Autor: P. Rafael Tresa, OP
Zdroj: © Ruženec, č. 2/2018 | Dominikánske mariánske centrum - Košice
Datum napsání:
29.07.2018
Pútnický kostol sv. Anny v horách nad Rudníkom
• Barokový kostol na malej horskej lúke obkolesenej dubovým lesom v nadmorskej výške 480 m n.m.
• Nachádza sa približne 3 km na sever od obce Rudník vo východnej časti Volovských vrchov.
• Kostolík leží približne 3,5 km južným smerom pod zalesnenou Kobylou horou (882 m n.m.).
• Pri kaplnke sa nachádza prameň pitnej vody sv. Anny s malou kaplnkou so sochou sv. Jána Nepomuckého a turistická Kamenná chata.
V Rožňavskej diecéze dnes navštívime pútnický kostol, postavený ku cti sv. Anny, matky Panny Márie. Nachádza sa vo východnej časti Slovenského rudohoria na úpätí Volovských vrchov pod Kobylou horou 2,5 km od obce Rudník v horách. vzniku tohto miesta sa traduje príbeh o mužovi, ktorému zomrela žena a jeho dcéra sa z matkinej smrti pomiatla. Mužovi sa trikrát prisnil rovnaký sen, v ktorom sa mu vždy zjavila akási neznáma žena a prikazovala mu, že má ísť do Gelnice a ukradnúť z tamojšieho kostola jeden obraz. Obraz má priniesť k dcére a tá sa vraj potom uzdraví.
Muž sa rozhodol, že sa tam pôjde aspoň pozrieť. Keď prišiel do gelnického kostola, uvidel na obraze tú istú ženu, ktorá sa mu zjavovala v sne a kázala obraz vziať. Bola to svätá Anna. Muž vzal obraz a utekal s ním z Gelnice cez hory, až došiel takmer k Rudníku. Keď bol na lúke na kopci nad dedinou, rozhodol sa, že si trochu oddýchne. Zaspal, a keď sa prebudil, obraz pri sebe nemal. Lamentujúc nad vlastnou nerozumnosťou prišiel domov do Rudníka. Jeho dcéra už bola zdravá a vyšla mu z dverí oproti. Tvrdila, že k nej prišla žena, ktorá jej nakázala vstať a navariť otcovi jesť. Naraz pocítila silu a chuť opäť žiť. Keď tú ženu opísala, vyzerala rovnako ako tá z otcovho sna, či z obrazu. Na druhý deň prišiel do Rudníka pastier s tým, že na lúke pri prameni je na strome akýsi obraz. To už celá dedina vedela o zázraku, tak sa tam išli pozrieť. Skutočne, obraz bol v korune stromu a ľudia sa k nemu začali modliť. Neskôr tu postavili kaplnku a potom kostol.
Je známe, že už v r. 1711 sa konali verejné púte na toto miesto, čo dosvedčuje i listina ostrihomského arcibiskupa, kardinála Christiána Augusta von Sachsen, ktorú vydal na žiadosť prepošta Mikuláša Fromholda r. 1711,a ktorá potvrdzuje výsady tohto pútnického miesta. Andrej Sauberer, jasovský opát premonštrátskej rehole, dal postaviť terajší murovaný pútnický kostol sv. Anny. So stavbou murovaného kostola sa začalo v r. 1750 a postavený bol v r. 1770. Výročie konsekrácie sa slávi 25. júla. Staviteľom kostola v rokokovom štýle je pravdepodobne staviteľ Anton Salzgeber z Košíc. Do r. 1775 patril pútnický kostol sv. Anny do farnosti Poproč. Potom bol pričlenený k novovytvorenej farnosti Rudník, do ktorej patrí doteraz.
Bohoslužby v pútnickom kostole zabezpečovali členovia rehole premonštrátov z Jasova až do zrušenia rehole Jozefom II. (26. 3.1787). Potom pútnické miesto spravovali kurátori, poväčšine správcovia farnosti Rudník, a nie je známe, či sa organizovali púte i naďalej. No už od roku 1792 sa opäť každoročne konali verejné púte na sviatok sv. Anny 26. júla a trikrát v roku, a to v sobotu a v nedeľu po sviatku sv. Anny, okolo 15. septembra a po Veľkej noci. Kázne na pútnickom mieste boli v reči slovenskej, maďarskej i nemeckej. Bohoslužby boli aj v byzantskom obrade. Pápež Pius VI. vydal 24. apríla 1793 novú odpustkovú listinu pre kostol sv. Anny. Košický občan Juraj dal v r. 1796 ozdobiť obraz sv. Anny striebornou korunkou z vďačnosti za uzdravenie z tuberkulózy. Správca pútnického kostola a farár v Rudníku Václav Steppánek zaznamenal aj iné pozoruhodné udalosti na pútnickom mieste, no žiadna z nich nebola kanonicky vyšetrená a potvrdená.
25. septembra 1856 pápež Pius IX. udelil úplné odpustky pre pútnikov, ktorí navštívia kostol sv. Anny v deň jej sviatku a splnia zvyčajné podmienky. Pre rastúci počet kúpeľných hostí v neďalekých Rudnických kúpeľoch sa pútnický kostol sv. Anny stáva i kúpeľným kostolom. V časoch komunistického režimu, napriek snahe tohto režimu zlikvidovať alebo aspoň zamedzovať púte, ale i vďaka obetavosti a horlivosti správcov pútnického miesta, správcov farností Rudník a Poproč, sa púte neprestajne konali a práve tu sa veriaci, celé rodiny z okolitých miest a dedín, v ťažkých časoch posilňovali vo viere. Prichádzali v sprievode s krížom na čele veriaci z Košíc, z Moldavy nad Bodvou, z Kojšova už deň pred odpustom.
Oprava vonkajšej fasády kostola sa uskutočnila v roku 1989, oprava vnútorných častí prebehla v roku 1997. Pútnický kostol sv. Anny po obnove slávnostne posvätil 26. júla 1997 Mons. Eduard Kojnok, rožňavský sídelný biskup. V marci r.2002 sa neznámi zlodeji vlámali do kostola a ukradli dva oltárne obrazy, olejomaľby na plátne z bočných oltárov - obraz Šaštínskej Sedembolestnej Panny Márie a obraz sv. Norberta, ako sa pri kríži modlí za spolubratov. Doteraz sa obrazy nenašli.
• Barokový kostol na malej horskej lúke obkolesenej dubovým lesom v nadmorskej výške 480 m n.m.
• Nachádza sa približne 3 km na sever od obce Rudník vo východnej časti Volovských vrchov.
• Kostolík leží približne 3,5 km južným smerom pod zalesnenou Kobylou horou (882 m n.m.).
• Pri kaplnke sa nachádza prameň pitnej vody sv. Anny s malou kaplnkou so sochou sv. Jána Nepomuckého a turistická Kamenná chata.
V Rožňavskej diecéze dnes navštívime pútnický kostol, postavený ku cti sv. Anny, matky Panny Márie. Nachádza sa vo východnej časti Slovenského rudohoria na úpätí Volovských vrchov pod Kobylou horou 2,5 km od obce Rudník v horách. vzniku tohto miesta sa traduje príbeh o mužovi, ktorému zomrela žena a jeho dcéra sa z matkinej smrti pomiatla. Mužovi sa trikrát prisnil rovnaký sen, v ktorom sa mu vždy zjavila akási neznáma žena a prikazovala mu, že má ísť do Gelnice a ukradnúť z tamojšieho kostola jeden obraz. Obraz má priniesť k dcére a tá sa vraj potom uzdraví.
Muž sa rozhodol, že sa tam pôjde aspoň pozrieť. Keď prišiel do gelnického kostola, uvidel na obraze tú istú ženu, ktorá sa mu zjavovala v sne a kázala obraz vziať. Bola to svätá Anna. Muž vzal obraz a utekal s ním z Gelnice cez hory, až došiel takmer k Rudníku. Keď bol na lúke na kopci nad dedinou, rozhodol sa, že si trochu oddýchne. Zaspal, a keď sa prebudil, obraz pri sebe nemal. Lamentujúc nad vlastnou nerozumnosťou prišiel domov do Rudníka. Jeho dcéra už bola zdravá a vyšla mu z dverí oproti. Tvrdila, že k nej prišla žena, ktorá jej nakázala vstať a navariť otcovi jesť. Naraz pocítila silu a chuť opäť žiť. Keď tú ženu opísala, vyzerala rovnako ako tá z otcovho sna, či z obrazu. Na druhý deň prišiel do Rudníka pastier s tým, že na lúke pri prameni je na strome akýsi obraz. To už celá dedina vedela o zázraku, tak sa tam išli pozrieť. Skutočne, obraz bol v korune stromu a ľudia sa k nemu začali modliť. Neskôr tu postavili kaplnku a potom kostol.
Je známe, že už v r. 1711 sa konali verejné púte na toto miesto, čo dosvedčuje i listina ostrihomského arcibiskupa, kardinála Christiána Augusta von Sachsen, ktorú vydal na žiadosť prepošta Mikuláša Fromholda r. 1711,a ktorá potvrdzuje výsady tohto pútnického miesta. Andrej Sauberer, jasovský opát premonštrátskej rehole, dal postaviť terajší murovaný pútnický kostol sv. Anny. So stavbou murovaného kostola sa začalo v r. 1750 a postavený bol v r. 1770. Výročie konsekrácie sa slávi 25. júla. Staviteľom kostola v rokokovom štýle je pravdepodobne staviteľ Anton Salzgeber z Košíc. Do r. 1775 patril pútnický kostol sv. Anny do farnosti Poproč. Potom bol pričlenený k novovytvorenej farnosti Rudník, do ktorej patrí doteraz.
Bohoslužby v pútnickom kostole zabezpečovali členovia rehole premonštrátov z Jasova až do zrušenia rehole Jozefom II. (26. 3.1787). Potom pútnické miesto spravovali kurátori, poväčšine správcovia farnosti Rudník, a nie je známe, či sa organizovali púte i naďalej. No už od roku 1792 sa opäť každoročne konali verejné púte na sviatok sv. Anny 26. júla a trikrát v roku, a to v sobotu a v nedeľu po sviatku sv. Anny, okolo 15. septembra a po Veľkej noci. Kázne na pútnickom mieste boli v reči slovenskej, maďarskej i nemeckej. Bohoslužby boli aj v byzantskom obrade. Pápež Pius VI. vydal 24. apríla 1793 novú odpustkovú listinu pre kostol sv. Anny. Košický občan Juraj dal v r. 1796 ozdobiť obraz sv. Anny striebornou korunkou z vďačnosti za uzdravenie z tuberkulózy. Správca pútnického kostola a farár v Rudníku Václav Steppánek zaznamenal aj iné pozoruhodné udalosti na pútnickom mieste, no žiadna z nich nebola kanonicky vyšetrená a potvrdená.
25. septembra 1856 pápež Pius IX. udelil úplné odpustky pre pútnikov, ktorí navštívia kostol sv. Anny v deň jej sviatku a splnia zvyčajné podmienky. Pre rastúci počet kúpeľných hostí v neďalekých Rudnických kúpeľoch sa pútnický kostol sv. Anny stáva i kúpeľným kostolom. V časoch komunistického režimu, napriek snahe tohto režimu zlikvidovať alebo aspoň zamedzovať púte, ale i vďaka obetavosti a horlivosti správcov pútnického miesta, správcov farností Rudník a Poproč, sa púte neprestajne konali a práve tu sa veriaci, celé rodiny z okolitých miest a dedín, v ťažkých časoch posilňovali vo viere. Prichádzali v sprievode s krížom na čele veriaci z Košíc, z Moldavy nad Bodvou, z Kojšova už deň pred odpustom.
Oprava vonkajšej fasády kostola sa uskutočnila v roku 1989, oprava vnútorných častí prebehla v roku 1997. Pútnický kostol sv. Anny po obnove slávnostne posvätil 26. júla 1997 Mons. Eduard Kojnok, rožňavský sídelný biskup. V marci r.2002 sa neznámi zlodeji vlámali do kostola a ukradli dva oltárne obrazy, olejomaľby na plátne z bočných oltárov - obraz Šaštínskej Sedembolestnej Panny Márie a obraz sv. Norberta, ako sa pri kríži modlí za spolubratov. Doteraz sa obrazy nenašli.
