Autor: P. Rafael Tresa, OP
Zdroj: © Časopis Ruženec 6/2016 | Dominikánske mariánske centrum, Košice | dmc.sk
Datum napsání:
22.06.2016
Rajecká Lesná
-- pútnické miesto Panny Márie Frivaldskej --
Pútnické miesto Rajecká Lesná - Frivald bolo v minulosti miestom, kde prichádzali mnohí pútnici z blízkeho i ďalekého okolia, aby prednášali svoje modlitby a prosby Panne Márii, ktorej socha sa nachádza nad hlavným oltárom Baziliky Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie. Frivald, dnešná Rajecká Lesná, sa spomína ako pútnické miesto už v roku 1767. Dejiny kostola, prvopočiatky mariánskej úcty i pôvod milostivej sochy sú doteraz zahalené rúškom tajomstva. V starých časoch bol v blízkosti terajšieho kostola starý kostolík z 13.-14. storočia. Zachovalo sa nám len sanktuárium. Na jeho vonkajšej strane bolo možné donedávna vidieť maľby i nápis “frivaldens”. Od roku 1698 sa datuje farnosť Frivald. Patrila do Lietavského panstva v Trenčianskej stolici.Od nepamäti sem putovali pútnici zo všetkých štyroch svetových strán. Konali sa tam púte k zázračnej neskorogotickej soche Panny Márie, Kráľovnej anjelov, umiestnenej vo farskom kostole, ktorú dal vyhotoviť rod Frivaldskovcov pravdepodobne v rokoch 1495-1498. O milostivej soche Panny Márie sa rozpráva pekná legenda: „V časoch rákocziovskej vzbury prišlo luteránske vojsko aj do Frivaldu, vyhnalo farára Jána Lietavského a odnieslo milostivú sochu so sebou. Farníci, ktorí nechceli opustiť svoju najmilovanejšiu sochu, šli stále za vojskom a s plačom sprevádzali ukradnutý klenot. V Sliezsku však socha zmizla a znovu ju zbadali vo Frivalde na hlavnom oltári, kde je až doteraz na radosť mariánskych ctiteľov.“
Na jej príhovor sa tu stali mnohé uzdravenia telesné i duševné. Nitriansky biskup Gusztĺnyi uvádza v kanonickej vizitácii v roku 1767: „Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a prekypujúcimi milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“ 27. máj 1866 bol najväčším sviatkom pre Frivaldskú Pannu Máriu, pre celý Frivald i široké nábožné okolie. Vtedy nielen posvätili nový chrám, ale aj preniesli milostivú sochu zo starého kostola do jej nového príbytku.
V rokoch 1920-1921 miestni obyvatelia vybudovali na severnom svahu kopca, južne od farského kostola Kalváriu z finančných príspevkov tunajších rodákov žijúcich v Amerike. Na vrchu Kalvárie stojí kostolík Nanebovstúpenia Pána. Pod Kalváriou stojí pútnická Kaplnka Lurdskej Panny Márie, z ktorej vyviera päť prameňov priezračnej vody. Až do nedávnych čias prichádzali pútnici pozdraviť Matku Božiu Frivaldskú v tieto štyri slávnostné dni: na Turíce, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, na sviatok Narodenia Panny Márie (8. septembra) a v deň Mena Panny Márie (12. septembra). Na turíčne sviatky putovali k milostivej soche nemeckí veriaci z Handlovej, Prievidze, Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Gajdľa (dnes Kľačno) a iných dedín.
Na slávnosť Narodenia Panny Márie 8. septembra prichádzali procesie z okolitých dedín: z Ďurčiny, Zbyňova, Rajca a ďalšieho okolia, z Pružiny a Mojtína. V nedeľu po sviatku Mena Panny Márie si mariánski ctitelia konali púť len súkromne. Najväčšia púť bývala na slávnosť Najsvätejšej Trojice. Za štyridsať rokov chceli mnohí nepriatelia svätej Cirkvi vymazať toto starobylé pútnické miesto z mapy Rajeckej doliny. 1 názov zmenili na Rajeckú Lesnú. Farár Alexander Klabník, ktorý bol duchovným správcom vo Frivalde - Rajeckej Lesnej prežíval ťažké chvíle pred každou púťou, mlčky znášal vypočúvanie a prenasledovanie, v niektorých rokoch nesmel ísť ani v procesii s Oltárnou Sviatosťou na kalváriu.
Pútnici však navštevovali Frivald - Rajeckú Lesnú v hojnom počte i za totalitného režimu, ktorý neprial Cirkvi. U nebeskej Matky hľadali pomoc, útočište i ochranu. Súčasťou areálu pútnického miesta je aj expozícia Slovenského betlehemu, ktorý vytvoril majster Jozef Pekara. Na tomto diele začal pracovať v roku 1980. Malo to byť dielo, kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti, ktoré bude jedinečné, reprezentatívne - SLOVENSKÉ. Majster sa pustil do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok, je tu stvárnený bežný život aj pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti.
Od 1. februára 1990 sa stal duchovným správcom farnosti dekan-farár Pavol Šadlák. Svoje organizačné schopnosti využil hneď od začiatku pre stavbu farskej budovy, ktorú vybudoval za sedem mesiacov. V roku 1990 sa tiež urobilo odvodnenie kostola, obnovila sa fasáda kostola i kalvárie, ako i jej osvetlenie. V roku 1991 sa postavil Dom pútnikov a vybudovalo sa osvetlenie a ozvučenie okolia mariánskeho chrámu. Pre rehoľné sestry bol v roku 1992 postavený Dom Charitas. V roku 1994 bola zrekonštruovaná a rozšírená sakristia. V roku 1995 sa postavila v pútnickom areáli nová budova, kde je umiestnený Slovenský Betlehem a Dom Božieho narodenia pre vysluhovanie sviatosti zmierenia pútnikov. V roku 1996 bola obnovená Frivaldská kalvária a v pútnickom areáli bol postavený nový poľný oltár.
Na žiadosť Jeho Eminencie Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho biskupa, zo dňa 1. mája 1994, ktorá vyjadruje prosby a želania kňazstva i veriacich, Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí na základe zvláštneho rozhodnutia Jeho Svätosti Jána Pavla II., ozdobila pútnický farský kostol Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie titulom a hodnosťou „Basilica Minor“ so všetkými právami a podľa príslušných liturgických predpisov uverejnených v Dekréte o titule „Basilica Minor“ zo dňa 9. novembra 1989.
