-- Obraz Panny Márie, ktorý slzil --
17. storočí bol Klokočov malou dedinkou s asi 150 obyvateľmi. V roku 1670 sa spomína slzenie ikony Presvätej Bohorodičky. Ľudia boli vo veľkom množstve zhromaždení v chráme, keď tu kalvínske vojsko s krikom vbehlo do chrámu a začalo nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu, a vtedy ľudia videli, že z očí ikony tiekli slzy. Presvätá Bohorodička plakala. Nevie sa, či vojak, vyľakaný, odstúpil od ikony, alebo či prítomní ľudia mu zastali cestu k ikone, ktorú vytrhli z ikonostasu a utiekli s ňou do lesa. Pravdepodobne stalo sa to druhé, pretože vojaci podpálili chrám, ktorý zhorel. Ikona bola zachránená, aby potomkom odkázala slávu tohto zázraku.
Po zázraku bola ikona z Klokočová odnesená do Prešova. Zázračné slzenie ikony vyvolalo veľký rozruch a mesto Prešov zasiahlo. Ikona sa ocitla v rukách grófky Žofie Báthoryovej, majiteľky mukačevského zámku, ktorá po smrti svojho manžela Juraja II. Rákociho zanechala kalvínsku vieru a stala sa katolíčkou. Táto kňažná zobrala ikonu z Prešova, pretože mukačevské biskupstvo bolo jej majetkom. Grófka umiestnila ikonu v kaplnke mukačevského zámku. Zdá sa, že kňažná pod vplyvom slzenia ikony zanechala kalvínstvo a stala sa katolíčkou. Žofia Báthoryová umiestnila klokočovskú ikonu v kaplnke mukačevského zámku, kde bola vo veľkej úcte: ozdobila ikonu množstvom drahokamov, rubínov, smaragdov, diamantov a neobyčajne drahými látkami.
Ikonu musela vziať z Prešova veľmi skoro po zázraku, pretože slzenie bolo roku 1670 a ona zomrela roku 1680. Po smrti tejto kňažnej klokočovská ikona ostala v zámockej kaplnke mukačevského zámku. Majiteľom zámku sa stal jej syn František I. Rákoci, ktorý skoro zomrel. Vdova po ňom Ilona Zrínska sa vydala za Imricha Tókôliho, ktorý začal povstanie proti Habsburgovcom a po likvidácii povstania utiekol do Turecka. Jeho manželka Ilona Zrínska roku 1688 odišla z Mukačeva do Viedne a roku 1692 odišla za svojím manželom do Turecka. Medzi svojimi drahocennosťami odniesla aj klokočovskú ikonu. Čoskoro však zomrela (1703). Jej syn z prvého manželstva František II. Rákoci (jeho ostatky sú pochované v krypte Dómu sv. Alžbety v Košiciach), začal nové povstanie proti Habsburgovcom.
On priniesol klokočovskú ikonu z Turecka a znovu ju uložil v kaplnke mukačevského zámku. Po potlačení Rákociho povstania a obsadení mukačevského zámku cisárskym vojskom bola klokočovská ikona odnesená ako vojnová korisť do Viedne, do cisárskej kaplnky. Hneď nato sa ozvalo mesto Prešov a robilo si nároky na milostivú ikonu, pravdepodobne pod vplyvom prešovských biskupov. Kráľovná Mária Terézia, veľká dobrodinka východného obradu, prikázala zhotoviť kópiu klokočovskej ikony a túto až jej syn Jozef II. poslal do Prešova.
Originál zázračnej ikony však ostal vo Viedni na cisárskom dvore. Kópiu ikony namaľoval maliar F. G. Kramer a ikona bola slávnostne prenesená a odovzdaná mestu Prešov. Tak v roku 1789 mal Prešov po 119 rokoch znovu ikonu Prečistej Bohorodičky aspoň v kópii. Ako historická pamiatka visela na stene v expozičnej sieni magistrátu. Odtiaľ si ju vyžiadal prešovský biskup Ján Válay, ktorý ju vložil do zlatého rámu, a umiestnil v biskupskej kaplnke požehnaním 12.8.1907.
Po zakázaní gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 sa rezidencia dostala do rúk Pravoslávnej cirkvi aj s ikonou. V rámci reštitúcií pri odovzdávaní biskupskej rezidencie pôvodnému majiteľovi, gréckokatolíckej cirkvi, sa však prvá kópia ikony nevrátila. Preto sa v súčasnosti v Klokočové nachádza druhá kópia - kópia z kópie, ktorú pre Klokočov namaľoval prešovský významný maliar ikon Ignác Roškovič. V roku 1948 bola pomocným biskupom bl. Vasiľom Hopkom za veľkej účasti veriacich korunovaná zlatými korunami. Odpusť sa v Klokočové slávi na sviatok Zosinutia presvätej Bohorodičky (15. augusta).