-- miesto pokoja a oddychu --
V spišskej diecéze, v severozápadnej časti Hornej Oravy, sa nachádza v súčasnosti najľudnatejšia a najväčšia obec na Orave. Zákamenné je známe ako rodisko výnimočného svedka vernosti Bohu i Cirkvi, božieho služobníka Jána Vojtaššáka, spišského biskupa, ktorý sa tu narodil 14. novembra 1877 a deň nato bol v miestnom kostole pokrstený. Osobitná oslava v Zákamennom sa koná aj v deň Slávnosti nanebovzatia Panny Márie.
Z histórie tejto obce je známe, že gróf Juraj Thurzo na sviatok sv. Jakuba roku 1615 poveril valachov Pavla Breznického a Juraja Reguliho, aby v Podbeskydskej brázde v Zákamenskej kotline založili dedinu, ktorú nazvali Kamenská, neskoršie Kamenný Klin, Zákamenský Klin, Zákamenné. V roku 1659 mala 418 obyvateľov. Chotár bol neúrodný, často sa strhla víchrica a s prívalovým dažďom a ľadovcom zničila polia, zaplavila domy, cesty, strhla mosty na riekach. Urodil sa tu len ovos a zemiaky. Obec ležala vysoko v horách, často sa tu premnožili vlci a ohrozovali obydlia. Obyvatelia sa zaoberali dobytkárstvom, ovčiarstvom, pltníctvom, drevorubačstvom, spracovaním dreva, garbiarstvom, výrobou plátna, súkna, obchodom a domácimi remeslami. Obchodovali na trhoch v Poľsku, Námestove, Trstenej, Tvrdošíne a Dolnom Kubíne.
Zákamenné bolo od samého vzniku filiálkou najstaršej hornooravskej farnosti Lokca až do roku 1748. Prvý kostolík postavili drevený na vrchu Kalvária v roku 1659. Navštevovali ho katolícki veriaci i z okolitých dedín, lebo ostatné kostoly na Orave, okrem Rabčíc, boli v tom čase evanjelické. Nový drevený Kostol sv. Vojtecha postavili v roku 1708. V roku 1748 bola v Zákamennom založená farnosť a škola. Neďaleko dreveného kostola postavili v roku 1862 Kalváriu, ktorú tvorí skupina štrnástich kaplniek - zastavení krížovej cesty s väčšou ústrednou Kaplnkou nanebovzatia Panny Márie, ktorá má podkovovitý pôdorys a drevenú zvonicu. V roku 1925 do nej nainštalovali zvon zhotovený zvonárstvom v Brne-Husoviciach.
Vedľa ústrednej kaplnky sa nachádzajú ešte dve menšie kaplnky s podkovovitým pôdorysom. V jednej z nich je Boží hrob. Druhá kaplnka je Kaplnka sv. Heleny. Kalvária bola renovovaná v roku 1955. Pôvodné obrazy zastavení sa nedochovali. V roku 1931 na základe podpory biskupa Jána Vojtaššáka boli pri renovácii nahradené novými reliéfmi. Pódium pred hlavnou kaplnkou pribudlo v roku 1986. Na Kalvárií sa každoročne 15. augusta slávi odpustová svätá omša.
Z návršia Kalvárie sa naskytajú prekrásne pohľady na oravskú prírodu aj pôsobenie človeka v nej. Súbor zastavení je dostupný poľnou cestou vedúcou spoza farského kostola. Miestna kalvária je aj miestom, kde mnohí radi prichádzajú hľadať pokoj, načerpať nové sily v modlitbe, stráviť čas v tichu. Návštevu pútnického miesta spoja s prechádzkou v prírode a často aj s prechádzkou k novej atrakcii obce - k vyhliadkovej veži. Vrch Kalvária je mierny kopec, návštevníci privítajú možnosť posedieť si na lavičkách, oddýchnuť si v tichu prírody.
V lete roku 1893 kostol zhorel kvôli úderu blesku. V rokoch 1894-1896 postavili murovaný Kostol nanebovzatia Panny Márie s dvomi vežami. Je to jeden z mála dvojvežových kostolov na Orave. V tomto kostole sa nachádzajú aj niektoré vzácne sochy z pôvodného starého, dreveného kostola, ktorý vyhorel v roku 1893.
Chrám bol konsekrovaný 23. apríla 1921 biskupom Jánom Vojtaššákom. K pamätihodnostiam obce patrí aj kamenná socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia, socha Piety z 19. storočia, pamätník padlým v I. a II. svetovej vojne, dva Rowlandove kamene. V roku 2000 dokončili výstavbu kostola sv. Jozefa, ktorý' bol slávnostne konsekrovaný 1. januára roku 2000.
Na pamiatku 100. výročia zjavení Panny Márie vo Fatime si miestni veriaci vykonali aj púť do Fatimy, odkiaľsi ako pamiatku na toto výročie i na túto púť priniesli sochu Fatimskej Panny Márie. Umiestnili ju v areáli farského kostola, kde pre ňu vybudovali dôstojnú kaplnku, ktorá bola slávnostne požehnaná na sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra 2017. Budovanie kaplniek a kalvárií v krásnej prírode je nádherným svedectvom toho, že krása prírody je dielom Najvyššieho a ľudský duch sa takto ľahšie pozdvihuje k svojmu Stvoriteľovi. Kiež sú tieto miesta viery naďalej chránené a navštevované, aby tak bolo všetkým jasné, že celá zem patrí Pánovi.