Autor: P. Rafael Tresa, OP
Zdroj: © Časopis Ruženec 3/2019, s. 22-24 | Dominikánske mariánske centrum | Košice | dmc.sk
Datum napsání:
15.03.2019
Vranov nad Topľou
-- Milostivý obraz Najsvätejšej Panny Márie, slzami plačúcej na Kalvárii --
Jedným z milostivých a historicky významných miest osobitnej mariánskej úcty na Slovensku je mesto Vranov nad Topľou. V chráme Narodenia Panny Márie sa nachádza milostivý obraz Matky Božej Vranovskej, ktorý zázračne plakal krvavé slzy. V roku 2008 bol tento pútnický chrám povýšený na baziliku minor. Tento rok nebol vybraný náhodne, ale udalosť povýšenia sa uskutočnila pri príležitosti 300. výročia slzenia milostivého obrazu. Hoci súčasnými strážcami tohto milostivého miesta sú členovia rehole pavlínov, predsa však pôvodne v tomto chráme pastoračné medzi veriacimi pôsobili minoriti, ktorí do mesta prišli asi okolo roku 1441 a v roku 1580 postavili neskorogotický kostol, no asi v roku 1641 boli nútení mesto opustiť a kostol spolu s kláštorom prenechať evanjelikom.Pavlíni (Rád sv. Pavla, prvého pustovníka - OSPPE) sem prichádzajú okolo roku 1672, aby tu obnovili katolícku vieru. Prichádzajú do schátraného objektu kostola a kláštora, budujú komunitu a začínajú pastoračné pôsobiť. Keďže pôsobia v nepriaznivých časoch protihabsburských povstaní a protikatolíckych nálad, niekoľko pavlínov položilo vo Vranove život za vieru (napr. Imrich Féjervári OSPPE, Juraj Dubnický OSSPE). Povstalcami Imricha Tokôlyho boli v roku 1682 z mesta vyhnaní aj oni. Vrátili sa roku 1686. A práve v tomto druhom období pôsobenia pavlínov vo Vranove nad Topľou sa 21. augusta 1708 odohrala udalosť zázračného slzenia obrazu Panny Márie.
Obraz sa pôvodne nachádzal v domácnosti rodiny Berčéniovcov, kde v spomenutý deň o 11.00 nastalo zázračné slzenie. Obraz preto hneď zaniesli do kostola pavlínov, kde boli svedkami slzenia miestni veriaci, farár a predstavený kláštora Augustín Hnatovič (OSPPE), o ktorom História rádu pavlínov v Uhorsku uvádza, že bol známy svojou zbožnosťou. Prítomný bol aj jeho zástupca Matej Soóš OSPPE a jeden kalvínsky kňaz. Svoje svedectvo spísali a poslali na posúdenie generálnemu predstavenému rehole Jánovi Krystolovcovi OSPPE.
Od tohto okamihu sa začala šíriť úcta k milostivému obrazu slziacej Panny Márie. A pavlíni umiestnili tento obraz do nadstavca hlavného oltára, kde sa predtým nachádzal obraz trpiaceho Spasiteľa. Druhé slzenie sa odohralo v kostole 2. septembra 1708 a bolo ešte intenzívnejšie ako to prvé. Gróf Františej Barkóci uviedol, že Mária plakala „kvôli našim hriechom“. Po týchto udalostiach a kvôli prítomnosti milostivého obrazu chrám od 8. septembra 1708 niesol titul Narodenia Panny Márie, ktorýsi zachoval do dnešných dní. Keď v roku 1718 vypukol v meste požiar, ktorý zničil celé mesto i kostol, milostivý obraz zostal neporušený, plamene ohňa sa ho nedotkli a nijak ho nepoškodili.
Pôvod obrazu je neznámy. Je to olejomalba na plátne. Niektorí autori sa domnievajú, že je to kópia milostivého obrazu Matky dobrej rady z talianskeho mestečka Genazzano, vyhotovená neznámym autorom. Štýl obrazu, gestá a jednotlivé detaily postáv, ako aj nápis, ktorý sa nachádza pod obrazom (IMAGO MIRACULOSAE B(eatae) V(irginis) M(ariae) LACRIM(ANTIS) CALV(A)RI (AE) - Milostivý obraz blahoslavenej Panny Márie slziacej na Kalvárii) mi však osobne veľmi pripomína milostivý obraz Panny Márie z Kalvá¬rie Zebrzydovskej, pútnického miesta neďaleko Krakova. Táto svetoznáma Kalvária vznikla v roku 1600 a je prvým miestom vôbec, kde sa zastavenia krížovej cesty vytvorili v prírode so snahou presného kopírovania ciest a zastavení v Jeruzaleme.
V hlavnej bazilike sa nachádza milostivý obraz Matky Božej Kalvárskej, ktorý 3. mája 1641 plakal krvavými slzami. V liste z 8.10. 1708, ktorý adresoval starý gróf František Barkóci Františkovi Rákocimu II. uvádza, že obraz zakúpil František Golecký v roku 1707 v Poľsku a umiestnil ho po príchode v miestnom kaštieli. Nemôže byť teda Vranovský obraz kópiou milostivého obrazu z Kalvárie Zebrzydovskej? Obraz patrí do skupiny eleuzis - tá, ktorá miluje. Panna Mária si pritíska Ježiša pravou rukou k sebe a malý Ježiš pritíska svoju hlavu k Máriinmu lícu, akoby sa so svojou matkou láskal a svojou ľavou rukou ju objíma, pravou rukou ukazuje na svoju Matku. Je medzi nimi bezprostredný, intímny vzťah. Venujú sa jeden druhému. Matka Božia drží v ruke neidentifikovateľnú šatku. Akoby ňou chcela utierať slzy tých, ktorí ju s dôverou vzývajú o pomoc. V ľavom oku svätej Panny vidíme namaľované dve krvavé slzy, ktoré chcú pripomenúť zázrak slzenia obrazu.
Povesť o milostivom mieste sa rozniesol široko-ďaleko a kostol sa stal cieľom mnohých pútí. Vo vizitačnej správe jágerského biskupa Františka Barkóciho, ktorú spísal na základe osobnej návštevy tohto miesta v roku 1749, čítame, že starosť o duše vykonávajú pavlíni bezchybne, ochotne slúžia farnosti, vysluhujú sviatosti veriacim a niet na nich žiadnej sťažnosti. Ale reformy a zrušenie kláštorov nariadené cisárom Jozefom II. sa týkali aj pavlínov, a preto nútene znova odišli v roku 1786.
Po vyše 200 rokoch znova prichádzajú pavlíni do Vranova na pozvanie biskupa Alojza Tkáča v roku 1990 a jeho dekrétom sa toto miesto 29.6.1999 stáva pútnickým miestom košickej arcidiecézy. Pútnický kostol bol 6.9.2008 kardinálom Jozefom Tomkom oficiálne vyhlásený za baziliku minor. Zbožní pútnici prichádzajú k trónu Matky Božej celoročne, ale osobitne na odpust jej Narodenia, ktorý sa v Cirkvi slávi 8. septembra. Veriaci však môžu odpustky získať aj vo výročný deň slzenia obrazu - 21. augusta. Už mnohí veriaci zakúsili a presvedčili sa o pomoci, ktorú Božia Matka ponúka všetkým, ktorí sa s dôverou utiekajú pod jej ochranu a dovolávajú sa jej materinskej pomoci pred týmto jej milostivým vranovským obrazom. Množstvo votívnych ďakovných darov dokazuje, že Matka svoje deti vypočuje a rada im pomáha. Ak dôverujú jej a jej Synovi.
