Autor: P. Rafael Tresa, OP
Zdroj: © Ruženec, č. 5/2019, s. 24-25 | Dominikánske mariánske centrum - Košice
Datum napsání:
25.05.2019
Čirč
-- pútnicke miesto Prešovskej archieparchie--
V hornom Šariši, na slovensko-poľskom pohraničí sa nachádza významné pútnické miesto prešovskej archieparchie. Čirč v okrese Stará Ľubovňa. -- pútnicke miesto Prešovskej archieparchie--
Najstarší údaj o obci je z roku 1248. Nachádzala sa a rozvíjala pri starej obchodnej ceste nazývanej jantárová. Spomína sa aj ako súčasť kráľovského poľovníckeho revíru rodiny Detre. V roku 1330 sa obec spomína v súvislosti s miestnym farárom menom Henrich a zápis spomína aj chrám. O takmer jedno storočie (r. 1427) je Čirč stredne veľká nezdanená osada, ktorú neskôr postupne dosídlilo rusínske obyvateľstvo. O farnosti sa zachovali doklady z vizitácie biskupa Mukačevskej eparchie Michala Manuela Olšavského z roku 1751. Na príkaz cisárovnej Márie Terézie vykonal vizitáciu všetkých svojich farností v rokoch 1750-1752.
A z toho dôvodu navštívil aj farnosť Čirč. Vo vizitačnom protokole spomína drevený kostol a presne opisuje jeho inventár. Píše o matrike pokrstených, o cintoríne, o dvoch zvonoch a uvádza meno farára Izaiaša Janoviča vysväteného od biskupa Georgija Bizancija. V tomto protokole sa práve prvýkrát spomína v súvislosti s obcou Čirč rodina Janovičovcov, ktorá je šľachtického rodu, šľachtický titul im udelil Karol IV. v roku 1722.
S rodom Janovičovcov sa spája ešte tzv. „dedičné kňazstvo“ - prechod kňazstva z generácie na generáciu. Takto v Čirči pôsobil tento rod nepretržite 166 rokov od roku 1640 do roku 1806. Posledným známym kňazom z tohto rodu je Ján Janovič, ktorý pôsobil v Čirči v rokoch 1886-1900. Je pochovaný pri terajšom murovanom chráme spolu s Elenou Ivanovou Janovič, ktorá má na náhrobnom kríži napísané: „Elena Ivanova Janovič iz rodu dvorjan Čerskich“ (preklad: Helena Jánova Janovič z rodiny šľachticov Čirských). Rodina Janovičovcov bola viac ako 5 generácií spätá so životom Čirča a aj preto patria medzi významné osobnosti dejín Čirča.
Za čias pôsobenia miestneho kňaza Jána Janoviča došlo v roku 1898 k udalostiam, o ktorých sa vo farskej kronike písanej kňazom Mironom Podhájeckým nachádza táto zmienka: „Dvom čirčským dievčatám, ktoré pásli kravy pod Uhliskami, zjavil sa akýsi starec, ktorý im položil otázku, či by nechceli, aby tu prichádzalo veľa ľudí na púte. Po súhlase dievčat starec zapichol palicu do zeme a na tom mieste vytryskol prameň vody s liečivými účinkami. Starec žiadal, aby tu bola postavená kaplnka“.
Keď dievčatá oznámili v obci, čo zažili, stretli sa s nepochopením. Od toho času stíhali obec pohromy, ktoré vyvrcholili velkými záplavami. Až po nich sa obec rozhodla postaviť na mieste zjavenia kaplnku, ktorú zasvätili Uspeniu Presvätej Bohorodičky. Posviacka sa uskutočnila v roku 1898. Ľudia začali na toto miesto prichádzať a podľa podania došlo tu k viacerým zázračným uzdraveniam. Pod dojmom týchto udalostí postavili veriaci ešte jednu novú kaplnku, dnešnú hlavnú (odpustovú) v roku 1899 na výhodnejšom mieste - asi 500 metrov nižšie od miesta zjavenia. V roku 1901 ju doplnili o ďalšiu časť.
V roku 1973 bola do interiéru pôvodnej kaplnky Uspenia Presvätej Bohorodičky umiestnená ikona od majstra Križanovského. Kaplnku posvätil biskup Vasil Hopko. V roku 2001 sa veriaci rozhodli na mieste zjavenia postaviť novú kaplnku Nanenbovstúpenia Pána, ktorá bola dokončená v roku 2006. V tom istom roku bolo v obci otvorené gréckokatolícke farské múzeum Mirona Podhájeckého, ktoré približuje návštevníkom nielen pamiatky našich predkov, ale najmä osobnosti biskupov bl. Petra Pavla Gojdiča a bl. Vasiľa Hopká. Každoročne sa na Čirčskej hore konajú púte, ktoré navštevuje mnoho ľudí nielen z domova, ale aj z cudziny, najmä zo susedného Poľska. Odpustová slávnosť sa tu koná vždy na rozhraní mesiacov august a september.
