Pavlíni (Rád sv. Pavla, prvého pustovníka - OSPPE) sem prichádzajú okolo roku 1672, aby tu obnovili katolícku vieru. Prichádzajú do schátraného objektu kostola a kláštora, budujú komunitu a začínajú pastoračné pôsobiť. Keďže pôsobia v nepriaznivých časoch protihabsburských povstaní a protikatolíckych nálad, niekoľko pavlínov položilo vo Vranove život za vieru (napr. Imrich Féjervári OSPPE, Juraj Dubnický OSSPE). Povstalcami Imricha Tokôlyho boli v roku 1682 z mesta vyhnaní aj oni. Vrátili sa roku 1686. A práve v tomto druhom období pôsobenia pavlínov vo Vranove nad Topľou sa 21. augusta 1708 odohrala udalosť zázračného slzenia obrazu Panny Márie.
Obraz sa pôvodne nachádzal v domácnosti rodiny Berčéniovcov, kde v spomenutý deň o 11.00 nastalo zázračné slzenie. Obraz preto hneď zaniesli do kostola pavlínov, kde boli svedkami slzenia miestni veriaci, farár a predstavený kláštora Augustín Hnatovič (OSPPE), o ktorom História rádu pavlínov v Uhorsku uvádza, že bol známy svojou zbožnosťou. Prítomný bol aj jeho zástupca Matej Soóš OSPPE a jeden kalvínsky kňaz. Svoje svedectvo spísali a poslali na posúdenie generálnemu predstavenému rehole Jánovi Krystolovcovi OSPPE.
Od tohto okamihu sa začala šíriť úcta k milostivému obrazu slziacej Panny Márie. A pavlíni umiestnili tento obraz do nadstavca hlavného oltára, kde sa predtým nachádzal obraz trpiaceho Spasiteľa. Druhé slzenie sa odohralo v kostole 2. septembra 1708 a bolo ešte intenzívnejšie ako to prvé. Gróf Františej Barkóci uviedol, že Mária plakala „kvôli našim hriechom“. Po týchto udalostiach a kvôli prítomnosti milostivého obrazu chrám od 8. septembra 1708 niesol titul Narodenia Panny Márie, ktorýsi zachoval do dnešných dní. Keď v roku 1718 vypukol v meste požiar, ktorý zničil celé mesto i kostol, milostivý obraz zostal neporušený, plamene ohňa sa ho nedotkli a nijak ho nepoškodili.
Pôvod obrazu je neznámy. Je to olejomalba na plátne. Niektorí autori sa domnievajú, že je to kópia milostivého obrazu Matky dobrej rady z talianskeho mestečka Genazzano, vyhotovená neznámym autorom. Štýl obrazu, gestá a jednotlivé detaily postáv, ako aj nápis, ktorý sa nachádza pod obrazom (IMAGO MIRACULOSAE B(eatae) V(irginis) M(ariae) LACRIM(ANTIS) CALV(A)RI (AE) - Milostivý obraz blahoslavenej Panny Márie slziacej na Kalvárii) mi však osobne veľmi pripomína milostivý obraz Panny Márie z Kalvá¬rie Zebrzydovskej, pútnického miesta neďaleko Krakova. Táto svetoznáma Kalvária vznikla v roku 1600 a je prvým miestom vôbec, kde sa zastavenia krížovej cesty vytvorili v prírode so snahou presného kopírovania ciest a zastavení v Jeruzaleme.
V hlavnej bazilike sa nachádza milostivý obraz Matky Božej Kalvárskej, ktorý 3. mája 1641 plakal krvavými slzami. V liste z 8.10. 1708, ktorý adresoval starý gróf František Barkóci Františkovi Rákocimu II. uvádza, že obraz zakúpil František Golecký v roku 1707 v Poľsku a umiestnil ho po príchode v miestnom kaštieli. Nemôže byť teda Vranovský obraz kópiou milostivého obrazu z Kalvárie Zebrzydovskej? Obraz patrí do skupiny eleuzis - tá, ktorá miluje. Panna Mária si pritíska Ježiša pravou rukou k sebe a malý Ježiš pritíska svoju hlavu k Máriinmu lícu, akoby sa so svojou matkou láskal a svojou ľavou rukou ju objíma, pravou rukou ukazuje na svoju Matku. Je medzi nimi bezprostredný, intímny vzťah. Venujú sa jeden druhému. Matka Božia drží v ruke neidentifikovateľnú šatku. Akoby ňou chcela utierať slzy tých, ktorí ju s dôverou vzývajú o pomoc. V ľavom oku svätej Panny vidíme namaľované dve krvavé slzy, ktoré chcú pripomenúť zázrak slzenia obrazu.
Povesť o milostivom mieste sa rozniesol široko-ďaleko a kostol sa stal cieľom mnohých pútí. Vo vizitačnej správe jágerského biskupa Františka Barkóciho, ktorú spísal na základe osobnej návštevy tohto miesta v roku 1749, čítame, že starosť o duše vykonávajú pavlíni bezchybne, ochotne slúžia farnosti, vysluhujú sviatosti veriacim a niet na nich žiadnej sťažnosti. Ale reformy a zrušenie kláštorov nariadené cisárom Jozefom II. sa týkali aj pavlínov, a preto nútene znova odišli v roku 1786.
Po vyše 200 rokoch znova prichádzajú pavlíni do Vranova na pozvanie biskupa Alojza Tkáča v roku 1990 a jeho dekrétom sa toto miesto 29.6.1999 stáva pútnickým miestom košickej arcidiecézy. Pútnický kostol bol 6.9.2008 kardinálom Jozefom Tomkom oficiálne vyhlásený za baziliku minor. Zbožní pútnici prichádzajú k trónu Matky Božej celoročne, ale osobitne na odpust jej Narodenia, ktorý sa v Cirkvi slávi 8. septembra. Veriaci však môžu odpustky získať aj vo výročný deň slzenia obrazu - 21. augusta. Už mnohí veriaci zakúsili a presvedčili sa o pomoci, ktorú Božia Matka ponúka všetkým, ktorí sa s dôverou utiekajú pod jej ochranu a dovolávajú sa jej materinskej pomoci pred týmto jej milostivým vranovským obrazom. Množstvo votívnych ďakovných darov dokazuje, že Matka svoje deti vypočuje a rada im pomáha. Ak dôverujú jej a jej Synovi.