) (Quemadmodum Deus). Tiež 7. 7.1871 vydal apoštolský list Inclytum Patriarcham, kde zosumarizoval históriu sv. Jozefa v liturgii až po ohlásenie za patróna cirkvi a vydal usmernenie ohľadom liturgických slávení (39).
Sv. Bernadeta Soubirousová (1844-1879) bola veľkou ctiteľkou sv. Jozefa tvrdiac, že „Panna Mária i jej ženích sa veľmi zhodujú“. (40) Lev XIII. (1878-1903) v encyklike Quamquampluries (Hoci viacerí) (41) z r. 1889 nástojčivo žiadal, aby sa aspoň v hlavnejších kostoloch konala pred sviatkom sv. Jozefa trojdňová pobožnosť. Tiež nariadil, aby sa po celý mesiac október po modlitbe posvätného ruženca, pridávala modlitba k svätému Jozefovi „K tebe sa utiekame sv. Jozef“. Zároveň odporúčal, aby mesiac marec bol zasvätený jeho úcte, a aby sa konali pobožnosti v chrámoch ako v mesiaci máji na počesť Panny Márie. Tiež poukázal na dôvody pre patrónstvo sv. Jozefa. Okrem toho predstavil sv. Jozefa ako vzor pre otcov rodín i pre robotníkov. Tiež v r. 1893 zaviedol sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa (42) a sám preň skomponoval hymny. Bl. Petra od sv. Jozefa (1845-1906) začala 14. 8.1895 s výstavbou svätyne sv. Jozefa v Barcelone (Španielsko) a 19. 3.1901 sa uskutočnila konsekrácia svätyne (43).
František Klíma (1847-1941) kňaz Brnianskej diecézy začal v roku 1890 vydávať mesačník Lilie sv. Josefa. Encyklika Quamquam pluries, ktorá jasne zdôrazňovala význam sv. Jozefa, sa stala pre farára Klímu inšpiráciou k vydávaniu mesačníka. Jeho snahou bolo v časopise sprostredkovať obraz sv. Jozefa čo najvernejšie. Časopis mal hlavne prispieť k rozšíreniu a upevneniu úcty k sv. Jozefovi. (44) (45) Sv. Josemaría Escrivá de Balaguer (1902-1975) vo viacerých knihách hovorí o sv. Jozefovi. Najobšírnejšie v knihe ísť s Kristom - ide o zbierku 18 homílií sv. Josemaríu podľa liturgického roka - v piatej kapitole: V Jozefovej dielni (39. - 56. bod) - rozoberá sv. Jozefa (46). Sv. Pius X. (47) (1903-1914) schválil 18. 3. 1909 dekrét Kongregácie obradov odobrujúcich Litánie k sv. Jozefovi a obdaroval ich odpustkami. (48) Tento dekrét vyjadruje vôľu pápeža nasledujúcimi slovami: Svätý otec Pius X. mal vždy osobitnú oddanosť a hlbokú úctu k slávnemu patriarchovi svätému Jozefovi, adoptívneho otcanášho Spasiteľa, najčistejšieho manžela panenskej Božej Matky a mocného orodovníka katolíckej cirkvi, ktorého meno pápež dostal pri krste, (49) Pápež Benedikt XV. (1914-1922) uviedol novú prefáciu o sv. Jozefovi 9. 4.1919. (50) V r. 1920 zasvätil Jozefovi deň stredu a mesiac marec. Apoštolským listom Motu proprio Bonum sane (25. 7. 1920) (51) vyzval veriacich, aby sa v búrlivých časoch prenasledovania utiekali o pomoc sv. Jozefa. (52) Pápež Pius XI. (1922-1939) viac ako štyri krát (53) v slávnostných príhovoroch sa venoval aj osobe sv. Jozefa. Bolo tak tomu: v r. 1928 keď hovoril o heroických čnostiach Jeannne-Elisabeth Bichier des Ages spoluzakladateľky Sestier od Svätého kríža, v r. 1935 keď hovoril o francúzskej rehoľníčke Émilie de Vialar, zakladateľky zhromaždenia sestier od Zjavenia sv. Jozefa, v r. 1937 prosil Jozefa - „strážcu Božieho Domu“ o pomoc pred hrozbou marxistického materializmu. (54) Pápež Pius XII. (1939 -1958) vyzval vo svojich prejavoch ctiť si sv. Jozefa. (55) Tak tomu bolo 10.4.1940, keď nabádal mladé manželské páry, aby sa odovzdali bezpečnej a sladkej ochrany manžela Márie. V roku 1945 keď vyzval ctiť si sv. Jozefa ako vynikajúci vzor a neporaziteľného obrancu.
O desať rokov neskôr (v roku 1955), Pius XII, znovu pripomenul sv. Jozefa (56), keď zaviedol sviatok sv. Jozefa robotníka (remeselníka).(57) Takto našiel svetový deň práce aj cirkevné posvätenie. (58) V pokoncilo- vom misáli dostal tento sviatok len stupeň ľubovoľnej spomienky. Pápež Ján XXIII. (1958-1963) v r. 1961 dal Druhý vatikánsky koncil pod jeho ochranu. V r. 1962 trinásteho novembra (teda deň pred hlasovaním o schéme o liturgii ako základu budúcej liturgickej konštitúcie Sacrosanctum concilium) kardinál Cicognani oznámil, že pápež sv. Ján XXIII. na žiadosť mnohých otcov sa rozhodol zaradiť meno sv. Jozefa do eucharistickej modlitby bezprostredne za menom Panny Márie (59) - dnes je to Prvá eucharistická modlitba (60). Toto rozhodnutie sa nepáčilo liturgistom a zástancom ekumenického dialógu. (61) Sv. Pavol VI. (1963-1978) v niekoľkých svojich prejavoch veriacim pripomínal, osobu sv. Jozefa. (62) Sv. Ján Pavol II. (1978-2005) vydal na sté výročie encykliky Quamquampluries apoštolskú exhortáciu s názvom Redemptoris custos. Rozdiel medzi oboma je práve ten, že kým Quamquam pluries je vydaná ako encyklika, Redemtptoris custosje apoštolskou exhortáciou. (63) Apoštolská exhortácia Jána Pavla II. je členená na šesť kapitol. Prvá Evanjeliový portrét hovorí o manželstve Jozefa s Máriou. Ako Mária počala mocou Ducha svätého práve v čase, keď bola zasnúbená s Jozefom. Jozef, keďže nevedel ako sa správať voči Máriinmu podivnému tehotenstvu, zamýšľal ju potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a poučil ho o tajomstve vtelenia. Jozef urobil ako mu to prikázal anjel, že má prijať svoju manželku a dať meno synovi Boha Ježiš.
Druhá Správca Božieho tajomstva začína tým, ako Mária po zvestovaní odišla k príbuznej Alžbete a tú po Máriinom pozdrave naplnil Duch Svätý. Mária sa už na začiatku stretla s vierou Jozefa a keď Alžbeta povedala o Márii, že je blahoslavená, lebo uverila, tak toto možno vzťahovať aj na Jozefa, pretože pozitívne odpovedal na Božie slovo. Ďalej Ján Pavol II. rozoberá službu Jozefovho otcovstva. Písmo zaznamenáva, že Ježiš nie je splodený z Jozefovho tela a napriek tomu nie je pozbavený otcovskej autority už od chvíle, keď dostáva úlohu dať dieťaťu meno. Boh povolal sv. Jozefa, aby uskutočňovaním svojej otcovskej úlohy slúžil osobe a poslaniu Ježiša. Potom pápež prechádzajednotlivé etapy Ježišovho Máriinho a Jozefovho života. Tu vidieť sv. Jozefa pri sčítaní ľudu, kde splnil významnú úlohu, keď úradne nahlásil do zoznamov Rímskej ríše meno Ježiš, čím sa vyjadrilo, že Ježiš patrí k ľudskému rodu ako človek podriadený zákonom a úradným inštitúciám, ale aj ako Spasiteľ sveta. Ďalej vidieť Jozefa pri narodení v Betleheme, kde bol očitým svedkom narodenia. Tiež pri obriezke, čo bolo prvou náboženskou povinnosťou, a Jozef vo vzťahu k Ježišovi pri tomto obrade uskutočňoval svoje právo a povinnosť. Sv. Jozef potom udeľuje dieťaťu meno, čím ohlásil poslanie tohto dieťaťa ako Spasiteľa. Jozef si splnil aj ďalšiu svoju povinnosť otca, a to vykúpenie prvorodeného. Jozef potom ochraňoval rodinu vo vyhnanstve po úteku do Egypta kvôli Herodesovmu príkazu povraždiť v Betleheme a okolí všetkých chlapcov práve zo strachu novonarodeného židovského kráľa.
Evanjeliá niekoľkými slovami sumarizujú dlhé obdobie Ježišovho skrytého života, počas ktorého sa Ježiš pripravoval na svoje mesiášské poslanie. Jediná epizóda z tohto skrytého života je opísaná v Evanjeliu podľa Lukáša. Jozef s Máriou hľadajú Ježiša. Ten je však v chráme v dome svojho otca. ďalej sv. otec zakončuje túto kapitolu tým, že Ježišov rast „v múdrosti, veku a v obľube u Boha i o ľudí“ (Lk 2, 52) sa uskutočňoval uprostred Svätej rodiny, pred očami Jozefa. Tretia kapitola Spravodlivý muž a manžel hovorí o pravde, ktorá je jedna z najdôležitejších svedectiev o Jozefovi a to práve tá, že Jozef bol muž spravodlivý. V štvrtej kapitole Práca ako vyjadrenie lásky Ján Pavol II. zdôrazňuje čnosť pracovitosti, pretože práca je dobrom človeka, ktoré pretvára prírodu a robí človeka v istom zmysle ľudskejším. V piatej kapitole Prvenstvo vnútorného života hovorí o vnútornom portréte Jozefa. Evanjeliá hovoria výlučne o tom, čo Jozef urobil. Jozef bol v každodennom styku s tajomstvom, ktoré prebývalo pod jeho strechou. V Jozefových činoch zahalených mlčanlivosťou sa objavuje krása hlbokej kontemplácie. V šiestej kapitole Patrón súčasnej Cirkvi pápež pripomína vyhlásenie Pia IX., ktorý ho vyhlásil za patróna Katolíckej cirkvi, aby Cirkev neprestajne vzývala Jozefovu ochranu.
Okrem apoštolskej exhortácie Redemptoris custos Ján Pavol II. sa tiež venoval sv. Jozefovi vo svojich príhovoroch a generálnych audienciách (napr. Sv. Jozef- Ježišov otec (r. 1999), Sv. Jozef - vzor ľudskej práce (r. 2003)); sv. omšiach (napr. Sv. Jozef vzor a sprievodca biskupov (r. 2001)); či meditáciách (napr. Sv. Jozef - vzor čností (r. 2001), Sv. Jozef - človek viery a modlitby (r. 2002)).
Z Apoštolského listu Svätého Otca Františka Patris corde
So srdcom otca: tak Jozef miloval Ježiša a preto ho vo všetkých štyroch evanjeliách nazývajú „Jozefov syn“. Matúš a Lukáš, dvaja evanjelisti, ktorí vyzdvihovali postavu sv. Jozefa, hovoria o ňom síce málo, avšak dosť na to, aby sme pochopili, akým typom otca bol a aké poslanie mu Božia prozreteľnosť zverila. Vieme, že bol jednoduchým tesárom (porov. Mt 13, 55), Máriiným snúbencom (porov. Mt 1,18; Lk 1, 27); „spravodlivým človekom“ (Mt 1,19), vždy pripraveným nasledovať Božiu vôľu, ktorá sa mu zjavila skrze Boží zákon (porov. Lk 2, 22. 27. 39) a v minimálne štyroch snoch (porov. Mt 1, 20; 2, 13.19.22). Jozef mal odvahu stať sa pred zákonom Ježišovým otcom a dať mu meno, ktoré mu zjavil anjel: „Dáš mu meno Ježiš“ (Mt 1, 21). Ako vieme, dať nejakému človeku alebo nejakej veci meno, ako to urobil Adam v rozprávaní z Knihy Genezis (porov. 2, 19-20), znamenalo v dávnych kultúrach nadviazať vzťah. Jozef spolu s Ježišovou matkou štyridsať dní po jeho narodení obetoval Dieťa Pánovi v chráme a vypočul si šokujúce Simeonovo proroctvo o Ježišovi a Márii (porov. Lk 2, 22-35). Aby uchránil Ježiša pre Herodesom, býval ako cudzinec v Egypte (porov. Mt 2, 13-18). Keď sa počas púte do Jeruzalema dvanásťročný Ježiš stratil, Jozef s Máriou ho s bolesťou hľadali a našli ho v chráme, ako sa zhováral s učiteľmi Zákona (porov. Lk 2, 41-50). Po Márii, Božej Matke, nijaký svätý nezaberá v pápežskom učení taký priestor, ako Jozef, jej ženích. Moji predchodcovia hlbšie rozpracovali posolstvo ukryté v nemnohých informáciách o sv. Jozefovi, ktoré nám odovzdali evanjeliá, aby lepšie objasnili jeho centrálnu úlohu v dejinách spásy: blahoslavený Pius IX. ho vyhlásil za „patróna Katolíckej cirkvi“, ctihodný Pius XII. ho predstavil ako „patróna robotníkov“ a svätý Ján Pavol II. ako „ochrancu Vykupiteľa“. Ľud ho vzýva ako „patróna dobrej smrti“.
(1) Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 136.
(2) Hieronymovo martyrologium bolo napísané medzi rokmi 420 až 450.“ CABAN, Liturgická úcta sv. Jozefa v dejinách, s. 40.
(3) Prvé zmienky kultu sv. Jozefa sa zaznamenali na kresťanskom východe. Galský biskup Arculf počas púte vo Svätej zemi dosvedčuje úctu k sv. Jozefovi z Nazareta (okolo roku 670). Porov. KRIVDA, Svätý Jozef - v liturgii sa zvýraznila úcta k nemu. In: www.katolickenoviny.sk [online]. [cit. 27.08.2019].
(4) PETRÁŠKO, Úcta k sv. Jozefovi, s. 5.
(5) CHOVA N EC, Jozefológia, s. 137.
(6) Porov. VOLEK, Dejiny liturgickej úcty svätého Jozefa vo svete a na Slovensku, s. 112. ADAM, Liturgický rok, s. 219.
(7) Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 20.
(8) Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 137.
(9) CHOVANEC, Jozefológia, s. 137.
(10) Sviatok Zvestovania Pána vznikol v 7. stor. Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 122.
(11) Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 20. Autor SCHAUBER, SCHINDLER, Rok se svätými, s. 111 prijíma obe vysvetlenia.
(12) CHOVANEC, Jozefológia, s. 137.
(13) Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 219.
(14) Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 25.
(15) Bernardín Sienský takto opisuje sv. Jozefa: „Koľko nežných bozkov si, blažený Jozef, dostal od neho! Milé ti bolo, keď Dieťa začalo hovoriť a volalo na teba ako dobre ti bolo, keď ťa objalo! S akou láskou si ho na cestách nechal odpočívať na svojich kolenách, keď maličký bol vyčerpaný únavou! Bezvýhradná láska ťa spájala s Ježišom ako s najmilším synom, ktorého ti dal Duch svätý prostredníctvom Panny, tvojej nevesty.“ Modlitebník pre verejné bohoslužby a pobožnosti, s. 251.
(16) Porov. PIUS IX., Inclytum Patriarcham. In: ASS, 06, r. 1870-1871, s. 324-327.
(17) Porov. Isolani, Izidor, teolog. In: http://op.cz/ [online], [cit. 25.01.2020]. Dostupné na internete: http://op.cz/?a=223&b=&id=868
(18) Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 25.
(19) Porov. FRANK, Josef, Mann Marias: Religiose Gemeinschaften, st. 1001. Ďalšie náboženské spoločnosti pozri kapitolu č. 4.3 Náboženské spoločnosti ktorých patrónom je sv. Jozef, s. 81-82.
(20) CABAN, Liturgická úcta sv. Jozefa v dejinách, s. 40.
(21) Porov. TERÉZIA, Kniha života, kap. 32, bod 10, s. 313. Pozri tiež TERÉZIA, Kniha života, kap. 36, bod 5, s. 357. Sv. Terézia zo 17 kláštorov ktoré založila až 11 zverila ochrane sv. Jozefa. Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 54.
(22) Porov. KATRINEC, Dejiny úcty sv. Jozefa v západnej liturgii, s. 105.
(23) Slovenský preklad je z Liturgie hodín.
(24) Informácie čerpané z: http://www.preces-latinae.org/Titulus.html [online]. [cit. 20.01.2020]. Dostupné na internete: http://www.preces-latinae.org/index.htm.
(25) CHOVANEC, Jozefológia, s. 138.
(26) CHOVANEC, Jozefológia, s. 138.
(27) Meno Jozef vložil po Jánovi Krstiteľovi, aby tak upozornil katolícky svet, že Ježišovým predchodcom končí konči rada starozákonných svätých a sv. Jozefom sa zahajuje rada novozákonných svätých.
(28) Meno Jozef vložil po Jánovi Krstiteľovi, aby tak upozornil katolícky svet, že Ježišovým predchodcom končí konči rada starozákonných svätých a sv. Jozefom sa zahajuje rada novozákonných svätých.
(29) Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 139.
(30) Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 139.
(31) Porov. CHOVANEC, Jozefológia, s. 139.
(32) Porov. CORMIER, Vie du Révérendissime Pére Alexandre-Vincent Jandel, s. 458-460.
(33) Andrea Barti, rímsky maliar, mal namaľovať obraz na pamiatku vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Jedna z anekdot hovorí, že keď umelec ukázal pápežovi Piovi IX. skúšobný projekt, ten sa mal opýtať: „A kde je sv. Jozef?“ Umelec odpovedal: „Tam ďalej, spolu so skupinou ostatných svätých, ktorí vzdávajú úctu k Nepoškvrnenej.“ Na túto odpoveď pápež povedal: Ale nie! Sv. Jozefovi prináleží rovnako v nebi to miesto aké Boh mu vyznačil tu na zemi: vedľa Ježiša i jeho Matky. Porov. DĄBROWSKA, Święty Józef, s. 21.
(34) Na základe vyjadrenia pápeža v dogmatickej bule Ineffabilis Deus (1854) na Jozefa nemožno aplikovať náuku o nepoškvrnenom počatí (svätý vznik v lone matky), pretože nepoškvrnené počatie sa výnimočne vzťahuje iba na Matku Božiu (DS 2803). Podobne r. 1953 urobil aj pápež Pius XII. v encyklike Fulgens corona, kde píše, že Mária obsiahla túto najjedinečnejšiu prednosť, ktorá nikdy nebola darovaná nikomu inému. Porov. PIUS XII., Litterae encyclicae: Fulgens corona. In: AAS, 45, r. 1953, s. 577-592.
(35) Túto žiadosť podpísalo 153 biskupov.
(36) Túto žiadosť podpísalo 43 generálnych predstavených reholí.
(37) „Karmelitáni v Taliansku a vo Francúzku slávili tento sviatok už od roku 1680, ako im to povolil 6. apríla toho roku ešte pápež Inocent XI. vždy na 3. nedeľu po Veľkej noci.“ CABAN, Liturgická úcta sv. Jozefa v dejinách, s. 40.
(38) Tento krok bol vrcholom úcty k sv. Jozefovi. Porov. SCHAUBER, SCHINDLER, Rok se svätými, s. 110.
(39) Porov. PIUS IX., Inclytum Patriarcham. In: ASS, 06, r. 1870-1871, s. 324-327.
(40) CHOVANEC, Jozefológia, s. 139.
(41) Táto rozsahovo nie veľká encyklika je významným dokumentom magistéria. V úvode hovorí o ochrane a vzývaní sv. Jozefa a najsvätejšej Márii Panny, pod ktorou sme povinní sa utiekať v ťažkých časoch. Príčina toho, že sv. Jozef je ochrancom Cirkvi a že Cirkev tak veľa očakáva od jeho ochrany a starostlivosti tkvie v tom, že bol manželom Márie i domnelým otcom Ježiša Krista. V tom tiež tkvie príčina celej jeho hodnosti, svätosti i slávy.
(42) Porov. Decretaauthentica Congregationis SacrorumRituum (zv. 3, s. 253). In: http://decretaauthentica. blogspot.com/ [online]. [cit. 11.01.2020]. Dostupné na internete: http://decretaauthentiea.blogspot.com/p/vol-iii.html. Sviatok Svätej rodiny sa mohol sláviť od r. 1893 na návrh diecézy alebo rehoľnej komunity tretiu nedeľu po slávnosti Zjavenia Pána. Za pápeža Pia X. (1903 - 1914) bol dočasne vynechaný r. 1911 (AAS, 003,1911, s. 644) a potom r. 1920 opäť vložený do univerzálneho kalendára na nedeľu v oktáve slávnosti Zjavenia Pána (Missale romanum 1920). Za Pavla VI. (1963 - 1978) r. 1969 bol presunutý na nedeľu v oktáve Narodenia Pána. Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 141.
(43) Ján Pavol II. pri jej beatifikácii 16.10.1994 v homílii povedal: Pre jej hlbokú zbožnosť a jej bezhraničnú dôveru vo sv. Jozefa charakterizujúcu celý jej život a jej dielo bola povolaná „byť apoštolkou sv. Jozefa v 19. storočí.“ AAS, 87, r. 1995, s. 233-238.
(44) Na Univerzite Palackého sa tejto problematike venovala vo svojej diplomovej práci Věra Stěpánová. Porov. ŠTĚPÁNOVA, Teologie svätého Josefa v časopise Lilie svätého Josefa.
(45) Pre lokálny a nie univerzálny význam uvádzame túto informáciu v zátvorke.
(46) ESCRIVÁ, Stránka s dielami zakladateľa Opus Dei( 1902-1975). In: http://sk.escrivaworks.org/ [online]. [cit. 15.01.2020], Dostupné na internete: http://sk.escrivaworks.org/
(47) Rodným menom Pius X. sa volal Giuseppe (Jozef) Melchiorre Sarto.
(48) Porov. Urbis et orbis, 44S, 001, r. 1909, s. 290. Porov. tiež RADÓ, Enchiridion Liturgicum, s. 68.
(49) „Sanctissimus Dominus noster Pius Papa X, inclytum patriarcham S. Ioseph, divini Redemptoris patrem putativum, Deiparae virginis sponsum purissimum, et catholicae Ecclesiae potentem apud Deum patronům, cuius glorioso nomine a nativitate decoratur, peculiari atque constante religione ac pietate complectitur.“ Porov. AAS, 001, r. 1909, s. 290; AAS, 053, r. 1961, s. 207.
(50) Táto prefácia ako jediná časť propria bola prijatá z predchádzajúcej omše do pokoncilovej omše. Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 221.
(51) 50 rokov od toho čo Pius IX. vyhlásil sv. Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi.
(52) Porov. BENEDIKT XV., Bonum sane. In: AAS, 12, r. 1920, s. 313-317.
(53) JÁN XXIII., Lettera Apostolica: „Le voči”. In: AAS, 053, r. 1961, s. 205-213.
(54) „A nakoniec, aby sme urýchlili .Kristov mier v Kristovom kráľovstve“, po ktorom všetci tak túžia, staviame Katolícku akciu Cirkvi proti svetovému bezbožnému komunizmu pod ochranu svätého Jozefa, mocného patróna katolíckej Cirkvi.“ PIUS XI., Divini redemptoris, čl. 81.
(55) Porov. JÁN XXIII., Lettera Apostolica: „Levoči”. In: AAS, 053, r. 1961, s. 205-213.
(56) Porov. Preslov sv. otca Pia XII. k predstaviteľom Kresťanských asociácii talianskych pracovníkov pri príležitosti sviatku sv. Jozefa robotníka (1. mája 1955), AAS 047, r. 1955, s. 406.
(57) Dekrétom kongregácie z 24. 4.1956 bol kvôli duplicite Sviatok Ochrany sv. Jozefa, ktorý zaviedol Pius IX. zrušený, z titulu tohto nového sviatku. Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 220.
24. apríla 1956 vyšiel dekrét „Instituto a Sanctissimo Domino“, ktorým sv. Jozefa robotníka vložili do Missale Romanům a Breviarum Romanům. Porov. AAS, 048, r. 1956 s. 237.
(58) Úmyslom pápeža bolo, aby všetci uznali dôstojnosť práce, a aby táto inšpirovala spoločenský život a zákony založené na rovnakom rozdelení práv a povinností. Porov. PIUS XII., Discorso in occasione delia Solennitá di San Giuseppe artigiano (1. mája 1955). In: Discorsi e Radiomessaggi di Sua Santitá PioXII, XVII, 71076.
(59) Porov. KONGREGÁCIA PRE BOHOSLUŽBU, Novis hisce temporibus (13. novembra 1962): AAS, 054, r. 1962, s. 873. Komentár k novému usporiadaniu všeobecného kalendára zdôvodnil vo svojej historickej časti zníženie kategórie sviatku poukazom na to, že deň práce je v niektorých častiach zeme slávený i v iných termínoch. A v druhom diele (Zmeny v rímskom kalendári) sa hovorí: Ide skôr o druhoradú zmienku o sv. Jozefovi v spojení s Dňom práce. Zrejme sa tu presadil už skôr zmienený úmysel Rímskej liturgickej rady čo možno najviac zatlačiť ideové sviatky do pozadia.
(60) Porov. ADAM, Liturgický rok, s. 220.
(61) „Rímsky kánon sa dovtedy považoval za nedotknuteľný.“ CABAN, Dejiny slávenia Eucharistie do Druhého vatikánskeho koncilu, s. 138.
(62) Porov. MATTEI, Druhý Vatikánsky koncil. Doposiaľ nenapísané dejiny, s. 156.
(63) Napr. Homília na sviatok sv. Jozefa, 19. marca 1969. Pozri: PAVOL VI., Solennitá di san Giuseppe. Omelia di Paolo VI. In: https://w2.vatican.va/ [online], [cit. 25.01.2020], Dostupné na internete:https://w2.vatican.va/content/paul-vi/it/homilies/1969/documents/hf_p-vi_hom_19690319.html. Alebo v homílii kde Pavol VI. konštatuje, že Jozefovo otcovstvo sa konkrétne vyjadrovalo v tom, že zo svojho života urobil službu a obetu v prospech tajomstva vtelenia a s ním spojeného vykupiteľského poslania, že uplatnil svoju legitímnu autoritu voči Svätej rodine, aby jej daroval seba samého, svoj život a svoju prácu; že pretavil svoje ľudské povolanie v rodinnú lásku skrze nadľudské obetovanie seba, svojho srdca a všetkých schopností, v lásku danou do služby Mesiáša, ktorý vyrastal v jeho dome. Porov. Homília (19. 5.1966) Insegnamenti di Paolo VI, VI (1966), s. 110.
(64) Encyklika (lat. okružný list) je dôležitý list adresovaný biskupom celého sveta; neraz aj kňazom či laikom.
Exhortácia (lat. povzbudenie) je vyjadrenie nižšej dôležitosti. Pozri prílohu B - Formy cirkevných vyjadrení.
