To sa potvrdilo, keď na prelome r.1884 a 1885 vypukla vo farnosti epidémia pravých kiahní. Jej obeťami sa stávali malé deti. Z celkového počtu 30 mŕtvych bolo najviac obetí - a to 16 - z obce Poruba. Ľudia verili, že na príhovor Panny Márie a pitím vody z prameňa sa niektorí uzdravili. Ochorelo i dieťa porubského richtára. Ten sa zaviazal, že ak dieťa vyzdravie, postaví pri prameni kaplnku. A naozaj. Dieťa sa uzdravilo a richtár dodržal svoj sľub. Pri prameni nechal postaviť murovanú kaplnku zasvätenú Panne Márii. Kaplnku vysvätil vtedajší laziansky farár František Kluch. Kaplnka sa zakrátko po vzniku stala miestom, pútí viacerých veriacich z čoho sa stala tradícia. Dodnes dvakrát do roka sa organizujú púte a to v máji a septembri. Táto tradícia sa neprerušila ani v období náboženskej neslobody.
V r. 1955 chátrajúcu kaplnku opravila skupina mužov pod vedením Jozefa Tisaja. Pri príležitosti 100.výročia od postavenia kaplnky, vybudovala farnosť popri lesnej cestičke vedúcej ku kaplnke krížovú cestu. Iniciátorom bol vtedajší laziansky farár Tomáš Galis. V jubilejnom. r. 2000 veriaci z vlastnej zbierky osadili na kalvárii nové veľké jednoduché kríže. Na nich sa nachádzajú obrazy s výjavmi jednotlivých zastavení krížovej cesty. Zároveň upravili aj areál okolo kaplnky, ktorý je dnes príjemným miestom, kam radi chodievajú nielen pútnici, ale i mnohí turisti. Obnovenú kalváriu vysvätil na Veľký piatok 21. apríla 2000 laziansky farár Viktor Kraus.
Ak sa chcete dostať k prameňu s kaplnkou, prejdite popri miestnom kostole smerom k futbalovému ihrisku, pred ihriskom treba odbočiť doprava a po chvíľke prejsť doľava na lesnú cestu, kde sa nachádza začiatok kalvárie. Zaujímavou sakrálnou stavbou v Porube je aj kostol sv. Mikuláša stojaci na vyvýšenine v opevnenom areáli. Postavili ho asi v prvej tretine 14. st., možno aj skôr - už na prelome 13. a 14. st., ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou. V minulosti bola okolo kostola priekopa, v ktorej bola voda a dnu sa vchádzalo po drevenom mostíku. Hrubý obranný múr poskytoval obyvateľom úkryt v čase rôznych nepokojov. Začiatkom 15. st. sa realizovala obnova objektu, v rámci ktorej vyzdobili interiér dodnes zachovanými freskami.
Renesančne objekt upravili v polovici 17. st., keď loď dostala maľovaný kazetový strop. V r. 1660 objekt prevzali do užívania protestanti, ktorí ho doplnili o drevenú tribúnu. Dnešnú podobu nadobudol kostolík v priebehu minulého storočia, keď postupne pribudla murovaná predsieň pred západným vstupom a bočné priestory pri veži. V r. 1997 – 98 sa uskutočnil reštaurátorský prieskum celého kostola, ktorého výsledkom bol okrem iného aj objav viacerých, dovtedy neznámych, nástenných malieb v lodi. Tie boli odborne zreštaurované počas následnej komplexnej obnovy, ktorá v kostole trvala až do r. 2009. Z gotických prvkov sa na východnej strane presbytéria zachovalo gotické okno s kamennou trojlistovou kružbou.
Najvzácnejšou pamiatkou z obdobia gotiky sú však nástenné maľby z 15. st., ktoré sa zachovali predovšetkým vo svätyni a po stranách víťazného oblúka, v menšom rozsahu aj na severnej a južnej stene lode. Patria k najpočetnejším najzachovanejším na Slovensku. Maľbám vo svätyni dominuje Kristus v mandorle, zobrazený na klenbe spolu s tradičnými symbolmi evanjelistov a učiteľov cirkvi. Steny zdobia postavy apoštolov stojacich v arkádach, ktoré znázorňujú nebeský Jeruzalem. K nim je priradený aj patrón kostola – sv. Mikuláš. Na víťaznom oblúku môžeme vidieť zaujímavé maľby predstavujúce Váženie duší a Pannu Máriu Ochrankyňu. Na archanjelovi Michalovi, ktorý drží váhy s dušou ženy a meč, zaujmú na prvý pohľad krídla s pávími perami.
Na stenách lode sa maľby zachovali iba fragmentárne, najlepšie zachovaným celistvým výjavom je postava sv. Juraja bojujúceho s drakom na severnej stene.V interiéri sa zachovalo aj viacero ďalších starších artefaktov. Z gotického oltára pochádzajú hodnotné drevené plastiky sv. Mikuláša a sv. Juraja z obdobia okolo r. 1500. Jeho súčasťou boli aj tabuľové maľby sv. Kataríny a sv. Barbory. Torzá z gotického oltára sú dnes súčasťou zbierok Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice. Pozoruhodným prvkom interiéru kostola je aj neskororenesančný maľovaný strop lode z r. 1658. Okrem bohatej rastlinnej výzdoby tu maliar zobrazil aj postavy štyroch evanjelistov okolo Ježiša ako Spasiteľa sveta. Na pravej strane víťazného oblúka sa zachovala renesančná kamenná kazateľnica (r.1633). Súčasný barokový hlavný oltár s obrazom sv. Mikuláša (r. 1701) sa teraz reštauruje v múzeu v Bojniciach.