Autor: P. Rafael Tresa, OP
Zdroj: © Časopis Ruženec 7/2019, s. 24-26 | Dominikánske mariánske centrum, Košice | dmc.sk
Datum napsání:
20.07.2019
Dubnica nad Váhom
-- Dubnická Madona --
Na malebnom Považí v južnej časti Ilavskej kotliny, v jednej z najmladších slovenských diecéz, neďaleko Trenčína, nachádzame pútnické miesto, kam putujú slovenskí katolíci od roku 1742. Navštívili ste ho už? Ak nie, tak nám dovoľte pozvať vás do Dubnice nad Váhom. Obec sa v písomných prameňoch po prvý raz objavuje koncom 12. storočia. Keď sa po roku 1439 stala súčasťou trenčianskeho hradného panstva, došlo k väčšiemu rozvoju obce. Koncom 16. storočia sa hrad i celé trenčianske panstvo dostalo do rúk zámožného rodu Ilešháziovcov. Tento stav pretrval až do roku 1838, keď tento rod smrťou posledného mužského potomka vymrel. Župan Juraj Ilešházi v čase rekatolizácie prestúpil na katolícku vieru a stal sa horlivým mariánskym ctiteľom. Preto si dal do hradnej kaplnky na Trenčianskom hrade (medzi rokmi 1644 a 1661) vyhotoviť sochu Panny Márie. Informácia o tom, že táto socha sa skutočne v hradnej kaplnke nachádzala, pochádza z vizitačných správ biskupa Jána Gustíniho z roku 1666.-- Dubnická Madona --
Sochu vytvoril neznámy rezbár v ranobarokovom štýle podľa neskorogotickej predlohy. Mária drží v ľavej ruke malého Ježiša a v pravej má kráľovské žezlo. Ježiš zasa v ľavej ruke drží žezlo a pravou rukou sa nežne dotýka líca svojej Matky. Toto gesto je veľmi netypické, pretože obyčajne svojou pravou rukou dieťa Ježiš požehnáva. Z hradnej kaplnky bola táto socha po roku 1676 prenesená do kaštieľa v Dubnici, ktorý bol vtedy prestavaný na rodinné sídlo tohto rodu. Príčinou tohto prenesenia môžu byť nepokoje spôsobené Vešeléniho povstaním. Nakoniec, niekedy medzi rokmi 1719 a 1723, daroval túto sochu gróf Mikuláš Ilešházi farskému Kostolu sv. Jakuba.
V roku 1742 dal postaviť miestny farár Daniel Kolačáni na bočný oltár nové tabernákulum. Keď gróf Jozef Ilešházi s manželkou Teréziou vychádzali z kostola, zastavili sa pri bočnom oltári, aby si pozreli tabernákulum, ktoré dali pozlátiť. Vtedy grófka zazrela aj starú sochu Panny Márie. Opýtala sa miestneho farára, akú zázračnú podobu Panny Márie predstavuje táto socha. Dostala odpoveď, že nejde o podobu žiadnej milostivej sochy. Preto ju grófka zamýšľala z chrámu odstrániť a namiesto nej spraviť inú. Onedlho sa grófke Dubnická Panna Mária tri noci vo videní zjavovala, po čom nemohla zaspať. Grófka pochopila, že Panna Mária si praje, aby táto socha zostala v kostole. Obliekla ju do prevzácnych šiat a dala jej berlu a korunu. Od tej doby rastie úcta k Dubnickej Panne Márii i milosti, ktoré rozdáva pútnikom.
Od roku 1742 sa zvesť o zázračnej dubnickej soche Panny Márie veľmi šírila a počet pútnikov sa natoľko zvyšoval, že kapacita starého kostola už nestačila. Na základe týchto skutočností sa Jozef Ilešházi a dubnický farár Daniel Kolačáni rozhodli postaviť nový, väčší, súčasný Kostol sv. Jakuba. Nový chrám postavili za dva roky (1754-1756) a slávnostnú konsekráciu chrámu 24. júna 1789 vykonal vtedajší nitriansky biskup (neskôr jágerský arcibiskup) František Xaver Fuchs (to teda znamená, že tohto roku si dubnický kostol pripomína 230. výročie svojej konsekrácie). Krátko nato kostol dostal od pápeža Pia VI. milosť plnomocných odpustkov, ktoré mohli veriaci získať na sviatky Zvestovania, Sedembolestnej Panny Márie, Nepoškvrneného počatia Panny Márie a v nedeľu po sviatku sv. Jakuba. Hoci kostol dvakrát vyhorel (1814 a 1882), milostivá socha Panny Márie zostala vždy neporušená. Mariánska úcta v tomto chráme sa stala takou silnou, že po roku 1906 dostala Dubnica v Rakúsko-Uhorsku názov Mariatolgyes - Máriina Dubnica.
Dominantou dubnického kostola je hlavný oltár s mohutnou baldachýnovou architektúrou, ktorá nesie veľkú kráľovskú korunu sv. Štefana. Pod ňou na najčestnejšom mieste víta pútnikov a dáva im pocítiť dotyk Božej lásky milostivá socha Dubnickej Panny Márie s nápisom „Patrónka Slovenska, oroduj za nás“, ktorú sem dovolil umiestniť ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy. Pod sochou v nike je nad bohostánkom vyobrazenie patróna kostola, znázorňujúce sv. Jakuba Staršieho ako odhodlaného apoštola pripraveného na misijnú cestu. Od roku 1747 do roku 1779 je vo farskej kronike zaznamenaných viac ako 250 zázračných uzdravení a mimoriadnych udalostí. Ako prvý zázrak sa spomína, že mladík Ján Šefranovič vložil do pravej ruky milostivej sochy Panny Márie bielu ľaliu, ktorá mala len puky. Hoci ľalia nemala tri dni žiadnu vlahu, nielenže nezvadla, ale naopak, puky na nej rozkvitli. Výrečnými svedkami niektorých ďalších zázrakov sú dary zo zlata a striebra, ktoré boli uložené priamo na oltári v pyramídových skrinkách, barly zavesené na stene v presbytériu, či ďakovné tabuľky v lurdskej jaskynke pri kostole.
Ján Ilešházi, trenčiansky a liptovský župan a veľký dobrodinec, sa v roku 1770 postaral o postavenie kalvárie na miernom vŕšku na úpätí Strážovských vrchov na východnom okraji mesta. Základný kameň vrcholovej Kaplnky sv. Kríža posvätil 28. marca 1770 nitriansky kanonik Štefan Holbay. Z pôvodného zariadenia sa nezachovalo takmer nič a pri neskorších obnovách sa úplne stratil aj barokový ráz vrcholovej kaplnky. Celý areál bol v 90-tych rokoch 20. storočia obnovený. Kalvária dodnes naplno žije, pretože modlitba krížovej cesty sa tu uskutočňuje asi 11-krát do roka a je neodmysliteľnou súčasťou každej Dubnickej púte. Keď sa tu udiali prvé zázračné uzdravenia, správy o nich sa rýchlo rozšírili a počet pútnikov každoročne vzrastal. História pútí však bola viackrát prerušená: za vlády Jozefa II., kedy bolo zakázané v sprievodoch navštevovať pútnické miesta (1784-1790), v období svetových vojen a počas komunistického režimu (1950-1989). Prvá púť po totalite, na ktorú prišlo vyše 7000 veriacich, sa konala 8. septembra 1990 a odvtedy sa na sviatok Narodenia Panny Márie koná každý rok. Okrem toho sú veriaci pozvaní na Fatimské soboty v prvú sobotu v mesiaci.
Púte bývajú na tieto sviatky:
♦ Slávnosť Zoslania Ducha Svätého
♦ Slávnosť Najsvätejšej Trojice
♦ Slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla
♦ Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie
♦ Sviatok Narodenia Panny Márie
♦ Sviatok Povýšenia svätého Kríža.
