Ctihodným patriarchom, prímasom, arcibiskupom, biskupom a ostatným teritoriálnym ordinárom, ktorí sú v pokoji a spoločenstve so Svätým stolcom. Pápež Lev XIII. ctihodným bratom pozdrav a apoštolské požehnanie.
Hoci sme už viackrát nariadili, aby sa po celom svete konali osobitné modlitby a hlbším spôsobom sa odporúčali Bohu katolícke záujmy, predsa sa nebude nikto čudovať, keď aj teraz pokladáme za vhodné znovu zdôrazniť tú istú povinnosť. V neblahých časoch, predovšetkým keď sa zdá, že si moc temnôt dovoľuje všetko a škodí katolíckemu svetu, Cirkev vždy zvykla s väčšou horlivosťou a vytrvalosťou prosiť Boha, svojho autora a zástancu, vzývajúc tiež príhovor svätých a zvlášť vznešenú Pannu, Božiu Matku, aby pod ich ochranou vnímala svoju najväčšiu istotu. Skôr či neskôr sa vyjaví ovocie modlitieb a nádeje v Božiu dobrotu.
Je vám, ctihodní bratia, dobre známe, že dnešné časy nie sú o nič horšie ako tie najsmutnejšie, ktoré už kresťanstvo prekonalo. Vidíme totiž vo veľmi mnohých ľuďoch hynúť vieru, ktorá je základom všetkých kresťanských čností; vidíme, že chladne láska a mládež upadá v mravoch i v ideách; všade sa bojuje s násilím a zákernosťou proti Cirkvi Ježiša Krista; kruto sa napáda pápežstvo; a každým dňom so stále väčšou drzosťou sú tu pokusy podkopávať samotné základy náboženstva. Kde sme sa prepadli a čo sa deje v ľudských dušiach je tak zjavné, že netreba to slovami ďalej vysvetľovať.
V tejto ťažkej a biednej situácii, nakoľko zlá sú silnejšie ako ľudské prostriedky, neostáva nám nič iné ako prosiť Božiu moc o uzdravenie. Pokladáme preto za vhodné pobádať kresťanský ľud k zbožnosti, aby s obnovenou horlivosťou a vytrvalosťou vzýval všemohúceho Boha o pomoc. Keďže sa približuje mesiac október, ktorý sme už v minulosti zasvätili Ružencovej Panne Márii, vrúcne vás povzbudzujeme, aby tento rok mesiac október bol slávený s čo najväčšou nábožnosťou, úctou a účasťou. Vieme dobre, že v materskej dobrote presvätej Panny nájdeme záchranu a sme si istí, že naše nádeje, ktoré do nej vkladáme, nezostanú nevypočuté. Ak nám bola ona naklonená v búrlivých časoch kresťanstva, prečo sa obávať, žeby nám opäť nepreukázala svoju moc a svoju milosť, keď ju pokorne a nepretržite vzývame spoločnými modlitbami? Naopak, veľmi dúfame, že nám podivuhodným spôsobom pomôže, nakoľko si ona praje, aby smejú vzývali o pomoc.
Chceli by sme ešte ďalšiu vec navrhnúť a vás, ctihodní bratia, požiadať o pozornú spoluprácu: aby sme Bohu lepšie predniesli naše záležitosti a aby on, vzývaný viacerými orodovníkmi, poskytol svoju rýchlu a štedrú pomoc svojej Cirkvi, pokladáme za mimoriadne vhodné, aby si kresťanský ľud navykol modliť sa s osobitnou úctou a dôverou, popri úcte k Panne Márii, Božej Matke aj k jej najčistejšiemu ženíchovi svätému Jozefovi: máme opodstatnenú nádej veriť, že s tým bude súhlasiť a že to bude milé aj samotnej Panne Márii.
Čo sa týka tejto témy, ktorej sa prvýkrát dotýkame verejne, vieme dobre, že keď upadala ľudová nábožnosť, rímski pápeži, už od prvých storočí, postupne šírili viac a viac kult svätého Jozefa; videli sme, že tento sa rozšíril najmä v posledných časoch, keď Pius IX, náš predchodca blahej pamäte, na žiadosť veľmi mnohých biskupov, vyhlásil najsvätejšieho Patriarchu za patróna Katolíckej cirkvi. Nakoľko treba veľmi zdôrazniť, aby jeho kult zapustil hlboké korene v katolíckych inštitúciách a zvykoch, predsa si zvlášť prajeme, aby kresťanský ľud dostal nový impulz cez náš hlas a našu autoritu.
Dôvody, prečo treba sv. Jozefa považovať za zvláštneho patróna Cirkvi a prečo Cirkev čerpá z jeho starostlivosti a ochrany nesmiernu nádej, vyplývajú hlavne z toho, že bol Máriiným manželom a v očiach verejnosti Ježišovým otcom. Na základe tejto skutočnosti hovoríme o jeho veľkosti, milosti, svätosti a sláve. Dôstojnosť Matky Božej je istotne tak vyvýšená, že vo vznešenosti ju nič nemôže presahovať. Keďže medzi Jozefom a Preblahoslavenou Pannou bol uzatvorený manželský zväzok, niet pochýb o tom, že Jozef sa tejto vynikajúcej dôstojnosti, ktorou Božia Matka prevyšuje každé stvorenie, priblížil tak, ako by toho nebol schopný nikto iný. Z toho, že manželstvo je najvyšším stupňom spoločenstva a priateľstva, ku ktorého podstate patrí spoločenstvo dobier, vyplýva, že keď Boh dal Panne ako manžela Jozefa, nedal jej ho len ako životného spoločníka, svedka jej panenstva a ochrancu jej cti. Dal jej ho aj preto, aby prostredníctvom manželskej zmluvy Jozef mohol mať účasť na Máriinej vlastnej vznešenej veľkosti.
Vyníma sa tiež medzi všetkými svojou úctyhodnou dôstojnosťou, lebo z Božieho určenia bol ochrancom a podľa mienky ľudí otcom Božieho Syna. Keďže z toho vy-plynulo, že Božie Slovo bolo podriadené Jozefovi, toto Slovo ho poslúchalo a venovalo mu úctu a oddanosť, akú si otec zaslúži od svojich detí. Z tejto dvojitej dôstojnosti prirodzene vyplývajú tie povinnosti, ktoré svojou povahu prislúchajú otcom rodín; Jozef bol počas svojho života legitímnym a prirodzeným strážcom, hlavou a ochrancom Svätej rodiny. Tieto úlohy a povinnosti vykonával do konca svojho života. S maximálnou láskou a každodennou bedlivosťou sa zaviazal chrániť svoju manželku a Božské dieťa; neustále zaobstarával svojou námahou všetko potrebné k životu; odvrátil od rodiny nebezpečenstvá, ktoré hrozili od nenávistného kráľa tým, že ich zaviedol na iné bezpečné miesto; počas útrap na cestách a v ťažkostiach exilu bol neoddeliteľným spoločníkom, pomocníkom a povzbudením pre Pannu Máriu i Ježiša.
Práve božský dom, v ktorom Jozef takpovediac s otcovskou mocou vládol, bol kolískou rodiacej sa Cirkvi. Najsvätejšia Panna, nakoľko je Matkou Ježiša Krista, je tiež matkou všetkých kresťanov, ňou zrodených, uprostred najkrutejších múk Vykupiteľa na Kalvárii; podobne ako Ježiš Kristus je akoby prvorodený z kresťanov, ktorí sú mu bratmi cez adopciu a vykúpenie. Z toho vyplýva, že blažený patriarcha sa špeciálnym spôsobom pokladá za ochrancu veľkého množstva kresťanov, z ktorých je vytvorená Cirkev, čiže ako manžel Márie a otec Ježiša Krista má takmer otcovskú autoritu nad touto nespočetnou rodinou rozptýlenou po celom svete. Je preto primerané a zodpovedajúce hodnote .Jozefovej dôstojnosti, že rovnako, ako voľakedy neprestajne a s úctou bdel nad nazaretskou rodinou, teraz so svojím nebeským poverením chráni a obraňuje Kristovu Cirkev.
Tieto veci, ctihodní bratia, ako viete, nachádzajú súlad s tým, čo vyjadrili mnohí cirkevní otcovia, v zhode s posvätnou liturgiou, a teda že starozákonný Jozef, syn patriarchu Jakuba, predurčil osobu a službu svätého Jozefa; a svojím jasom je symbolom veľkosti budúceho ochrancu Božskej rodiny. V skutočnosti, okrem toho, že majú obaja rovnaké mená, nie malého významu, nachádzajú sa medzi nimi veľmi zreteľné a vám známe podobnosti: predovšetkým, že antický Jozef si získal zvláštnym spôsobom blahosklonnosť a milosť u svojho pána, a tým, že faraón zveril Jozefovi vládu nad svojím domom, všetky zisky a požehnania zostúpili na neho. Aleje tu ešte niečo viac: nakoľko si panovník želal, aby Jozef svojou najvyššou mocou spravoval celé kráľovstvo, v čase veľkej pohromy, neúrody a nedostatku potravín, pomohol takto podivuhodnou prozreteľnosťou Egypťanom a okolitým národom do takej miery, že ho faraón označil a nazýval záchrancom sveta.
Takto v antickom patriarchovi je možné vypozorovať postavu nášho Jozefa. Ako sa on stal dobrodením a záchranou pre dom svojho pána a potom aj celého kráľovstva, tak tento tým, že bol určený na stráženie kresťanstva, sa pokladá za obrancu a strážcu Cirkvi, ktorá je naozaj Pánovým domom a Božím kráľovstvom na zemi.
Všetci kresťania, akéhokoľvek stavu a postavenia, majú dostatočne veľký dôvod zveriť sa a odovzdať sa milujúcej ochrane svätého Jozefa. V Jozefovi majú otcovia rodín najvznešenejší príklad otcovskej bedlivosti a prozreteľnosti; manželia dokonalý príklad manželskej lásky, jednoty a viery; panny príklad a vodcu panenskej integrity. Vznešení ľudia pozerajúc na Jozefa nech sa naučia zachovať si svoju dôstojnosť aj v protivenstvách a v nešťastí; bohatí nech pochopia, po akých dobrách je vhodné mať horúcu túžbu a z ktorých vecí si urobiť poklad.
Chudobní, robotníci a menej šťastní ľudia by sa mali utiekať k svätému Jozefovi z titulu svojej situácie a svojich práv a od neho si osvojiť to, čo treba napodobňovať. On, hoci bol z kráľovského rodu, spojil sa manželstvom s najsvätejšou a najvznešenejšou zo žien, a v očiach ľudí otec Božieho Syna, napriek tomu prežije celý život v práci a svojím umením a činnosťou sa postará o všetko potrebné, aby uživil svojich.
Keď sa nad tým pozorne uvažuje, neznamená to, že nie je nižší ten, kto žije v skromnejších podmienkach: akákoľvek práca robotníka nielenže nie je potupná, ale keď sa spojí čnosťami, môže znamenať veľa, môže sa stať vznešená. Jozef, ktorý sa uspokojil s málom a prijal svoju situáciu, znášal so silným a povzneseným duchom obmedzenia, ktoré sa týkali ich krehkého prežitia a dal tak príklad svojmu synčekovi, ktorý napriek tomu, že bol pánom všetkých vecí, obliekol si vzhľad sluhu a dobrovoľne objal vrcholnú chudobu a núdzu.
Pred týmito skutočnosťami chudobní a tí, ktorí si zarábajú na život vlastnými rukami, mali by pozdvihnúť ducha a správne zmýšľať. Aj keď je pravda, že spravodlivosť dovoľuje zbaviť sa núdze a nadobudnúť lepšie podmienky, predsa ani rozum, ani spravodlivosť nedovoľuje prevrátiť poriadok ustanovený Božou prozreteľnosťou. Naopak, ak sa prejde k násiliu a konajú sa násilnosti a vzbury, je nerozumný spôsob, ktorý často sťaží zlú situáciu, ktorú by chceli zmierniť. A preto chudobní, ktorí majú dobrú vôľu, nech neveria prísľubom buričov, ale nech dôverujú príkladom a príhovoru blaženého Jozefa a tiež materskej láske Cirkvi, ktorá sa každým dňom zaujíma o ich situáciu.
Preto, ctihodní bratia, sľubujúc si veľa od vašej autority a vašej biskupskej horlivosti, ani nepochybujúc, že zbožné a dobré osoby podniknú aj mnohé iné veci a ešte viac vykonajú, ako im my odporúčame, nariaďujeme, aby sa počas celého mesiaca októbra pridala k pobožnosti ruženca, ktorý sme už predtým viackrát predpísali, modlitba k svätému Jozefovi. Text modlitby dostanete spolu s touto encyklikou, a tak nech sa koná každý rok v budúcnosti.
Tým, ktorí sa budú nábožne modliť túto modlitbu, udeľujeme zakaždým odpustky sedem rokov a ďalších štyridsať dní. Je tiež užitočné a veľmi vhodné zasvätiť, ako sa už koná na viacerých miestach, mesiac marec na počesť svätého patriarchu a denne konať nábožné cvičenia. Tam, kde to nie je možné bez ťažkostí vykonať, veľmi by sme si aspoň priali, aby sa pred jeho sviatkom, v hlavných kostoloch, slávilo tríduum modlitieb.
Odporúčame všetkým veriacim v tých krajinách, kde sa 19. marec, posvätný deň svätého Jozefa, neslávi ako prikázaný sviatok, aby nezanedbali, nakoľko je to možné, zasvätiť tento deň aspoň súkromne, na počesť tohto nebeského patróna, akoby sa jednalo o sviatočný deň. Ako záruku nebeskej priazne a znak našej náklonnosti, každému z vás, ctihodní bratia, vášmu kléru i vášmu ľudu, s veľkou láskou v Pánovi udeľujeme apoštolské požehnanie.
Dané v Ríme pri svätom Petrovi dňa 15. augusta 1889, v dvanástom roku nášho pontifikátu. Lev XIII.
Modlitba k svätému Jozefovi
K tebe, svätý Jozef, sa obraciame, uprostred súžení, s dôverou prosíme o ochranu teba i tvoju Najsvätejšiu Nevestu. Pre posvätný zväzok lásky, ktorý ťa zjednocoval s nepoškvrnenou Pannou, Božou Matkou, a pre otcovskú lásku, ktorú si preukazoval k dieťaťu Ježišovi, zhliadni, prosíme ťa, láskavým okom na milované dedičstvo, za ktoré Ježiš Kristus zaplatil svojou krvou, a svojou mocou nám pomôž v našich potrebách. Ochraňuj, prezieravý ochranca Božej rodiny, vyvolené potomstvo Ježiša Krista; odvracaj od nás, láskavý otec, všetku nákazu bludu a hriechu, ktoré kazia svet; milostivo nám pomáhaj z neba v boji s mocnosťam i temnosti, ó náš najsilnejší ochranca; a tak, ako si kedysi dieťa Ježiša vyslobodil z veľkého nebezpečenstva života, i dnes obhajuj svätú Božiu Cirkev pred nepriateľskými úkladmi a pred každým protivenstvom: Vystri nad každého z nás svoju ochrannú ruku, aby sme vďaka tvojmu príkladu a príhovoru mohli čnostne žiť, nábožne zomrieť a dosiahnuť večnú blaženosť v nebi. Amen.