Autor: P. Rafael Tresa, OP
Zdroj: © Časopis Ruženec 8/2019, s. 24-26 | Dominikánske mariánske centrum | Košice
Datum napsání:
16.08.2019
V polovici augusta slávime veľkú mariánsku slávnosť - prikázaný sviatok Nanebovzatia Panny Márie. V tajomstve nanebovzatie si uctievame a pripomíname pravdu viery, že Panna Mária bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy. Podľa vyjadrenia mystikova duchovných spisovateľov sa tento sviatok mimoriadne oslavuje aj v nebi. A na našej slovenskej zemi je jedno jediné miesto, kde sa pripomína aj udalosť z apokryfných spisov o smrti Panny Márie - Bobrov.
Bobrov je pohraničná obec ležiaca v Spišskej diecéze v severnej časti Oravskej kotliny v okrese Námestovo. V súčasnosti má asi 1800 obyvateľov. Bola založená na území, ktoré patrilo k Oravskému hradu ako valašská obec uplatňujúca si valašské práva. Jej obyvatelia strážili hranice, venovali sa poľnohospodárstvu, obchodu s dobytkom, kamenárstvu a plátenníctvu. Názov obce vznikol pravdepodobne z priezvisk prvých osadníkov Bowber alebo Boubrowský. Prvá zmienka o Bobrove je na rukopisnej mape hornej Oravy z roku 1550. Bobrov mal vtedy len pár domov.
Celé 17. storočie bolo obdobím zápasov o presadenie sa katolíckeho či evanjelického vyznania. Nakoniec tento zápas vy-hralo katolícke náboženstvo. Veriaci boli pôvodne začlenení do Trstenej. Od roku 1612 do 17. januára 1770 patrili do námestovskej farnosti a do roku 1788 boli filiálkou Zubrohlavskej farnosti. Keďže obec nemala kostol ani cintorín, musela mŕtvych pochovávať v Námestove. V roku 1745 začali Bobrovčania stavať svoj kostol. Výstavbu ukončili v roku 1753. Za patróna si veriaci vybrali sv. Jakuba Staršieho. V rokoch 1777-1788 bol kostol prebudovaný. Z pôvodného kostola zostalo len presbytérium, kde je hlavný oltár, hlavné nosné múry a sakristia. Hoci je patrónom farnosti sv. apoštol Jakub, hlavná púť sa koná na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Zbožní Bobrovčania putovali v minulosti na známe pútnické miesto v Krakovskej arcidiecéze - do Kalvárie Zebrzydovskej.
Tam sa stretli s velkolepými oslavami sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktoré spočívali v procesiách pohrebu a nanebovzatia Panny Márie. Inšpirovaní touto nábožnou tradíciou začali sláviť 15. august podobným spôsobom. Aj na tento účel vybudovali neďaleko farského kostola kalváriu. V roku 1836 začali stavať na vrchole vŕšku za kostolom Kaplnku Nanebovzatia. Postaviť ju dal plátenník a kostolný kurátor Andrej Kompaník z vďaky za to, že ho Boh požehnal majetkami a v roku 1831 prežil choleru. Keď bola v roku 1837 stavba ukončená, 15. augusta ju posvätil farár z Jablonky a spišskokapitulský kanonik Tomáš Andránsky. Avšak jej zakladateľ sa posviacky nedožil.
Keď 24. apríla 1889 úder blesku a veľká búrka zničili kaplnku, Bobrovčania sa rozhodli okrem nevyhnutnej opravy kaplnky vybudovať aj kalváriu. Tohto nápadu sa ujal rodák z Bobrova, spišský kanonik Štefan Koštialik, ktorý stavbu finančne dotoval. Farárom v Bobrove bol vtedy Jozef Slamkay. Práce na kalvárii prebiehali v rokoch 1890-1894. Vybudovalo sa 14 kaplniek zastavení krížovej cesty a na vrchole kopca nová kaplnka, s kruhovým pôdorysom a stĺpovým ochodzom s využitím zachovaných múrov pôvodnej kaplnky. Pred vstupom do kaplnky stojí na vysokom kamennom podstavci súsošie Ukrižovania so sochami v životnej veľkosti. Celý komplex bol posvätený kanonikom Koštialikom 15. augusta 1894. Odvtedy už celý komplex prešiel mnohými opravami. Štefan Koštialik požiadal príslušnú rímsku kongregáciu o udelenie plnomocných odpustkov, na čo dostal kladnú odpoveď podpísanú od pápeža Leva XIII., ktorý udelil plnomocné odpustky všetkým, ktorí v zbožnosti navštívia toto miesto v deň odpustu a tam vykonajú príslušné skutky pokánia a modlitby. Toto privilégium malo platnosť 7 rokov.
Odpust sa koná vždy cez víkend po slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Obrady začínajú v sobotu popoludní vo farskom Kostole sv. Jakuba. Veriaci ľud sa v kostole modlí, kňazi vysluhujú sviatosť zmierenia a v kostole je vystavená socha Panny Márie, ležiaca v malej bielej truhle. O 17.00 hod. vyjde procesia z kostola za asistencie kňazov. Štyria mládenci a štyri dievčatá nesú na ramenách truhlu až k vrcholovej kaplnke. Pri výstupe sa modlí krížová cesta a pri každom zastavení sa počas rozjímania zastavia aj nosiči so sochou Panny Márie. Na záver uložia pohrebnú schránku so sochou pod oltár vo vrcholovej kaplnke a následne sa slávi sv. omša.
Podľa starobylej kresťanskej tradície, ktorú opisuje sv. Ján Damascénsky, bl. Anna Katarína Emmerichová a iní, Panna Mária zosnulá obklopená apoštolmi, ktorí jej telo zaniesli do hrobu. V hrobe ležalo podobne ako telo jej Syna tri dni. Po troch dňoch jej Syn ju slávne vzal s telom i dušou do neba. V Jeruzaleme, pred hradbami mesta, neďaleko Getsemanskej záhrady, sa nachádza chrám hrobu Panny Márie. Hrob je prázdny, ale pripomína sa tam tradícia Máriinej smrti (sv. Ján Damascénsky). Podľa inej tradície sa miesto smrti Panny Márie nachádza neďaleko Efezu, kam s ňou po nanebovstúpení Pána odišiel sv. Ján evanjelista, keď začalo prenasledovanie kresťanov v Jeruzaleme (bl. Anna Katarína Emmerichová).
Nanebovzatie Matky Božej v Bobrove pripomína procesia, ktorá sa slávi v nedeľu ráno. Od kostola ide procesia, v ktorej nosiči (hasiči) nesú sochu oslávenej Panny Márie až na vrchol Bobrovského vŕšku, kde oslavy vrcholia slávnostnou sv. omšou. Ako diakon som sa sám procesie pohrebu Matky Božej v roku 2015 zúčastnil. Pre veriacich, ktorí majú hlboký vzťah k Matke Božej a s láskou slávia jej sviatky, môže byť aj táto prastará tradícia Bobrovčanov obohatením a prehĺbením ich duchovného života tajomstvom Veľkej noci Panny Márie v slávení jej Nanebovzatia. Chráňme a rozvíjajme naše krásne tradície, osvedčené storočiami, a budujme svoju vieru. Bobrovskú púť neprekazil ani komunistický režim a veriaci na toto krásne miesto prichádzali z celej Oravy i zo susedného Poľska. Preto sa tento odpust zvykne nazývať aj oravský. Bližšie informácie o slávení pohrebu Božej Matky ako aj program odpustu sa nachádza aj na webe farnosti Bobrov (www. farabobrov.sk).
Bobrov je pohraničná obec ležiaca v Spišskej diecéze v severnej časti Oravskej kotliny v okrese Námestovo. V súčasnosti má asi 1800 obyvateľov. Bola založená na území, ktoré patrilo k Oravskému hradu ako valašská obec uplatňujúca si valašské práva. Jej obyvatelia strážili hranice, venovali sa poľnohospodárstvu, obchodu s dobytkom, kamenárstvu a plátenníctvu. Názov obce vznikol pravdepodobne z priezvisk prvých osadníkov Bowber alebo Boubrowský. Prvá zmienka o Bobrove je na rukopisnej mape hornej Oravy z roku 1550. Bobrov mal vtedy len pár domov.
Celé 17. storočie bolo obdobím zápasov o presadenie sa katolíckeho či evanjelického vyznania. Nakoniec tento zápas vy-hralo katolícke náboženstvo. Veriaci boli pôvodne začlenení do Trstenej. Od roku 1612 do 17. januára 1770 patrili do námestovskej farnosti a do roku 1788 boli filiálkou Zubrohlavskej farnosti. Keďže obec nemala kostol ani cintorín, musela mŕtvych pochovávať v Námestove. V roku 1745 začali Bobrovčania stavať svoj kostol. Výstavbu ukončili v roku 1753. Za patróna si veriaci vybrali sv. Jakuba Staršieho. V rokoch 1777-1788 bol kostol prebudovaný. Z pôvodného kostola zostalo len presbytérium, kde je hlavný oltár, hlavné nosné múry a sakristia. Hoci je patrónom farnosti sv. apoštol Jakub, hlavná púť sa koná na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Zbožní Bobrovčania putovali v minulosti na známe pútnické miesto v Krakovskej arcidiecéze - do Kalvárie Zebrzydovskej.
Tam sa stretli s velkolepými oslavami sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktoré spočívali v procesiách pohrebu a nanebovzatia Panny Márie. Inšpirovaní touto nábožnou tradíciou začali sláviť 15. august podobným spôsobom. Aj na tento účel vybudovali neďaleko farského kostola kalváriu. V roku 1836 začali stavať na vrchole vŕšku za kostolom Kaplnku Nanebovzatia. Postaviť ju dal plátenník a kostolný kurátor Andrej Kompaník z vďaky za to, že ho Boh požehnal majetkami a v roku 1831 prežil choleru. Keď bola v roku 1837 stavba ukončená, 15. augusta ju posvätil farár z Jablonky a spišskokapitulský kanonik Tomáš Andránsky. Avšak jej zakladateľ sa posviacky nedožil.
Keď 24. apríla 1889 úder blesku a veľká búrka zničili kaplnku, Bobrovčania sa rozhodli okrem nevyhnutnej opravy kaplnky vybudovať aj kalváriu. Tohto nápadu sa ujal rodák z Bobrova, spišský kanonik Štefan Koštialik, ktorý stavbu finančne dotoval. Farárom v Bobrove bol vtedy Jozef Slamkay. Práce na kalvárii prebiehali v rokoch 1890-1894. Vybudovalo sa 14 kaplniek zastavení krížovej cesty a na vrchole kopca nová kaplnka, s kruhovým pôdorysom a stĺpovým ochodzom s využitím zachovaných múrov pôvodnej kaplnky. Pred vstupom do kaplnky stojí na vysokom kamennom podstavci súsošie Ukrižovania so sochami v životnej veľkosti. Celý komplex bol posvätený kanonikom Koštialikom 15. augusta 1894. Odvtedy už celý komplex prešiel mnohými opravami. Štefan Koštialik požiadal príslušnú rímsku kongregáciu o udelenie plnomocných odpustkov, na čo dostal kladnú odpoveď podpísanú od pápeža Leva XIII., ktorý udelil plnomocné odpustky všetkým, ktorí v zbožnosti navštívia toto miesto v deň odpustu a tam vykonajú príslušné skutky pokánia a modlitby. Toto privilégium malo platnosť 7 rokov.
Odpust sa koná vždy cez víkend po slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Obrady začínajú v sobotu popoludní vo farskom Kostole sv. Jakuba. Veriaci ľud sa v kostole modlí, kňazi vysluhujú sviatosť zmierenia a v kostole je vystavená socha Panny Márie, ležiaca v malej bielej truhle. O 17.00 hod. vyjde procesia z kostola za asistencie kňazov. Štyria mládenci a štyri dievčatá nesú na ramenách truhlu až k vrcholovej kaplnke. Pri výstupe sa modlí krížová cesta a pri každom zastavení sa počas rozjímania zastavia aj nosiči so sochou Panny Márie. Na záver uložia pohrebnú schránku so sochou pod oltár vo vrcholovej kaplnke a následne sa slávi sv. omša.
Podľa starobylej kresťanskej tradície, ktorú opisuje sv. Ján Damascénsky, bl. Anna Katarína Emmerichová a iní, Panna Mária zosnulá obklopená apoštolmi, ktorí jej telo zaniesli do hrobu. V hrobe ležalo podobne ako telo jej Syna tri dni. Po troch dňoch jej Syn ju slávne vzal s telom i dušou do neba. V Jeruzaleme, pred hradbami mesta, neďaleko Getsemanskej záhrady, sa nachádza chrám hrobu Panny Márie. Hrob je prázdny, ale pripomína sa tam tradícia Máriinej smrti (sv. Ján Damascénsky). Podľa inej tradície sa miesto smrti Panny Márie nachádza neďaleko Efezu, kam s ňou po nanebovstúpení Pána odišiel sv. Ján evanjelista, keď začalo prenasledovanie kresťanov v Jeruzaleme (bl. Anna Katarína Emmerichová).
Nanebovzatie Matky Božej v Bobrove pripomína procesia, ktorá sa slávi v nedeľu ráno. Od kostola ide procesia, v ktorej nosiči (hasiči) nesú sochu oslávenej Panny Márie až na vrchol Bobrovského vŕšku, kde oslavy vrcholia slávnostnou sv. omšou. Ako diakon som sa sám procesie pohrebu Matky Božej v roku 2015 zúčastnil. Pre veriacich, ktorí majú hlboký vzťah k Matke Božej a s láskou slávia jej sviatky, môže byť aj táto prastará tradícia Bobrovčanov obohatením a prehĺbením ich duchovného života tajomstvom Veľkej noci Panny Márie v slávení jej Nanebovzatia. Chráňme a rozvíjajme naše krásne tradície, osvedčené storočiami, a budujme svoju vieru. Bobrovskú púť neprekazil ani komunistický režim a veriaci na toto krásne miesto prichádzali z celej Oravy i zo susedného Poľska. Preto sa tento odpust zvykne nazývať aj oravský. Bližšie informácie o slávení pohrebu Božej Matky ako aj program odpustu sa nachádza aj na webe farnosti Bobrov (www. farabobrov.sk).
