Autor: P. Rafael Tresa, OP
Zdroj: © Ruženec, č. 9/2019 | Dominikánske mariánske centrum | Košice
Datum napsání:
15.09.2019
Topoľčany ležia v Nitrianskej pahorkatine pri sútoku Nitry s potokom Chotina. Mesto vzniklo asi v polovici 9. storočia, keď vrcholil osídľovací proces na Ponitrí. V priebehu 13. až 15. storočia toto miesto spravovala rehoľa benediktínov. Z roku 1285 sa dochovala písomná zmienka o kostole, ktorý sa uvádza ako fília podzoborského kostola sv. Martina. Nie je presne známe, komu bol kostol pôvodne zasvätený. Avšak z roku 1559 sa z kanonickej vizitácie dozvedáme, že v Topoľčanoch bol v dobrom stave kostol sv. Ondreja. V roku 1731 vypukol v meste požiar, ktorému podľahlo množstvo budov a zhorel i kostol. Mesto sa veľmi rýchlo obnovilo, avšak po ukončení týchto prác vypukol ešte väčší požiar, pri ktorom bolo zničené celé mesto. Od týchto čias, ako pamiatka na tieto katastrofy, sa stal patrónom mesta sv. Florián, ku ktorému sa veriaci utiekajú s prosbou o ochranu pred požiarmi.
Nový kostol bol postavený v barokovom slohu a v roku 1740 konsekrovaný titulárnym biskupom a novohradským archidiakonom, grófom Žigmundom Berényim. Dnešný vzhľad kostola však pochádza z významnej neskorobarokovej prestavby ukončenej v rokoch 1792 až 1802. Nový kostol zasvätili nanebovzatiu Panny Márie. V roku 1802 po ukončení všetkých stavebných úprav a vybavenia interiéru kostol posvätil belehradský biskup a prepošt ostrihomskej kapituly Jozef Vildt. V roku 1634 grófka Katarína Forgáčová rod. Pálffyová postavila na poďakovanie za záchranu manžela zo smrteľného nebezpečenstva štyri prícestné kaplnky. V jednej z nich dala postaviť sochu Sedembolestnej, ktorá sa neskôr dostala na hlavný oltár. Socha je dielom neznámeho umelca, vyrezaná z dreva, pochádza zo začiatku 30. rokov 17. storočia a pôvodne bola umiestnená v malej kaplnke, postavenej „priam na rohu cintorína blízko nemocnice a železničnej stanice ležiaceho“, od ktorej viedol cez polia chodníček k zázračnému prameňu.
Z roku 1802 sa viaže k soche Sedembolestnej neobyčajná udalosť. Vtedajší topoľčiansky richtár Šuchman usporiadal veľkú hostinu. Okrem stoličných pánov a úradníkov zavolal na ňu aj závadského farára Jána Andrejkoviča. Už bola tma a padal sneh, keď sa Andrejkovič vydal na cestu domov. Keď prišli ku kaplnke, v ktorej bola umiestnená socha, kone odrazu zastali. Darmo ich kočiš nútil ďalej, ani sa z miesta nepohli. Na otázku pána farára, prečo sa kone tak vzpierajú, kočiš odpovedá: „Vidím stáť pred koňmi ženu bielo oblečenú, ktorá vyšla z kaplnky.“ „Šľahni ju bičom,“ hovorí mu farár.
Prestrašený kočiš sa zdráhal. Pána farára prešla trpezlivosť. Sám šľahol bičom, pričom zasiahol tajomnú bielu ženu a kone sa rozbehli veľkým cvalom ďalej. Záhadná pani hneď zmizla. Keď prišiel farár domov ochorel a onedlho zomrel. Na druhý deň bolo vidieť na ľavom líci Sedembolestnej hlbokú, krvavú čiaru, ktorá je tam podnes. Kočiš farára prišiel k topoľčianskemu richtárovi a vyrozprával mu všetko, čo sa prihodilo. Chýr o tom sa hneď rozletel po celom kraji a zástupy sa hrnuli zo všetkých strán. Každý chcel vidieť podivné znamenie na tvári sochy. Po prešetrení udalostí požiadal miestny farár Vincent Kubica ostrihomského arcibiskupa Jána Scitovského o povolenie umiestniť Pietu na hlavný oltár farského kostola. Stalo sa tak 15. august.
O dva roky neskôr ju kardinál Scitovský korunoval zlatými korunami a pápež Pius IX. priznal Topoľčanom titul pútnického mesta s možnosťou získať plnomocné odpustky. Okolo roku 1872 do Topoľčian putovalo 25 až 30 tisíc ľudí. Tento chrám sa na základe reskriptu z Apoštolskej penitenciárie Svätej stolice zo dňa 25. februára 2019 a dekrétu podpísaného arcikňazom baziliky Mons. Stanislawom kardinálom Rylkom stal duchovným putom spojený s pápežskou Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, a v mene Svätého otca Františka mu boli udelené plnomocné odpustky, ktoré v tomto kostole možno získať v dňoch stanovených v reskripte.
V súvislosti so vzrastajúcim významom mariánskej úcty v Topoľčanoch a okolí, a rastúcim významom pútnického miesta, sa stala aktuálna požiadavka postaviť na dôstojné miesto reprezentačný súbor objektov predstavujúcich jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Preto v rokoch 1853-1856 bolo postavených 14 kaplniek krížovej cesty a v strede kalvárie jej dominanta - kaplnka Panny Márie so studničkou. Výstavba bola spojená s veľkou podporou veriacich a občanov mesta, ktorí sa finančne a materiálne podieľali na tejto stavbe. Dňa 28.septembra 1856 je posvätil novomestský prepošt Jozef Barinay za účasti 20 tisíc veriacich.
Dominantná kaplnka Panny Márie v strede svahu má nad vchodom k prameňu na fasáde umiestnenú kamennú platňu z červeného mramoru s vrytým nápisom viažucim sa k vzniku kalvárie. Na vrchole svahu, nad celým areálom, je umiestnený murovaný baldachýn, prikrývajúci zrejme staršiu plastiku Krista na kríži, z ktorého zadnej strany je monumentálna pieskovcová socha piety. Pieta pochádza z dielne známeho sochára Fraňa Štefunku. Na tom, že sa tento zámer podaril v nevšednej hodnote a kráse, mal nemalú zásluhu topoľčiansky dekan Vincent Kubica. V 90. rokoch 20. storočia bola topoľčianska kalvária predmetom činnosti vandalova dostala sa do veľmi neutešeného stavu. Nezištnou zásluhou kanonika Dorušáka bola uskutočnená komplexná obnova kalvárie a jej okolia. A tak sa Topoľčany môžu popýšiť obnovenou a vzorne udržiavanou pamiatkou, ktorá reprezentuje nielen cirkev, ale aj kultúrne dedičstvo nášho národa a regiónu.
Nový kostol bol postavený v barokovom slohu a v roku 1740 konsekrovaný titulárnym biskupom a novohradským archidiakonom, grófom Žigmundom Berényim. Dnešný vzhľad kostola však pochádza z významnej neskorobarokovej prestavby ukončenej v rokoch 1792 až 1802. Nový kostol zasvätili nanebovzatiu Panny Márie. V roku 1802 po ukončení všetkých stavebných úprav a vybavenia interiéru kostol posvätil belehradský biskup a prepošt ostrihomskej kapituly Jozef Vildt. V roku 1634 grófka Katarína Forgáčová rod. Pálffyová postavila na poďakovanie za záchranu manžela zo smrteľného nebezpečenstva štyri prícestné kaplnky. V jednej z nich dala postaviť sochu Sedembolestnej, ktorá sa neskôr dostala na hlavný oltár. Socha je dielom neznámeho umelca, vyrezaná z dreva, pochádza zo začiatku 30. rokov 17. storočia a pôvodne bola umiestnená v malej kaplnke, postavenej „priam na rohu cintorína blízko nemocnice a železničnej stanice ležiaceho“, od ktorej viedol cez polia chodníček k zázračnému prameňu.
Z roku 1802 sa viaže k soche Sedembolestnej neobyčajná udalosť. Vtedajší topoľčiansky richtár Šuchman usporiadal veľkú hostinu. Okrem stoličných pánov a úradníkov zavolal na ňu aj závadského farára Jána Andrejkoviča. Už bola tma a padal sneh, keď sa Andrejkovič vydal na cestu domov. Keď prišli ku kaplnke, v ktorej bola umiestnená socha, kone odrazu zastali. Darmo ich kočiš nútil ďalej, ani sa z miesta nepohli. Na otázku pána farára, prečo sa kone tak vzpierajú, kočiš odpovedá: „Vidím stáť pred koňmi ženu bielo oblečenú, ktorá vyšla z kaplnky.“ „Šľahni ju bičom,“ hovorí mu farár.
Prestrašený kočiš sa zdráhal. Pána farára prešla trpezlivosť. Sám šľahol bičom, pričom zasiahol tajomnú bielu ženu a kone sa rozbehli veľkým cvalom ďalej. Záhadná pani hneď zmizla. Keď prišiel farár domov ochorel a onedlho zomrel. Na druhý deň bolo vidieť na ľavom líci Sedembolestnej hlbokú, krvavú čiaru, ktorá je tam podnes. Kočiš farára prišiel k topoľčianskemu richtárovi a vyrozprával mu všetko, čo sa prihodilo. Chýr o tom sa hneď rozletel po celom kraji a zástupy sa hrnuli zo všetkých strán. Každý chcel vidieť podivné znamenie na tvári sochy. Po prešetrení udalostí požiadal miestny farár Vincent Kubica ostrihomského arcibiskupa Jána Scitovského o povolenie umiestniť Pietu na hlavný oltár farského kostola. Stalo sa tak 15. august.
O dva roky neskôr ju kardinál Scitovský korunoval zlatými korunami a pápež Pius IX. priznal Topoľčanom titul pútnického mesta s možnosťou získať plnomocné odpustky. Okolo roku 1872 do Topoľčian putovalo 25 až 30 tisíc ľudí. Tento chrám sa na základe reskriptu z Apoštolskej penitenciárie Svätej stolice zo dňa 25. februára 2019 a dekrétu podpísaného arcikňazom baziliky Mons. Stanislawom kardinálom Rylkom stal duchovným putom spojený s pápežskou Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, a v mene Svätého otca Františka mu boli udelené plnomocné odpustky, ktoré v tomto kostole možno získať v dňoch stanovených v reskripte.
V súvislosti so vzrastajúcim významom mariánskej úcty v Topoľčanoch a okolí, a rastúcim významom pútnického miesta, sa stala aktuálna požiadavka postaviť na dôstojné miesto reprezentačný súbor objektov predstavujúcich jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Preto v rokoch 1853-1856 bolo postavených 14 kaplniek krížovej cesty a v strede kalvárie jej dominanta - kaplnka Panny Márie so studničkou. Výstavba bola spojená s veľkou podporou veriacich a občanov mesta, ktorí sa finančne a materiálne podieľali na tejto stavbe. Dňa 28.septembra 1856 je posvätil novomestský prepošt Jozef Barinay za účasti 20 tisíc veriacich.
Dominantná kaplnka Panny Márie v strede svahu má nad vchodom k prameňu na fasáde umiestnenú kamennú platňu z červeného mramoru s vrytým nápisom viažucim sa k vzniku kalvárie. Na vrchole svahu, nad celým areálom, je umiestnený murovaný baldachýn, prikrývajúci zrejme staršiu plastiku Krista na kríži, z ktorého zadnej strany je monumentálna pieskovcová socha piety. Pieta pochádza z dielne známeho sochára Fraňa Štefunku. Na tom, že sa tento zámer podaril v nevšednej hodnote a kráse, mal nemalú zásluhu topoľčiansky dekan Vincent Kubica. V 90. rokoch 20. storočia bola topoľčianska kalvária predmetom činnosti vandalova dostala sa do veľmi neutešeného stavu. Nezištnou zásluhou kanonika Dorušáka bola uskutočnená komplexná obnova kalvárie a jej okolia. A tak sa Topoľčany môžu popýšiť obnovenou a vzorne udržiavanou pamiatkou, ktorá reprezentuje nielen cirkev, ale aj kultúrne dedičstvo nášho národa a regiónu.
